Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 565/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Š. O. a H. O., obaja bytom R., zastúpených advokátom

JUDr. B. M. N., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva

podľa , a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 12. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. O. a H. O. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2012 doručená sťažnosť Š. O. a H. O. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 12. decembra 2011.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že «... boli ako žalovaní v rade 1. a 2.

účastníkmi súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Čadca č. ,

v ktorom prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 24. 06. 2011 rozhodol...

Z dôvodu, že my, sťažovatelia, sme pre svoje právne a skutkové tvrdenia

prezentované v konaní pred prvostupňovým súdom, považovali rozhodnutie prvostupňového

súdu za nesprávne a nezákonné, podali proti nemu odvolanie so zdôvodnením...

V odvolacom konaní, ktoré sa viedlo pred Krajským súdom v Žiline pod č. 5

, odvolací krajský súd vlastným rozsudkom zo dňa 12. 12. 2011 rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil, okrem časti výroku označenej I/, v ktorej súd v tejto časti

konanie zastavil, v časti o zastavení konania ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý

a nás ako žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť z titulu

náhrady trov odvolacieho konania...

Z dôvodu, že v po právoplatnom skončení konania pred súdom (rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 12. 03. 2012) neboli splnené procesné podmienky na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, sťažovatelia ako neúspešní účastníci

konania využili svoje právo a svojim podaním zo dňa 10. 04. 2012 podali v súlade s ust.

o prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom Generálnej prokuratúry SR podľa

z dôvodov podľa , ods. 1 písm. b) a c) ..

V uvedenom podaní sme prostredníctvom nášho právneho zástupcu namietali

porušenie našich práv účastníka konania a zároveň aj arbitrárny a nesprávny výklad

právnych noriem, o ktoré vo veci konajúce súdy opierali svoje rozhodnutie...

Vo vzťahu k podanému podnetu nám bolo v tejto veci k rukám nášho právneho

zástupcu dňa 21. 08. 2012 doručené podanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

Bratislava c. VI/1 Pz 366/12-20 zo dňa 14. 08. 2012, ktorým nám bolo oznámené, že: „Váš

podnet som, vzhľadom na absenciu zákonných dôvodov na podanie mimoriadneho

dovolania odložil...“».

3. Sťažovatelia ďalej v sťažnosti podrobne uviedli vecnoprávnu argumentáciu

a v závere navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľov, Š. O. a H. O., podľa čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.

zo dňa 12. 12. 2011 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 12. 12. 2011 zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. M., advokát, spol. s r.

o. so sídlom v N. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody

na odmietnutie návrhu podľa . Podľa tohto ustanovenia

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Sťažovatelia namietajú sťažnosťou porušenie svojich základných práv (bod 1 a 3)

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 12. decembra 2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť 12. marca 2012.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa sťažnosť

možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

7. Sťažovatelia lehotu dvoch mesiacov na podanie sťažnosti odvodzujú odo dňa

doručenia oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/1 Pz 366/12-20

zo 14. augusta 2012 o odmietnutí podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ktoré bolo

doručené ich právnemu zástupcovi 21. augusta 2012. Sťažovatelia teda považujú podanie

podnetu generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) na podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany, ktorý im

zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba vyčerpať

v zmysle predtým, ako podá sťažovateľ sťažnosť

ústavnému súdu.

8. S citovaným tvrdením sťažovateľov sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti nestotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi nezakladá

podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľom) právny nárok na podanie mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom, nemožno ho podľa stabilnej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu (napr. , , ) považovať za právny

prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa ,

ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že

lehota na podanie sťažnosti proti označenému rozsudku krajského súdu začala plynúť

nadobudnutím jeho právoplatnosti, t. j. od 12. marca 2012. Keďže sťažovatelia doručili

ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku krajského súdu zjavne po uplynutí

lehoty uvedenej v , ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti odmietol aj túto jej časť podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

10. Vzhľadom na to, že oneskorenosť podania sťažnosti je základnou

a neodstrániteľnou prekážkou konania, ústavný súd nepovažoval za dôvodné v rámci

predbežného prerokovania sťažnosti skúmať existenciu ďalších možných dôvodov

brániacich prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyplývajúcich z ustanovenia § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012