Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 526/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.

F., PhD., vedené pod sp. zn. až sp. zn. vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, , práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva užívať

majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012 a sp. zn. zo 16. marca 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. júna 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. až sp. zn. , ktorými namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa ,

, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14

dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012 a sp. zn. zo 16. marca 2012 (ďalej len „napadnuté

konania“ alebo „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka je právnickou osobou poskytujúcou úvery fyzickým osobám, ktorá

v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu v exekučnom konaní. V týchto konaniach vystupovala ako

oprávnená osoba a povinnými osobami boli fyzické osoby špecifikované v sťažnostiach.

V predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora

(JUDr. R. K.) o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na

vykonanie exekúcií.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach konkrétne uvádza, že okresný súd

predmetnými uzneseniami „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania

exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

V petite sťažností po obšírnej právnej argumentácii sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd vyslovil, že postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu

v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu, a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľka aj

napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku,

podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými,

ktoré už ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom

ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných

sťažnostiach. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre

sťažovateľku. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť

sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej

úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako

neefektívny.

Keďže ide o sťažnosti v podstate identické (skutkové a právne okolnosti), ktoré už

ústavný súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na rozhodnutia m. m.

, , , , alebo

opätovne dospel k záveru, že je potrebné ich odmietnuť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 2 výroku).

Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania, upozorňuje sťažovateľku, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu

podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe z jeho

rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jej obdobných vecí, ústavný súd môže využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažností

neodôvodniť (obdobne napr. a ďalšie).

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012