Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b34/368499.c88cc4.pdf
PDF · 130.32 KB
No categories available
4So/114/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci
navrhovateľa O. H., zastúpený advokátkou JUDr. E. K. proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovej rente, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. apríla 2009, č.k. 25Sd/116/2008-61,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/116/2008-
61 zo 16. apríla 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. 222-6653/2007
zo 17. decembra 2007 z r u š u j e a vec je vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 222-6653/2007
zo 17. decembra 2007, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu
podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení(ďalej len „zákon“).
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zhodné závery posudkových lekárov
považoval za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností
a vnútorných rozporov. Navrhovateľ podľa súdu v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by posudky
spochybnili, alebo ktoré by potvrdili iný rozsah zdravotného poškodenia, než bol v nich ustálený
a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Zároveň súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej
zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že v pôvodnej ambulantnej
správe z 3. júna 2006 došlo zásahu do obsahu listiny, ktorá bola použitá pre vydanie posudku,
ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Zároveň predložil overenú fotokópiu
lekárskej správy z 19. januára 2007 v upravenej a neupravenej podobe. Nakoľko má navrhovateľ
pochybnosti o záveroch posudkov, keďže bolo zasiahnuté do zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa, poukázal na oslabenie hodnovernosti podaného posudku, ako aj skutočnosť, že
z predloženého posudku znalca MUDr. F. R. vyplynulo, že u navrhovateľa neboli záznamy o
jeho zdravotných ťažkostiach s bedrovou chrbticou. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie a zároveň aby súd rozhodol o trovách konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tak, že pokiaľ ide o tvrdenie
navrhovateľa, že bolo zasiahnuté do správy lekára MUDr. K. z 3. júna 2006, tak obe tieto správy
boli overené až dňa 26. mája 2009 a teda nie 19. januára 2007 ako uviedla zástupkyňa
navrhovateľa a rozsudok súdu bol vydaný viac ako 2 roky po úradom overení a že zo strany
navrhovateľa ide iba o ničím nepodložené úvahy a domnienky. Podľa odporkyne sa s podkladmi
rozhodnutia môžu oboznamovať iba oprávnené osoby a taktiež navrhovateľ neuviedol, akých vád
sa krajský súd dopustil. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Predmetom konania bolo rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu.
Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli
pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 8 ods.1 zákon č. 461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie
zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných
úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie
pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení
alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ utrpel v roku 1. júla 2006 pracovný úraz
pri plnení pracovných úloh.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ pracoval u svojho zamestnávateľa
ako stavebný robotník, pričom z posudkov posudkových lekárov v danej veci je zrejmé, že lekári
hodnotili u navrhovateľa pokles jeho pracovnej schopnosti na účely priznania úrazovej renty.
Navrhovateľ v konaní taktiež namietal nestrannosť a nezaujatosť posudkových lekárov, ktorí sú
vo vzťahu podriadenosti k odporkyni, nakoľko sú jej zamestnancami. Z administratívneho spisu
je taktiež zrejmé, že podľa potvrdenia lekára MUDr. V. K. z 22. novembra 2007 vydaného na
žiadosť navrhovateľovho zamestnávateľa navrhovateľ nie je schopný vykonávať navrhnutú prácu
stavebného robotníka.
Podľa § 88 ods.1 zákon č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17
ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedosiahol dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Pre posúdenie nároku navrhovateľa na pracovný úraz je v zmysle citovaného ustanovenia
podstatné to, či v dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40%ný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť.
Z posudkov posudkových lekárov odporkyne vyplýva, že dospeli iba k záveru, že
u navrhovateľa nie je pokles pracovnej schopnosti o viac ako 40% a nie je poškodený na účely
§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na účely rozhodovania o priznaní alebo nepriznaní
úrazovej renty však nie je podstatné posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale posúdenie
poklesu pracovnej schopnosti, t.j. schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie (stavebný robotník). Pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca posudkoví lekári
vo výroku posudku nehodnotil, keďže hodnotili pokles jeho pracovnej schopnosti. Posudkoví
lekári sa pri uvedenom posudzovaní vôbec nevysporiadali ani s potvrdením ošetrujúceho lekára
z 22. novembra 2007, ktorý potvrdil, že navrhovateľ nie je schopný práce stavebného robotníka.
Vo veci neušlo pozornosti súdu ani to, že odporkyňa svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnila. V rozhodnutí sa nevysporiadala s námietkami navrhovateľa ohľadom objektívnosti
a nestrannosti posudkových lekárov, ako aj nevykonania znaleckého dokazovania v danej veci
tak, ako to požadoval navrhovateľ. Z ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
takáto možnosť doplniť dokazovanie znaleckým posudkom jednoznačne vyplýva. Keďže
v danom prípade sa neaplikuje ust. prílohy č. 4 k zákonu 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
musí byť dokazovanie vedené a vykonané tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o vzniku alebo
neexistencii nároku na priznanie dávky úrazového poistenia – úrazovej renty. I z minulosti je
zrejmé, že v konaniach o nárokoch z pracovných úrazov a chorôb z povolania (keď rozhodovali
súdy v civilných žalobách) sa v prípade pochybností alebo nejasností vykonávalo rozsiahle
znalecké dokazovanie, okrem prípadov, ak bol nárok na odškodnenie jasne preukázaný
a dôvodný.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa nedostatočne zistila
skutočný stav veci pre rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu a dostatočne alebo vôbec sa
v rozhodnutí nevysporiadala s námietkami navrhovateľa. Odvolací súd preto rozsudok krajského
súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej
miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť (stavebného robotníka). Až
na základe nového posúdenia odporkyňa o nároku na úrazovú rentu rozhodne znovu, pričom
v novom rozhodnutí sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľa.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní úspešnému
navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania riadne prostredníctvom právnej
zástupkyne neuplatnil (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), keďže za platné
uplatnenie náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, nemožno považovať žiadosť
právnej zástupkyne, aby súd rozhodol o trovách konania bez ich špecifikácie a odporkyni náhrada
trov konania nepatrí.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová