Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 603/2012
PDF · 149.2 KB
No categories available
III. ÚS 603/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť O. H., V., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K.,
Advokátska kancelária, L., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 Sd/116/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra
2012 doručená sťažnosť O. H., V. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Sd/116/2008.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ uplatnil voči Sociálnej
poisťovni nárok na priznanie úrazovej renty z titulu utrpeného pracovného úrazu.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne sp. zn. 222-6653/2007 zo 17. decembra 2007
o nepriznaní mu nároku na úrazovú rentu napadol sťažovateľ opravným prostriedkom,
o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 25 Sd/116/2008 zo 16. apríla 2009,
ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil. O odvolaní podanom proti označenému
rozhodnutiu krajského súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) svojím rozsudkom sp. zn. 4 So/114/2009 z 31. marca 2010, ktorým
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa vo veci uplatneného nároku vydala
nové rozhodnutie sp. zn. 22536-3/2010-BA z 3. novembra 2010, ktorým opätovne úrazovú
rentu sťažovateľovi nepriznala.
Sťažovateľ na prezentovanú chronologickú genézu veci nadviazal argumentáciou,
v ktorej formuloval tento názor: „Domnievam sa, že nebol dôvod riešiť vec v novom konaní,
keď staré konanie nebolo stále právoplatne ukončené a nebol dôvod vydávať nové
rozhodnutie zo strany Sociálnej poisťovne, kým nebola právoplatne ukončená vec vedená
pod č.k. 25Sd/116/2008.“
Sťažovateľ tiež uviedol: „Keďže od júna 2010 /po doručení Rozsudku NS SR/,
od kedy až do podania sťažnosti uplynulo viac ako 18 mesiacov, príslušný súd pojednávanie
nenariadil, domnieval som sa, že sa jedná v predmetnej veci o zbytočné prieťahy v konaní,
keďže vec nie je skutkovo ani právne náročná.“
Sťažovateľ v tejto súvislosti dodal, že ochranu svojho práva predbežne uplatnil
prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu,
ktorý ju však posúdil ako neopodstatnenú.
Vychádzajúc z uvedených skutočností formuloval sťažovateľ záver o porušení jeho
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
v namietanom konaní krajského súdu.
Sťažovateľ na základe toho v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť
na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Sd/116/2008, prikázal
krajskému súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Sťažovateľ v petite sťažnosti navyše formuloval aj námietku porušenia základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, túto námietku však nijako náležite
argumentačne nepodporil.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 Sd/116/2008.
Ústavný súd hneď v úvode poukazuje na obsah listu krajského súdu
sp. zn. Spr. 11084/11 z 13. januára 2012, ktorým jeho predseda vybavil sťažnosť
sťažovateľa na prieťahy v konaní (z 15. decembra 2011) uplatnenú prostredníctvom jeho
právnej zástupkyne, ktorú posúdil ako neopodstatnenú, keď uviedol: „Ako i sama uvádzate,
v predmetnej záležitosti rozhodnutie Krajského súdu v Žilne č. k. 25 Sd/116/2008 č.k.
25Sd/116/2008-61 zo 16.4.2009 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4So/114/2009
z 31.3.2010 zmenené tak, že rozhodnutie odporkyne (Sociálna poisťovňa, ústredie) bolo
zrušené a vec jej vrátená na ďalšie konanie. To znamená, že po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR bola/je subjektom povinným (a zároveň oprávneným v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR) vo veci konať Sociálna poisťovňa, a nie tunajší súd. Nakoľko pred Krajským súdom
v Žiline neprebieha aktuálne v posudzovanej veci žiadne konanie, nemôže dochádzať
postupom tunajšieho súdu ani k prieťahom v konaní.“
Ústavný súd sa v plnej miere so stanoviskom krajského súdu stotožňuje
a argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu kvalifikuje
ako na prvý pohľad postrádajúcu právnu relevanciu.
Ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že samotný výrok zmeňujúceho rozsudku
najvyššieho súdu („Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 25Sd/116/2008-61 zo 16. apríla 2009 zmeňuje tak, že rozhodnutie odporkyne č. 222-
6653/2007 zo 17. decembra 2007 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie“) výslovne
a jasne prezentuje presun rozhodovacej právomoci vo veci sťažovateľa na Sociálnu
poisťovňu, a to v intenciách najvyšším súdom aplikovaných zákonných ustanovení
občianskeho procesného kódexu (§ 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov ).
V označenom štádiu konania už krajský súd nedisponoval právomocou konať vo veci
sťažovateľa, nijako nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne
neopodstatnenú (a to aj vo vzťahu k námietke porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, kde sťažovateľ
neobjasnil príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom krajského súdu a obsahom
dotknutého článku ústavy) a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06,
IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 190/2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2012