Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1d3/375906.46333a.pdf
PDF · 90.2 KB
No categories available
1Obo/87/2006
Najvyšší súd 1 Obo 87/2006–178 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., M., X., IČO: X.,
zast. J., advokátom, U., X., proti žalovanému: S., M., X., IČO: X.,
zast. J., advokátom, U., X., o zaplatenie 4 205 853,10 Sk s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
16. novembra 2005 č. k. 45 Cb 60/99–148, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. novembra 2005
č. k. 45 Cb 60/99–148 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4 205 853,10 Sk a 0,05 % úrok z omeškania denne z istiny:
- 1 194 330,70 Sk od 15. 10. 1998 do zaplatenia
- 1 253 024,30 Sk od 11. 11. 1998 do zaplatenia
- 1 207 315,70 Sk od 11. 12. 1998 do zaplatenia
- 1 051 182,40 Sk od 09. 01. 1999 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania vo výške 314 182 Sk na účet advokáta. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 22. 12. 1997 so spoločnosťou Š.
Zmluvu o spoločnej – koprodukčnej výrobe televízneho programu „D.“, ktorý mal
žalovaný vysielať každý pracovný deň, a za ktorý sa zaviazal zaplatiť 45 000 Sk.
Faktúru za programy vyrobené v mesiacoch september až december 1998
na celkovú sumu 4 205 853,10 Sk žalovaný nezaplatil a spoločnosť Š. túto
pohľadávku postúpila zmluvou z 23. 04. 1999 žalobcovi. Žalovaný odmietal
pohľadávku uhradiť s odôvodnením, že zmluva z 22. 12. 1997 je absolútne neplatná
21 Obo 87/2006–178
pre rozpor so Zákonom č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní, v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave
o udelení pokuty. Účastníci zmluvy sú preto povinní vzájomne si vydať poskytnuté
plnenie, a keďže neoprávnené obohatenie na strane spoločnosti Š. viacnásobne
prevyšuje obohatenie žalovaného, žalovaný nemohol uplatnenú pohľadávku zaplatiť.
Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že spoločná
výroba televízneho programu pracovníkmi žalovaného a Š. nepodlieha režimu
Zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.
Zmluva bola uzavretá na základe predloženého projektu Š., ktorý spadá pod ochranu
autorských práv a v súlade s internými smernicami žalovaného o koprodukcii.
Programy boli vytvárané spoločnou tvorivou činnosťou oboch účastníkov zmluvy,
takže nešlo o samostatný produkt v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Preto
súd, ktorý ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť zmluvy, dospel k záveru, že sporná
zmluva je platná. Pretože žalovaný dodávku výkonov žalobcu inak nespochybňoval,
súd vyhovel žalobe v celom rozsahu vrátane uplatnených úrokov z omeškania.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal
ich náhradu v celkovej výške 314 182 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o platnosti spornej
zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave číslo
REG/64/4/1999/UCL z 03. 03. 1999, ktorým uložil žalovanému pokutu vo výške
20 000 Sk za porušenie ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. e/ a § 3 ods. 1 a 2
Zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní pri uskutočnenom obstarávaní
zmluvného dodávateľa televíznej relácie „D.“, pričom podľa
§ 24a tohto zákona zmluva uzavretá v rozpore s ním je neplatná. Tento program bol
dodávaný na kľúč, bez autorskej účasti žalovaného pri jeho výrobe a konštatovanie
súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že „je vyrábaný
spoločnou tvorivou činnosťou oboch zmluvných účastníkov“ nezodpovedá
skutočnosti. Namietal, že súd sa nevysporiadal s ustanovením § 135 ods. 1 OSP,
podľa ktorého je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
správny delikt a kto ho spáchal. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Sporná zmluva je o. i. aj v rozpore s § 4 ods. 1 Zákona
31 Obo 87/2006–178
č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, pretože
poskytla vysielací čas podnikateľovi, a to vrátane oprávnenia určovať programovú
štruktúru vysielania. Zmluva je tiež zjavne nevýhodná pre žalovaného ako zmluvnú
stranu, takže ide o výkon práv, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, preto by nemal požívať právnu ochranu. Tým, že súd nedal jasné
a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s uplatneným nárokom a obranou proti nemu, porušil základné právo účastníka
konania na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu. Pre prípad, že by sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa
a jeho rozhodnutie potvrdil, navrhuje pripustiť dovolanie na posúdenie otázky
viazanosti súdu rozhodnutím správneho orgánu o tom, že bol spáchaný správny
delikt a tým, kto ho spáchal.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť podľa
§ 219 OSP ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o spoločnej výrobe televízneho programu, ktorý mal
byť vysielaný žalovaným, zmluvné strany v rámci tejto zmluvy vykonávali činnosti
v súlade s predmetom ich podnikania. Žalovaný mal vykonávať redaktorský
a dramatický dohľad nad výrobou programu, čo mu dávalo možnosť program
ovplyvniť a podieľať sa na jeho tvorbe. K námietke žalovaného, že súd sa
nevysporiadal s rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 135 ods. 1 OSP, uviedol,
že len uloženie pokuty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní nie je dôkazom
o spáchaní správneho deliktu. Žalobca má za to, že zmluva nie je v rozpore s týmto
zákonom, pretože sa na výrobu televízneho programu, ktorý nespĺňa vymedzené
pojmové znaky tovarov, služieb ani verejných prác, nevzťahuje. Uviedol tiež, že
dôvodom neplnenia zmluvných záväzkov žalovaným nebolo rozhodnutie Krajského
úradu o uložení pokuty z 03. 03. 1999, pretože nezaplatil cenu odvysielaného
programu už za mesiac september 1998.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Pretože predmetom odvolacieho konania je žalobou uplatnený nárok
na zaplatenie ceny dohodnutej v Zmluve o spoločnej – koprodukčnej výrobe
41 Obo 87/2006–178
televízneho programu, ktorú uzavreli dňa 22. 12. 1997 žalovaný a obchodná
spoločnosť Š., bolo potrebné ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku platnosti tejto
zmluvy, resp. posúdiť správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa.
Odvolací súd pritom odkazuje na skutkový stav, ako ho vykonaným dokazovaním
zistil súd prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje s výnimkou záveru, že išlo
o televízny program, ktorý bol vytváraný spoločnou tvorivou činnosťou oboch
účastníkov zmluvy. Ten nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a takto ho
neprezentovali ani účastníci konania. Išlo o výlučnú tvorivú činnosť Š.,
s. r. o., pri ktorej mal žalovaný podľa čl. 4., bod 4 vykonávať dohľad spočívajúci
„v sledovaní dodržiavania zákonných podmienok stanovených pre program vysielaný
S.“ bez bližšej konkretizácie. Bez ohľadu na uvedené, považuje odvolací súd
za nesprávny záver súdu prvého stupňa o platnosti tejto zmluvy. Súd prvého stupňa
sa pri posudzovaní tejto otázky vôbec nevysporiadal s ustanovením § 135 ods. 1
OSP, z ktorého vyplýva jednoznačná viazanosť súdu rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný správy delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov a o tom, kto ho spáchal. Nemožno nechať bez povšimnutia rozhodnutie
Krajského úradu v Bratislave č. REG/64/4/1999/ULC zo dňa 03. 03. 1999, ktorým
tento orgán v správnom konaní uložil žalovanému pokutu za porušenie Zákona
č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní, pri uskutočnenom obstarávaní zmluvného
dodávateľa televíznej relácie „D.“. Ide o právoplatné rozhodnutie, ktorým je súd
v inom konaní viazaný, a ktorého správnosť nemôže v tomto konaní preskúmavať
bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť podania opravného
prostriedku a rozhodnutie nebolo preskúmané súdom v rámci správneho súdnictva.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď
pri posudzovaní platnosti zmluvy nevychádzal bez ďalšieho z tohto rozhodnutia,
z ktorého v spojení s ustanovením § 24a citovaného zákona priamo vyplýva
neplatnosť spornej zmluvy a z tohto záveru následne vyplýva, že žalobca nemá
právo na zaplatenie ceny v zmluvne dohodnutej výške.
Pretože súd prvého stupňa túto otázku nesprávne právne posúdil, a preto
nevykonal ďalšie dôkazy potrebné pre posúdenie výšky nároku z titulu majetkového
prospechu, ktorý žalovaný získal plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka, odvolací súd jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie
51 Obo 87/2006–178
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 27. februára 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: