Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 562/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 24. júna 2011

a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. apríla 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom a uznesením

Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. júna

2011 a postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 26. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“

alebo aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe

zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa podmienok

dojednaných v úverovej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník dobrovoľne

nepristúpil k úhrade svojich záväzkov, jeho pohľadávka voči sťažovateľke sa stala splatnou

a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovej zmluve obsahujúce aj rozhodcovskú

doložku bolo sťažovateľkou začaté rozhodcovské konanie pred ňou zvoleným

rozhodcovským súdom – spoločnosťou S, a. s., B. Rozhodcovský rozsudok tohto súdu bol

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného

okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu.

V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil

okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej obšírnej argumentácii atakovala právne závery

v rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytla

ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na

jej právnu vec.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci vráti

na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako

aj porušenie a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľka aj napriek

skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj

naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už

ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom

ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných

sťažnostiach sťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený

postup pre sťažovateľku. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad

možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok

nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne

zhodných prípadoch ako neefektívny.

Keďže ide o sťažnosť v podstate identickú (skutkové a právne okolnosti), ktorú už

ústavný súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na nálezy

sp. zn. , , , ,

, opätovne dospel k záveru, že je ju potrebné odmietnuť

podľa , a preto z dôvodu nedostatku právomoci

a zjavnej neopodstatnenosti sťažnosť sťažovateľky odmietol (bod 2 výroku).

S poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania ústavný súd sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude

podávať ústavnému súdu takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe

z rozhodovacej činnosti ústavného súdu týkajúcej sa obdobných jej vecí, ústavný súd môže

využiť možnosť vyplývajúcu z poslednej vety

a odmietnutie sťažnosti neodôvodniť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012