Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 202/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o prijatej sťažnosti Ing. J. L., Š., zastúpeného advokátkou Mgr. D. V., S., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Krajského súdu v

Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v

konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. J. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom

sedemtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. J. L. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 404,40 € (slovom

štyristoštyri eur a štyridsať centov), ktorú j e Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. D. V., S., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 3. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. L., Š. (ďalej len „sťažovateľ), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. krajský súd od

17. októbra 1995 koná o žalobe sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanej (obec Štiavnik)

domáha zaplatenia sumy 1 160 644,23 Sk s príslušenstvom. Podľa sťažovateľa aj napriek

jeho urgenciám krajský súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi,

čím sa neustále prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie

sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Prieťahy v konaní spôsobil Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý prejednáva spor

už viac ako 16 rokov.

Sťažovateľovi rozhodne nemožno vyčítať, že je netrpezlivý.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tu bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa,

garantované v , keď po uplynutí 16 rokov nie je

ukončený súdny spor, o zaplatenie 1.160.644,23 Sk s príslušenstvom.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, Ing. J. L... Š, na prerokovanie bez zbytočných

prieťahov, podľa SR bolo porušené.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici, v konaní č. prikazuje konať vo

veci, bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi, Ing. J. L. priznáva primerané zadosťučinenie, v sume 25 000 €, ktoré

je povinný Krajský súd vyplatiť mu do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto uznesenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy konania Ing. J. L. vo výške

821,88 € na účet právneho zástupcu, Mgr. D. V. a to do troch dní po právoplatnosti

rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 948/2012 zo 14. augusta 2012

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu

listom z 5. septembra 2012.

2.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných krajským súdom v predmetnej veci uviedol:

„Zo spisu sp. zn. som zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol

vo veci 3. mája 2012 rozsudkom č. k. . Proti tomuto rozhodnutiu žalobca

podal odvolanie. Ďalej som v konaní zistil, že v tejto veci opakovane došlo k zmenám

v osobe zákonného sudcu. Napriek tejto skutočnosti, z pohľadu účastníka konania, nebolo

konané plynulé a nebolo rozhodnuté v primeranej lehote. Z týchto dôvodov považujem

ústavnú sťažnosť za oprávnenú.

Vzhľadom na naše stanovisko súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku krajského súdu

uviedla:

„Vyjadrenie Krajského súdu k sťažnosti môjho klienta je objektívne. Nemám k nemu

čo dodať /škoda, že je také zriedkavé./

Od ústneho pojednávania neočakávame ďalšie objasnenie, veci a preto sa

domnievam, že niet dôvodu k nariadeniu ústneho pojednávania.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod

sp. zn. :

- 24. október 1995 – žalobou podanou krajskému súdu sa sťažovateľ domáhal proti

žalovanej zaplatenia sumy 1 160 644,23 Sk s prísl. z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia, pretože uvedenú sumu sťažovateľ so súhlasom žalovanej investoval do

zhodnotenia stavby, ktorá bola v jej vlastníctve,

- 26. november 1997 – pod hrozbou zastavenia konania krajský súd vyzval sťažovateľa, aby

zaplatil súdny poplatok za žalobu,

- 17. december 1997 – krajskému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 16. marec 1998 – krajský súd dopytoval príslušný katastrálny úrad, aby oznámil súpis

nehnuteľného majetku vo vlastníctve sťažovateľa, a súčasne vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa, aby doložila doklady o jeho príjme,

- 6. apríl 1998 – dopytovaný katastrálny úrad oznámil, že sťažovateľ nie je evidovaný ako

vlastník nehnuteľností,

- 24. apríl 1998 – krajskému súdu boli doručené potvrdenia o príjme sťažovateľa,

- 31. január 2002 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa informovala o stave konania

a urgovala postup krajského súdu,

- 7. marec 2002 – krajský súd opätovne vyzýval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby

predložila doklady o jeho príjme,

- 22. marec 2002 – krajskému súdu boli doručené podklady o príjme sťažovateľa,

- 14. máj 2002 – krajský súd opätovne vyzýval príslušný katastrálny úrad, aby oznámil, aké

nehnuteľnosti má sťažovateľ vo vlastníctve,

- 16. máj 2002 – sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že prestal vykonávať živnosť,

- 26. jún 2002 – katastrálny úrad oznámil, že sťažovateľ nevlastní žiadne nehnuteľnosti,

- 9. september 2002 – krajský súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 10. september 2002 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov,

- 10. október 2002 – krajský súd postúpil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“),

- 14. november 2002 – spis bol doručený najvyššiemu súdu,

- 10. apríl 2003 – najvyšší súd uznesením sp. zn. potvrdil uznesenie krajského

súdu z 9. septembra 2002,

- 9. máj 2003 – spis bol vrátený krajskému súdu,

- 27. jún 2003 – krajský súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu,

- 7. júl 2003 – sťažovateľ preukázal krajskému súdu zaplatenie súdneho poplatku,

- 6. august 2003 – krajský súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 27. august 2003 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,

- 1. október 2003 – krajský súd vyzval sťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu

žalovanej,

- 3. október 2003 – sťažovateľ sám zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovanej,

- 15. október 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala stanovisko k vyjadreniu

žalovanej a súčasne krajský súd nariadil pojednávanie na 23. október 2003,

- 22. október 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neprítomnosť na

pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadala ho odročiť na iný termín,

- 23. október 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na

neurčito,

- 2. december 2003 – krajský súd nariadil pojednávanie na 19. január 2004,

- 23. december 2003 – žalovaná predložila listinné dôkazy k veci,

- 19. január 2004 – krajský súd po vypočutí právnych zástupcov účastníkov odročil

pojednávanie na neurčito,

- 29. január 2004 – krajský súd žiadal pripojiť spis Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. ,

- 30. január 2004 – právna zástupkyňa žalovanej sa vyjadrila k sporu,

- 5. apríl 2004 – krajský súd vrátil okresnému súdu spis sp. zn. ,

- 20. január 2005 – krajský súd nariadil pojednávanie na 14. február 2005,

- 11. február 2005 – právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť, ako aj

neprítomnosť sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu nemožnosti skontaktovať sa so

sťažovateľom,

- 14. február 2005 – právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neprítomnosť na

pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti

účastníkov odročené na neurčito,

- 10. máj 2005 – krajský súd nariadil pojednávanie na 23. máj 2005,

- 20. máj 2005 – právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neprítomnosť na

pojednávaní kvôli kolízii pojednávaní,

- 23. máj 2005 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť účastníkov odročené na neurčito,

- 6. júl 2005 – krajský súd nariadil pojednávanie na 26. september 2005,

- 26. september 2005 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov bolo pojednávanie na

účely zabezpečenia navrhovaných dôkazov odročené na neurčito,

- 5. október 2005 – krajský súd žiadal od okresného súdu zapožičať spisy sp. zn.

a sp. zn. ,

- 10. október 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľa predložila listinné dôkazy,

- 13. október 2005 – žalovaná predložila listinné dôkazy,

- 18. október 2005 – krajský súd žiadal Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní pre konanie

potrebných informácií,

- 2. november 2005 – ministerstvo reagovalo na výzvu krajského súdu,

- 2. január 2006 – zmena zákonnej sudkyne (pôvodne JUDr. M. S., potom JUDr. D. M.),

- 31. máj 2006 – sťažovateľ urgoval postup konania,

- 14. jún 2006 – krajský sú nariadil pojednávanie na 23. jún 2006 a súčasne žiadal

ministerstvo o súčinnosť pri oznámení potrebných informácií,

- 20. jún 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní ospravedlnila

svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní,

- 21. jún 2006 – právna zástupkyňa žalovanej oznámila, že žalovanú od 1. apríla 2006 už

nezastupuje,

- 23. jún 2006 – ministerstvo odpovedalo na výzvu krajského súdu,

- 28. jún 2006 – ministerstvo oznámilo ďalšie informácie,

- 15. august 2006 – krajský súd nariadil pojednávanie na 6. október 2006 a súčasne na

odporúčanie ministerstva požiadal príslušný daňový úrad o poskytnutie súčinnosti pri

zisťovaní potrebných informácií týkajúcich sa vyplatenia dotácií sťažovateľovi v roku 1991,

- 6. september 2006 – daňový úrad poskytol požadované informácie,

- 6. október 2006 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov bez

uvedenia dôvodu odročené na 13. október 2006,

- 13. október 2006 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov na

účely nariadenia znaleckého dokazovania odročené na neurčito,

- 23. október 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila otázky pre znalecké

dokazovanie,

- 9. november 2006 – nový právny zástupca žalovanej oznámil otázky pre znalecké

dokazovanie,

- 24. január 2007 – zmena zákonného sudcu (pôvodne JUDr. D. M., potom opäť JUDr. M.

S.),

- 22. február 2007 – krajský súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť preddavok na

znalecké dokazovanie,

- 12. marec 2007 – právny zástupca žalovanej žiadal odňať vec krajskému súdu a prikázať

ju na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne alebo Krajskému súdu v Žiline,

- 14. marec 2007 – sťažovateľ krajskému súdu preukázal zaplatenie preddavku na znalecké

dokazovanie,

- 16. marec 2007 – 12. apríl 2007 – sudcovia krajského súdu sa vyjadrovali k svojej

zaujatosti, resp. nezaujatosti v danej veci,

- 26. apríl 2007 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti a súčasne krajský súd

zaslal spis najvyššiemu súdu,

- 30. apríl 2007 – spis bol doručený najvyššiemu súdu,

- 31. máj 2007 – najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že zákonná

sudkyňa nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia v danej veci, a súčasne bolo konanie

o námietke zaujatosti proti ostatným sudcom krajského súdu zastavené,

- 2. júl 2007 – spis bol vrátený krajskému súdu,

- 18. júl 2007 – krajský súd dvoma uzneseniami nariadil 2-krát znalecké dokazovanie

v obidvoch prípadoch v odbore ekonómia a manažment – odvetvie účtovníctvo

a daňovníctvo, pričom raz bol ustanovený znalec Ing. B. [(ďalej len „znalec“) uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2007 a znalecký posudok mal vypracovať v lehote 80

dní] a v druhom prípade bola ustanovená znalkyňa Ing. Sedláková [(ďalej len „znalkyňa“)

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. augusta 2007 a znalecký posudok mala vypracovať

v lehote 40 dní],

- 14. august 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľa predložila listinné dôkazy,

- 16. august 2007 – znalec žiadal o zaslanie spisu,

- 21. august 2007 – žalovaná namietala zaujatosť zákonnej sudkyne a „celého súdu“,

- 12. september 2007 – krajský súd oznámil právnemu zástupcovi žalovanej, že na ním

uplatnenú námietku zaujatosti nebude prihliadať, pretože v nej neuviedol žiadne nové

skutočnosti a o pôvodnej námietke zaujatosti už rozhodol najvyšší súd, súčasne krajský súd

oznámil znalkyni, že spis jej bude poskytnutý po vypracovaní znaleckého posudku znalcom,

a napokon krajský súd tiež vyžiadal pripojiť spis Obvodného oddelenia Policajného zboru

Bytča sp. zn. ORP-P/OPP-BY-2003,

- 13. december 2007 – krajskému súdu bol doručený znalecký posudok znalca,

- 19. december 2007 – krajský súd uznesením uložil sťažovateľovi doplatiť preddavok na

trovy znaleckého dokazovania,

- 20. december 2007 – krajský súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie právnym

zástupcom účastníkov konania a súčasne vyzval znalkyňu, aby prevzala spis,

- 15. január 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala o predĺženie lehoty na zaujatie

kvalifikovaného stanoviska k znaleckému posudku a súčasne právny zástupca žalovanej sa

vyjadril k znaleckému posudku znalca,

- 28. január 2008 – sťažovateľ krajskému súdu preukázal, že doplatil zálohu na znalecké

dokazovanie,

- 4. február 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k znaleckému posudku

znalca,

- 23. október 2008 – krajskému súdu bol doručený aj znalecký posudok znalkyne,

- 28. október 2008 – krajský súd zaslal znalecký posudok znalkyne na zaujatie stanoviska

právnym zástupcom účastníkov konania,

- 4. november 2008 – sťažovateľ uplatnil námietky proti znalkyni,

- 12. november 2008 – krajský súd uzneseniami rozhodol o znalečnom pre znalcov,

- 13. november 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala o predĺženie lehoty na

zaujatie kvalifikovaného stanoviska k znaleckému posudku znalkyne,

- 24. november 2008 – právny zástupca žalovanej sa vyjadril k znaleckému posudku

znalkyne,

- 15. december 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k znaleckému posudku

znalkyne,

- 7. január 2009 – znalkyňa sa odvolala proti uzneseniu o priznaní znalečného,

- 27. apríl 2009 – krajský súd zaslal spis najvyššiemu súdu,

- 6. máj 2009 – spis bol doručený najvyššiemu súdu,

- 14. máj 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala vykonať kontrolné znalecké

dokazovanie,

- 30. september 2009 – na krajskom súde nastala zmena zákonnej sudkyne (pôvodne JUDr.

M. S., potom JUDr. E. M.),

- 16. december 2009 – najvyšší súd uznesením sp. zn. potvrdil uznesenie

krajského súdu o priznaní znalečného znalkyni,

- 4. február 2010 – spis bol vrátený späť krajskému súdu,

- 5. máj 2010 – krajský súd nariadil pojednávanie na 2. jún 2010,

- 1. jún 2010 – právny zástupca žalovanej ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti žalovanej, ktorá nesúhlasila s tým, aby bola vec prerokovaná

v jej neprítomnosti,

- 2. jún 2010 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na neurčito,

súčasne krajský súd vyzval znalkyňu, aby sa vyjadrila k námietkam sťažovateľa k ňou

vypracovanému znaleckému posudku,

- 29. júl 2010 – krajský súd opätovne vyzval znalkyňu, aby sa vyjadrila k námietkam

sťažovateľa k ňou vypracovanému znaleckému posudku (zásielka bola doručovaná

prostredníctvom polície),

- 20. august 2010 – krajskému súdu bola vrátená nedoručená zásielka pre znalkyňu, ktorú

príslušníci polície na uvedenej adrese nezastihli,

- 27. august 2010 – krajský súd nariadil pojednávanie na 23. september 2010,

- 23. september 2010 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov

odročené na neurčito z dôvodu nutnosti posúdenia námietky zaujatosti proti zákonnej

sudkyni uplatnenej na pojednávaní právnym zástupcom žalovanej,

- 29. september 2010 – právny zástupca žalovanej odôvodnil svoju námietku zaujatosti proti

zákonnej sudkyni,

- 1. október 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k žalovanou vznesenej

námietke zaujatosti,

- 7. október 2010 – krajský súd uznesením uložil žalovanej zaplatiť súdny poplatok za

námietku zaujatosti,

- 25. október 2010 – krajský súd poslal spis najvyššiemu súdu,

- 28. október 2010 – spis bol doručený najvyššiemu súdu,

- 8. november 2010 – žalovaná zaplatila súdny poplatok za námietku zaujatosti,

- 10. november 2010 – najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

zákonná sudkyňa krajského súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia danej veci,

- 19. november 2010 – spis bol vrátený krajskému súdu,

- 10. december 2010 – právny zástupca žalovanej navrhoval, aby v konaní bola ako

svedkyňa vypočutá znalkyňa,

- 9. február 2011 – krajský súd žiadal zapožičať spis okresného súdu sp. zn. ,

- 1. február 2012 – zmena zákonnej sudkyne (pôvodne JUDr. E. M., potom JUDr. E. Ž.),

- 21. február 2012 – právny zástupca žalovanej oznámil krajskému súdu, že u žalovanej bol

vo voľbách zvolený nový starosta, ktorý mu tiež udelil plnú moc,

- 23. február 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 15. marec 2012,

- 8. marec 2012 – predvolaná znalkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní

z dôvodu účasti na zahraničnej služobnej ceste,

- 13. marec 2012 – právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neprítomnosť na

pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa, ktorý trval na tom, aby vec bola

prerokovaná v jeho prítomnosti,

- 15. marec 2012 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov a ich právnych

zástupcov odročené na neurčito,

- 27. marec 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 12. apríl 2012,

- 10. apríl 2012 – predvolaná znalkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní

z dôvodu, že v ten istý deň bola predvolaná na výsluch znalca v inom konaní vedenom na

okresnom súde,

- 12. apríl 2012 – z dôvodu neprítomnosti predvolanej znalkyne, ako aj právnej zástupkyne

sťažovateľa, ktorá nemala vykázané doručenie predvolania, bolo pojednávanie odročené na

3. máj 2012 (súčasne v tento deň právna zástupkyňa sťažovateľa e-mailom ospravedlnila

svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu, že predvolanie jej bolo doručené iba v tento

deň a nemohla sa pripraviť),

- 3. máj 2012 – po vypočutí účastníkov krajský súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok,

ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol,

- 31. máj 2012 – rozsudok krajského súdu bol expedovaný účastníkom konania,

- 25. jún 2012 – sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu,

- 26. jún 2012 – krajský súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie,

- 2. júl 2012 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 11. júl 2012 – krajský súd vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho osobných, majetkových

a zárobkových pomerov,

- 12. júl 2012 – žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa,

- 13. august 2012 – krajský súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 23. august 2012 – krajský súd postúpil spis na odvolacie konanie najvyššiemu súdu, ktorý

od 27. augusta 2012 koná vo veci pod sp. zn. .

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľa o zaplatenie sumy

1 160 644,23 Sk s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „právna a faktická zložitosť veci“ ústavný súd

konštatuje, že z hľadiska potreby nariadenia v tomto prípade dvoch znaleckých dokazovaní

je možné toto konanie síce na jednej strane považovať za skutkovo náročnejšie, avšak

z hľadiska celkovej dĺžky posudzovaného konania, ako aj z hľadiska hodnotenia plynulosti

postupu krajského súdu v interakcii s predmetom konania nie je podľa ústavného súdu

zanedbateľným fakt, že krajský súd pristúpil k tomuto znaleckému dokazovaniu až po viac

ako 11,5 roku od začatia konania, pričom na druhej strane výsledky tohto znaleckého

dokazovania krajský súd „zhodnotil“, resp. použil až po viac ako 3,5 rokoch pri rozhodnutí

vo veci samej. Po právnej stránke predmetné konanie nemožno podľa ústavného súdu

považovať za zložité, konanie vo veci vydania bezdôvodného obohatenia je konaním

štandardnej rozhodovacej súdnej praxe. Napokon, právnu či skutkovú náročnosť

posudzovaného konania nenamietal ani samotný krajský súd.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konania

v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ svojím konaním nijako

výrazne neprispel k predĺženiu tohto konania. Súčasne však ústavný súd dáva do pozornosti,

že sťažovateľ musí strpieť zdržanie konania z dôvodu zmarenia pojednávaní z dôvodu jeho

neprítomnosti a neprítomnosti jeho právnej zástupkyne [23. októbra 2003, 14. februára

2005, 23. júna 2006 (bolo nariadené 14. júna 2006, avšak v spise nie je žurnalizovaná

zápisnica z tohto pojednávania, pozn.) a 13. marca 2012], túto skutočnosť pri hodnotení

zbytočných prieťahov v konaní z pohľadu konania sťažovateľa síce nie je možné pripočítať

na jeho ťarchu, pretože sa tak stalo z objektívnych dôvodov, či už na strane sťažovateľa

(práceneschopnosť, pozn.), alebo na strane jeho právnej zástupkyne (kolízia s iným

pojednávaním, pozn.), avšak túto skutočnosť nemožno pripočítať ani na ťarchu konajúceho

súdu.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom

krajského súdu. Ústavný súd zistil, že postup krajského súdu v danej veci sa vyznačoval

opakovaným výskytom období nečinnosti.

Podľa zistenia ústavného súdu bol krajský súd absolútne nečinný v trvaní viac ako

2 roky a 1 mesiac, a to v čase od 24. októbra 1995, keď bola krajskému súdu doručená

žaloba sťažovateľa, do 26. novembra 1997, keď krajský súd vykonal vo veci vôbec prvý

procesný úkon. Na ťarchu krajského súdu je potrebné pripočítať aj obdobie od 24. apríla

1998, keď boli krajskému súdu doručené všetky podklady na rozhodnutie o žiadosti

sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, do 9. septembra 2002, keď krajský súd

o tejto žiadosti sťažovateľa rozhodol (t. j. viac ako 4 roky a 4 mesiace), pričom v tomto

období síce krajský súd výzvami zo 7. marca 2002 a 14. mája 2002 zisťoval stav majetku

sťažovateľa pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

avšak tieto procesné úkony ústavný súd nezohľadnil z dôvodu, že toto opätovné zisťovanie,

resp. aktualizovanie údajov o pomeroch sťažovateľa bolo nevyhnutné práve z dôvodu, resp.

v dôsledku dlhodobej nedôvodnej nečinnosti krajského súdu, ktorý mal tieto údaje

k dispozícii už 24. apríla 1998.

Ďalším ústavným súdom zisteným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe

krajského súdu je obdobie v trvaní takmer 1 roku, a to v čase od 29. januára 2004, keď

krajský súd žiadal zapožičať od iného okresného súdu s vecou súvisiaci spis, do 20. januára

2005, keď krajský súd nariadil vo veci pojednávanie. V trvaní viac ako 7 mesiacov bol

krajský súd nečinný aj od 2. novembra 2005, keď mu boli doručené ním požadované

s vecou súvisiace informácie, do 14. júna 2006, keď začal opätovne vo veci konať a nariadil

pojednávanie.

Z obdobia od 20. decembra 2007, keď krajský súd vyzval ustanovenú znalkyňu, aby

si pre potreby spracovania znaleckého posudku vyzdvihla spis, do 23. októbra 2008, keď

znalkyňa predložila krajskému súdu vypracovaný znalecký posudok, t. j. z obdobia v trvaní

viac ako 10 mesiacov, možno na ťarchu krajského súdu pripočítať 8,5 mesiacov, pretože

znalkyňa mala v zmysle uznesenia krajského súdu z 18. júla 2007 vypracovať znalecký

posudok v lehote 40 dní. Napokon obdobím, ktoré prispelo k predĺženiu posudzovaného

konania o viac ako 1 rok, je aj obdobie od 9. februára 2011, keď krajský súd žiadal od

okresného súdu zapožičať s vecou súvisiaci spis, do 23. februára 2012, keď krajský súd

nariadil vo veci opätovne pojednávanie.

Vzhľadom na uvedené bol tak krajský súd v posudzovanom konaní nečinný viac ako

9 rokov a 8,5 mesiaca.

Okrem toho ústavný súd zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn. zistil,

že k celkovému predĺženiu posudzovaného konania o viac ako 1 rok prispela aj neefektívna

činnosť krajského súdu, a to v období od 27. apríla 2009, keď bol spis postúpený

najvyššiemu súdu na odvolacie konanie o odvolaní znalkyne proti uzneseniu o znalečnom,

do 5. mája 2010, keď krajský súd po vrátení spisu z najvyššieho súdu nariadil vo veci

pojednávanie. V uvedenom období totiž krajský súd, a to aj vzhľadom na v tom čase už

reštančný charakter konania, mal možnosť vykonávať procesné úkony smerujúce

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, napr. na podklade zberného spisu, pretože odvolacie

konanie prebiehajúce v tomto čase sa netýkalo merita veci, ale iba trov znalečného, ktoré

nebránilo v pokračovaní posudzovaného konania.

Ústavný súd tiež konštatuje, že obdobia, keď sa spis krajského súdu opakovane

nachádzal na súde vyššej inštancie z dôvodu rozhodovania o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam, ktoré svojím charakterom bránili v pokračovaní posudzovaného konania

(napr. odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, pozn.),

alebo z dôvodu rozhodovania o námietkach zaujatosti, nemožno pripočítať na ťarchu

krajského súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť rýchlosť posudzovaného

konania.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe v napádanom konaní už nekoná krajský súd,

pretože 23. augusta 2012 bola vec postúpená na ďalšie konanie najvyššiemu súdu, ústavný

súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa vo vzťahu ku krajskému súdu bola

týmto nateraz odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať krajskému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov [ ].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

25 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä

vzhľadom na zistenú dlhodobú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť krajského súdu

považuje za primerané v sume 7 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu v celkovej sume 821,88 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený 2012 je 127,17 € a hodnota režijného

paušálu je 7,63 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v celkovej sume

404,40 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012