Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 606/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 30. mája 2012

v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo 6.

februára 2012, postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE

72/2012 z 5. júna 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11

Er 2023/2004 z 13. februára 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. zo 14. júna 2012 v spojení s postupom a uznesením

Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo 6. februára 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

24. a 30. augusta 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a

dohovoru postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. mája 2012 v spojení s postupom a uznesením

Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. februára

2012, postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 5. júna 2012

v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 13. februára

2012 a postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. júna 2012

v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. februára

2012.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkmi úvery, ktoré boli povinní vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník nesplní svoje

povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má

povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd svojimi

rozhodnutiami sp. zn. zo 6. februára 2012, sp. zn.

z 13. februára 2012 a sp. zn. zo 6. februára 2012 vyhlásil exekúcie

za neprípustné a zastavil ich. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi napadnutými

rozhodnutiami potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne

správne.

3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napadla právne závery okresného súdu

a krajského súdu a vytkla im ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných

hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú

právnu vec.

3.1 Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

tým, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom jej ako účastníkovi

konania odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal

náležité dokazovanie a svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva. Sťažovateľka

predovšetkým namieta, že všeobecný súd, ktorý koná ako súd exekučný, nie je oprávnený

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci (revízny

postup), a ak právny poriadok upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné

mechanizmy ochrany práv subjektov (činnosť notára podľa Notárskeho poriadku), musí ich

rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Poukázala predovšetkým

na vierohodnosť notárskej listiny a zdôraznila, že všeobecný súd nedisponuje právomocou

umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho

z obsahu notárskej listiny, pričom exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú

správnosť notárskej listiny a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny,

ktorá je exekučným titulom. Podľa tvrdení sťažovateľky tým, že exekučný súd konal nad

rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality a zásadu začatia konania na návrh,

rovnosť účastníkov konania i právo na spravodlivý súdny proces, čím došlo k porušeniu

, dohovoru, ako aj a dodatkového

protokolu.

3.2 Krajský súd podľa tvrdení sťažovateľky v bode 1 označené práva porušil

predovšetkým tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie a svoje rozhodnutia založil na skutočnostiach, ktorých existencia nebola

dokázaná, pričom svoje rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu a postupom a rozhodnutiami krajského súdu, ako aj

porušenie a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci vráti

okresnému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

náhradu trov konania.

5. Podaniami doručenými ústavnému súdu 15. novembra 2012 sťažovateľka doplnila

sťažnosti o argumentáciu, že všeobecné súdy v napadnutých konaniach porušili jej základné

právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie aj tým, že nenariadili

vo veciach ústne pojednávanie napriek tomu, že od 9. augusta 2012 je účinné nové znenie

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré takúto povinnosť v prípadoch,

ako sú aj sťažovateľkine, súdom ukladá.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj k namietanému porušeniu a dohovoru postupom

a napadnutými uzneseniami okresného súdu

10. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,

sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

11. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom

na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako

riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosti v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených

ústavnému súdu.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu

12. Zo sťažností vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami (pozri I. časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil rozhodnutia okresného súdu o vyhlásení

exekúcií za neprípustné a ich zastavení.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky

týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,

posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí a iné sú v podstate totožné s jej

argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti

rozhodol tak, že ich vo vzťahu k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené

(sp. zn. , , , a iné).

Keďže ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval

dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, nepovažoval za potrebné uvádzať

tie isté dôvody odmietnutia, ako v prípade týchto sťažností sťažovateľky, pretože sú jej

dobre známe.

V tomto smere sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní týchto sťažností plne

stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, napr.

z 22. augusta 2012, z 3. októbra 2012,

zo 17. októbra 2012, ako aj ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sťažností

sťažovateľky, ktoré skončili odmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností

sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pri akceptovaní právnych záverov

rozhodnutí všeobecných súdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení

v stovkách prípadov, pretože notárske zápisnice z rôznych dôvodov neboli spôsobilými

exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky bez podrobnejšej argumentácie odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

13. K doplneniam sťažovateľky ústavný súd iba poznamenáva, že novela

Exekučného poriadku, ku ktorej došlo , nadobudla účinnosť

9. augusta 2012 a všetky konania napadnuté v sťažnostiach boli právoplatne ukončené

pred týmto dátumom.

14. Ústavný súd ďalej konštatuje, že je zarážajúce, že sťažovateľka, ktorá je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje ,

a napriek viacerým upozorneniam (napr. , ,

a iné) naďalej predkladá také sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti

ustanovené citovaným zákonom. V posudzovanom prípade síce sťažovateľka v petite

sťažností označila rozhodnutia krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej

označených práv, a zároveň na úvodnej strane svojich sťažností uvádza ako prílohy

„dokumenty podľa textu“, no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) žiadne

písomné podklady nedoručila. Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti, sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa aj

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012