Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 525/2012
PDF · 116.49 KB
No categories available
II. ÚS 525/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.
F., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Skalica
sp. zn. 1 Er 1345/2011 z 21. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2012
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom a uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
1 Er 1345/2012 z 21. marca 2012 (ďalej len „napadnuté konanie“ alebo „napadnuté
uznesenie“).
Sťažovateľka je právnickou osobou poskytujúcou úvery fyzickým osobám, ktorá
v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru
a dodatkového protokolu v exekučnom konaní. V tomto konaní vystupovala ako oprávnená
osoba a povinnou osobou bola fyzická osoba.
V predmetnej veci podaným návrhom požiadala súdneho exekútora (JUDr. R. K.)
o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej
v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti konkrétne uvádza, že okresný súd predmetným
uznesením „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie“, čo malo mať
za následok porušenie jej označených práv.
V petite sťažnosti po obšírnej právnej argumentácii sťažovateľka navrhuje, aby
ústavný súd vyslovil, že postupom a napadnutým uznesením okresného súdu v napadnutom
konaní boli porušené ňou označené práva podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu,
a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka aj napriek
skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj
naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už
ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom
ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných
sťažnostiach. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre
sťažovateľku. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť
sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej
úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako
neefektívny.
Keďže ide o sťažnosť v podstate identickú (skutkové a právne okolnosti), ústavný
súd odkazujúc v podrobnostiach na rozhodnutia m. m. I. ÚS 382/2012, II. ÚS 379/2011,
III. ÚS 90/2011, III. ÚS 242/2011, III. ÚS 488/2012 alebo IV. ÚS 446/2011 opätovne
dospel k záveru, že je potrebné ju odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej
hospodárnosti konania, upozorňuje sťažovateľku, že pokiaľ aj naďalej bude podávať takéto
typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe z jeho rozhodovacej činnosti
týkajúcej sa jej obdobných vecí, ústavný súd môže využiť možnosť vyplývajúcu z § 25
ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde a odmietnutie sťažnosti neodôvodniť
(obdobne napr. III. ÚS 496/2012, III. ÚS 528/2012 a ďalšie).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012