Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 613/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B.,

zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31. mája 2012

v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

zo 7. júna 2011, postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 28. júna 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 22. marca 2012, postupom a uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 29. júna 2012 v spojení s postupom

a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 29. marca 2012

a postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28. júna 2012

v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

z 21. novembra 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 12731/2012, a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

10. septembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru

postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoE

106/2011 z 31. mája 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Spišská Nová

Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 7. júna 2011, postupom

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. júna 2012 v spojení s postupom

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. marca 2012, postupom

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 29. júna 2012 v spojení s postupom

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. marca 2012 a postupom

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. júna 2012 v spojení s postupom

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 21. novembra 2011.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkmi úver, ktorý boli títo povinní vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Keďže dlžníci dobrovoľne nezaplatili svoj dlh,

tento sa stal splatným a v nadväznosti na podmienky dojednaní v zmluve o úvere

obsahujúcej aj rozhodcovskú doložku bolo sťažovateľkou začaté rozhodcovské konanie

pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovské rozsudky súdu sa stali

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného

okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného

konania okresný súd svojimi uzneseniami sp. zn. zo 7. júna 2011,

sp. zn. z 22. marca 2012, sp. zn. z 29. marca 2012

a sp. zn. z 21. novembra 2011 exekúciu zastavil. Krajský súd na odvolanie

sťažovateľky svojimi rozhodnutiami sp. zn. z 31. mája 2012,

sp. zn. z 28. júna 2012, sp. zn. z 29. júna 2012

a sp. zn. z 28. júna 2012 potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové

rozhodnutia ako vecne správne.

3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napadla právne závery okresného súdu

a krajského súdu a vytkla im ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných

hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné

právne veci.

3.1 Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

tým, že v napadnutých rozhodnutiach rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím

postupom jej ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil

skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie a svoje rozhodnutia formuloval na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva.

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že všeobecný súd, ktorý koná ako súd exekučný, nie

je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu

o veci (revízny postup), a ak právny poriadok upravuje nástroje právnej kontroly

a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, nemôže ich nahrádzať vlastnou

činnosťou. Poukázala predovšetkým na právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Podľa

tvrdení sťažovateľky tým, že exekučný súd konal nad rámec zverenej právomoci, porušil

princíp legality a zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania i právo

na spravodlivý súdny proces, čím došlo k porušeniu , dohovoru,

ako aj a dodatkového protokolu.

3.2 Krajský súd podľa tvrdení sťažovateľky v bode 1 označené práva porušil

predovšetkým tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktorých existencia nebola

dokázaná, pričom svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ako aj porušenie

a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie,

prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

5. Podaniami doručenými ústavnému súdu 15. novembra 2012 sťažovateľka doplnila

sťažnosti o argumentáciu, že všeobecné súdy v napadnutých konaniach porušili jej základné

práva označené v pôvodných sťažnostiach aj tým, že jej odňali možnosť konať pred súdom

v dôsledku zastavenia exekučného konania, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní

neumožňuje.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj k namietanému porušeniu a dohovoru postupom

a napadnutým uznesením okresného súdu

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,

sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti ním bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosti v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených

ústavnému súdu (napr. rozhodnutím sp. zn. z 22. augusta 2012).

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom a napadnutým uznesením krajského súdu

10. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozhodnutím (pozri I. časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky

týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,

posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí ako zmlúv „v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch“ a iné sú v podstate totožné s jej argumentmi, ktoré použila

v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol tak, že ich vo vzťahu

k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené (napr. sp. zn.

z 31. mája 2011, sp. zn. z 20. októbra 2011, sp. zn.

zo 7. septembra 2011, sp. zn. z 22. augusta 2012 a sp. zn.

z 12. septembra 2012), ako aj ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sťažností

sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pri akceptovaní právnych záverov

rozhodnutí všeobecných súdov o zastavení exekúcie.

Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky bez podrobnejšej argumentácie odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

11. Ústavný súd ďalej konštatuje, že je zarážajúce, že sťažovateľka, ktorá je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje ,

a napriek viacerým upozorneniam (napr. , ,

a iné) naďalej predkladá také sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti

ustanovené citovaným zákonom. V posudzovanom prípade síce sťažovateľka v petite

sťažností označila rozhodnutia krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej

označených práv, a zároveň na úvodnej strane svojich sťažností uvádza ako prílohy

„dokumenty podľa textu“, no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) žiadne

písomné podklady nedoručila, v sťažnostiach dokonca ani neidentifikovala osobu dlžníka.

Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov

ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, sťažnosti sťažovateľky

odmietol podľa aj z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012