Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 591/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., pre namietané porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uznesením sp. zn. 3 Cdo

206/2012 zo 7. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2012 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) a jeho uznesením sp. zn. zo 7. augusta 2012.

Keďže sťažnosť neobsahovala náležitosti požadované ustanoveniami § 20 a § 50

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vyzval JUDr. P. V., B., ktorý

bol v sťažnosti uvedený ako právny zástupca zastupujúci sťažovateľa, na jej doplnenie.

Menovaný advokát listom doručeným ústavnému súdu 22. novembra 2012 oznámil,

že z jeho strany k prevzatiu právneho zastupovania sťažovateľa v označenom konaní

pred ústavným súdom nedošlo a že o tejto skutočnosti informoval aj sťažovateľa.

Následne bol 26. novembra 2012 ústavnému súdu dourčený list sťažovateľa,

v ktorom uviedol, že i keď takéto konanie a postup nepovažuje za súladné s riadnym

výkonom advokácie, neostáva mu nič iné, ako rešpektovať stav odmietnutia jeho

zastupovania v konaní pred ústavným súdom, a že žiada o ustanovenie advokáta na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa uvedenou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a ústavnému súdu navrhuje, aby okresnému

súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, čo odôvodňuje tým, že okresný súd dosiaľ „nekonal

zákonom ustanoveným postupom“ o jeho návrhu na zmenu exekučného titulu z 31. januára

2004. Tomuto návrhu bola najskôr okresným súdom pridelená nesprávna spisová značka

(), ale následne bol pripojený k veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -68 zo 6. júla 2010 návrh na zmenu

exekučného titulu zamietol, čo na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -84 z 30. septembra

2010 potvrdil (rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 20. novembra 2010, pozn.). Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré však najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 7. augusta 2012 odmietol, čo odôvodnil tým, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné, a že vady konania nezistil.

Sťažovateľ uviedol, že „z hľadiska ústavnosti, a to garancie základného práva

sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1, ale aj z pohľadu medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky najmä záväznosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru je potrebné posúdiť,

či dovolaním napádané rozhodnutie... je skutočne rozhodnutím, proti ktorému zákon

dovolanie nepripúšťa, respektíve posúdiť, či sú dané v konaní o návrhu sťažovateľa zo dňa

31. 01. 2004 také skutočnosti, ktoré sú spôsobilým dovolacím dôvodom podľa § 237

písm. f) “.

Sťažovateľ taktiež žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. augusta 2012 bolo porušené

jeho základného právo na súdnu ochranu podľa , právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, aby

napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu a jemu predchádzajúce rozhodnutia všeobecných

súdov zrušil a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

1. Preskúmaním sťažnosti ústavný súd dospel k zisteniu, že petit nezodpovedá jej

odôvodneniu. Sťažovateľ sa síce domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , avšak ďalej uvádza, že o dôvodu mylného

zápisu bolo o jeho návrhu rozhodované okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že o sťažnosti sťažovateľa, ktorou

namietal porušenie totožných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , už rozhodol uznesením č. k. -11 z 22. novembra

2011, keď sťažnosť ako oneskorene podanú odmietol. Z uvedeného dôvodu je sťažnosť

v tejto časti podľa neprípustná.

2. Sťažovateľ ďalej namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46

ods. 1 a práva zaručeného dohovoru uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 7. augusta 2012, pričom uvádza, že „z hľadiska ústavnosti... je

potrebné posúdiť, či dovolaním napádané rozhodnutie... je skutočne rozhodnutím, proti

ktorému zákon dovolanie nepripúšťa, respektíve posúdiť, či sú dané v konaní o návrhu

sťažovateľa zo dňa 31. 01. 2004 také skutočnosti, ktoré sú spôsobilým dovolacím dôvodom

podľa “.

V uznesení č. k. -16 z 13. marca 2012 ústavný súd sťažovateľovi

ozrejmil, v čom spočíva podstata označených práv a aká je úloha ústavného súdu ako

garanta ústavnosti pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa . V tomto

rozhodnutí ústavný súd okrem iného uviedol aj to, že: „Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú

splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia

prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť

k záveru o porušení práv sťažovateľa (m. m. , ,

).“

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje za potrebné podrobne citovať právne

závery najvyššieho súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, ktorým odmietol dovolanie

sťažovateľa z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, a že

vady konania nezistil, ale obmedzuje sa na konštatovanie, že najvyšší súd svoje rozhodnutie

náležite odôvodnil, rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov a nejde

ani o arbitrárne rozhodnutie nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku. Postup najvyššieho súdu v danom prípade nemohol znamenať odopretie

prístupu k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľa.

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením

najvyššieho súdu a porušením základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3. O prípadnom porušení práva podľa čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1

dodatkového protokolu by bolo možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého princípov spravodlivého súdneho

konania vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže v danom prípade k tomu nedošlo,

ústavný súd z rovnakého dôvodu odmietol sťažnosť aj v tejto časti.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd listom z 26. novembra 2012 o oslobodenie

od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

K tejto žiadosti ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom nie je spoplatnené.

Pokiaľ ide o právneho zastúpenia v konaní, toto nie je v príslušnosti ústavného súdu, ale

vzhľadom na obsah sťažnosti by ani prípadné právne zastúpenie neviedlo k inému

právnemu názoru ústavného súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012