Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 603/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť O. H., V., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K.,

Advokátska kancelária, L., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2012 doručená sťažnosť O. H., V. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ uplatnil voči Sociálnej

poisťovni nárok na priznanie úrazovej renty z titulu utrpeného pracovného úrazu.

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne sp. zn. zo 17. decembra 2007

o nepriznaní mu nároku na úrazovú rentu napadol sťažovateľ opravným prostriedkom,

o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 16. apríla 2009,

ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil. O odvolaní podanom proti označenému

rozhodnutiu krajského súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) svojím rozsudkom sp. zn. z 31. marca 2010, ktorým

napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa vo veci uplatneného nároku vydala

nové rozhodnutie sp. zn. 22536-3/2010-BA z 3. novembra 2010, ktorým opätovne úrazovú

rentu sťažovateľovi nepriznala.

Sťažovateľ na prezentovanú chronologickú genézu veci nadviazal argumentáciou,

v ktorej formuloval tento názor: „Domnievam sa, že nebol dôvod riešiť vec v novom konaní,

keď staré konanie nebolo stále právoplatne ukončené a nebol dôvod vydávať nové

rozhodnutie zo strany Sociálnej poisťovne, kým nebola právoplatne ukončená vec vedená

pod č.k. .“

Sťažovateľ tiež uviedol: „Keďže od júna 2010 /po doručení Rozsudku NS SR/,

od kedy až do podania sťažnosti uplynulo viac ako 18 mesiacov, príslušný súd pojednávanie

nenariadil, domnieval som sa, že sa jedná v predmetnej veci o zbytočné prieťahy v konaní,

keďže vec nie je skutkovo ani právne náročná.“

Sťažovateľ v tejto súvislosti dodal, že ochranu svojho práva predbežne uplatnil

prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu,

ktorý ju však posúdil ako neopodstatnenú.

Vychádzajúc z uvedených skutočností formuloval sťažovateľ záver o porušení jeho

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru

v namietanom konaní krajského súdu.

Sťažovateľ na základe toho v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

krajskému súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľ v petite sťažnosti navyše formuloval aj námietku porušenia základného

práva na súdnu ochranu zaručeného , túto námietku však nijako náležite

argumentačne nepodporil.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd hneď v úvode poukazuje na obsah listu krajského súdu

sp. zn. Spr. 11084/11 z 13. januára 2012, ktorým jeho predseda vybavil sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní (z 15. decembra 2011) uplatnenú prostredníctvom jeho

právnej zástupkyne, ktorú posúdil ako neopodstatnenú, keď uviedol: „Ako i sama uvádzate,

v predmetnej záležitosti rozhodnutie Krajského súdu v Žilne č. k. č.k.

-61 zo 16.4.2009 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.

z 31.3.2010 zmenené tak, že rozhodnutie odporkyne (Sociálna poisťovňa, ústredie) bolo

zrušené a vec jej vrátená na ďalšie konanie. To znamená, že po rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR bola/je subjektom povinným (a zároveň oprávneným v zmysle

SR) vo veci konať Sociálna poisťovňa, a nie tunajší súd. Nakoľko pred Krajským súdom

v Žiline neprebieha aktuálne v posudzovanej veci žiadne konanie, nemôže dochádzať

postupom tunajšieho súdu ani k prieťahom v konaní.“

Ústavný súd sa v plnej miere so stanoviskom krajského súdu stotožňuje

a argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu kvalifikuje

ako na prvý pohľad postrádajúcu právnu relevanciu.

Ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že samotný výrok zmeňujúceho rozsudku

najvyššieho súdu („Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -61 zo 16. apríla 2009 zmeňuje tak, že rozhodnutie odporkyne č. 222-

6653/2007 zo 17. decembra 2007 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie“) výslovne

a jasne prezentuje presun rozhodovacej právomoci vo veci sťažovateľa na Sociálnu

poisťovňu, a to v intenciách najvyšším súdom aplikovaných zákonných ustanovení

občianskeho procesného kódexu ( Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov ).

V označenom štádiu konania už krajský súd nedisponoval právomocou konať vo veci

sťažovateľa, nijako nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne

neopodstatnenú (a to aj vo vzťahu k námietke porušenia , kde sťažovateľ

neobjasnil príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom krajského súdu a obsahom

dotknutého článku ) a ako takú ju v zmysle ustanovenia zákona

o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. ,

, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012