Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 386/2012
PDF · 257.69 KB
No categories available
I. ÚS 386/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátkou Mgr. M. Ch.,
K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/08 a
takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/08 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
22 P 185/08 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. J. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 404,37 €
(slovom štyristoštyri eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e Okresný súd Košice I
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. Ch., K., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 386/2012-16 z 22. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/08.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „... podal na Okresnom súde... dňa
28. 11. 2008 návrh, v ktorom sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému
dieťaťu z dôvodu zmien v majetkových pomeroch na jeho strane.
Podaný návrh sťažovateľ doplnil podaním zo dňa 06. 04. 2009 a 09. 10. 2009
z dôvodu ďalšej závažnej zmeny, ku ktorej došlo na strane sťažovateľa.
Pojednávanie... vytýčené na 29. 03. 2010... bolo odročené na 10. 05. 2010 z dôvodu
práceneschopnosti vec pojednávajúcej sudkyne.
Pojednávanie nariadené na 10. 05. 2010 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti
matky maloletého dieťaťa...
Pojednávanie nariadené na 21. 06. 2010 bolo vykonané v neprítomnosti sťažovateľa
a bolo odročené na 21. 09. 2010.
Pojednávanie nariadené vo veci na 21. 09. 2010 bolo odročené z dôvodu
mimoriadnej situácie na súde na 14. 12. 2010.
Pojednávanie nariadené vo veci na 14. 12. 2010 bolo odročené z dôvodu
práceneschopnosti vec pojednávajúcej sudkyne na 18. 01. 2011.
Pojednávanie nariadené na 18. 01. 2011 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti
právneho zástupcu sťažovateľa, ktorému nebolo vykázané doručenie predvolania a ktorý sa
nachádzal mimo územia SR...
Pojednávanie nariadené vo veci na 08. 02. 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené
na 26. 04. 2011 za účelom zisťovania príjmu matky...
Pojednávanie nariadené vo veci na 26. 04. 2011 sa neuskutočnilo z dôvodu
práceneschopnosti predsedníčky senátu...
Pojednávanie nariadené vo veci na 20. 06. 2011 bolo odročené na neurčito z dôvodu
hospitalizácie predsedníčky senátu.
Pojednávanie bolo odročené z 09. 05. 2012 na 26. 03. 2012 s tým, že to bolo
odročené za účelom doplnenia dokazovania na deň 30. 04. 2012...
Pojednávanie nariadené na 30. 04. 2012 bolo odročené (pozn. na 29. 06. 2012)
z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa (napriek tomu, že na pojednávaní bol prítomný jeho
právny zástupca) a nedoručenia daňových priznaní a výkazu majetku u sťažovateľa
a u matky z daňového úradu...
Dňa 29. 06. 2012 požiadala matka o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotných
problémov... K ospravedlneniu, resp. žiadosti o odročenie nepripojila potvrdenie od
lekára...
Pojednávanie nariadené na 29. 06. 2012 sa neuskutočnilo a bolo odročené na 10. 08.
2012.
Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené...
V tejto súvislosti si sťažovateľ dovoľuje poukázať na skutočnosť, že od vybavenia
jeho sťažnosti predsedom krajského súdu uplynula už doba 11 mesiacov a v jeho právnej
veci nebolo meritórne rozhodnuté, naopak z listín tvoriacich prílohu tejto sťažnosti je
zrejmé, že činnosť súdu je aj naďalej neefektívna, nesústredená, a to aj napriek oznámeniu
o sledovaní ďalšieho postupu v konaní, do jeho právoplatného skončenia. Napriek tomu, že
v konaní boli v období po vybavení jeho sťažnosti, tzn. v období 11 mesiacov, vykonané
pojednávania, bola činnosť súdu neefektívna a nesústredená, pričom taká bola činnosť súdu
už od samotného začatia konania.
Sťažovateľ konštatuje, že vo veci zníženia výživného k jednému maloletému dieťaťu
okresný súd nerozhodol doposiaľ ani raz meritórne, pričom konanie, okrem obdobia
prerušenia konania trvá už tri roky.“.
3. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku
rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Právo sťažovateľa
- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a
- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru,
bolo postupom Okresného súdu... vo veci sp. zn. 22 P 185/08 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd... konal vo veci vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22 P 185/08 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu... pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 5.000 EUR, ktoré je odporca povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil
okrem iného tým, že „... doba, ktorá uplynula od podania návrhu je neprimerane dlhá
a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná ... napriek upozorneniu predsedu okresného
súdu zo dňa 05. 10. 2011 a jeho žiadosti, aby sa v konaní postupovalo sústredene, efektívne
a bez prieťahov, nedošlo ani po uplynutí ďalších 10 mesiacov k skončeniu právnej neistoty
sťažovateľa...
Neistota ktorú sťažovateľ pociťuje nemá priaznivý vplyv na jeho zdravie. Stavy
úzkosti a stres súvisiace s právnou neistotou vyústili do zmiešanej úzkostnej a depresívnej
poruchy a farmakologickej liečby, ktorú podstupuje.“.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného
súdu listom sp. zn. Spr 52/11 z 23. októbra 2012. K vyjadreniu predsedu okresného súdu
zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa, ktoré bolo doručené ústavnému súdu
26. novembra 2012.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal podrobnú chronológiu
procesných úkonov a k dôvodnosti sťažnosti uviedol, že „Príčinou zdĺhavého súdneho
konania sú aj samotní účastníci, ktorí rôznymi spôsobmi prispievajú k predlžovaniu
konania... Okresný súd... konal vo veci bez väčších prieťahov, plynule, efektívne a v súlade
správnymi predpismi. Je dôležité uviesť, že existovali aj objektívne dôvody spočívajúce vo
vysokom počte nerozhodnutých vecí v súdnom oddelení Mgr. E. K. ako aj jej dlhodobá
práceneschopnosť.“.
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu reagovala
podaním doručeným ústavnému súdu 26. novembra 2012, v ktorom uviedla: «... Odporca
neoznačil žiadne konkrétne konania sťažovateľa, ktoré by vyššie opísanému konaniu
zodpovedalo. Práve naopak, sťažovateľ bol tým účastníkom konania, ktorý mal eminentný
záujem na čo najskoršom skončení konania, v ktorom sa domáhal zníženia výživného... dňa
20. 04. 2011 dovŕšila dcéra sťažovateľa plnoletosť, a od uvedeného dovŕšenia plnoletosti už
súd nemal povinnosť z úradnej moci vykonávať dokazovanie v širšom rozsahu ako
vo veciach starostlivosti o maloletých. Do dovŕšenia plnoletosti dcéry sťažovateľa súd
postupoval v rozpore s ustanovením § 176 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého „ak zákon
neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného
odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania...“»
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označeného
článku ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za
vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na
meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení
účastníkov konania a zo spisov okresného súdu sp. zn. 22 P 185/2008 ústavný súd zistil, že
sťažovateľ podal okresnému súdu 28. novembra 2008 návrh na zníženie výživného
na maloletú dcéru M. K., nar. ..., a bol zaevidovaný pod sp. zn. 22 P 185/2008. Následne
boli vo veci vykonané tieto úkony:
- 12. decembra 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 22 P 185/2008-7, ktorým
ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. (ďalej len „úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny“) za opatrovníka maloletej M. K. a zároveň ho vyzval, aby prešetril pomery
v posudzovanej rodine,
- 12. decembra 2008 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania,
- 8. januára 2009 bol okresnému súdu od Daňového úradu K. doručený opis
daňového priznania matky maloletej za rok 2007,
- 12. januára 2009 bol okresnému súdu od S., a. s., K. doručený opis mzdového listu
sťažovateľa,
- 12. januára 2009 bola okresnému súdu od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
doručená správa z prešetrenia rodinných pomerov,
- 16. a 21. januára 2009 účastníci oznámili, že nesúhlasia s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania,
- 17. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 22 P 185/2008-71 prerušil konanie až
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
11 P/2/2008 (konanie bolo prerušené do 21. októbra 2009),
- 20. marca 2009 právna zástupkyňa matky doručila okresnému súdu vyjadrenie
vo veci samej a zároveň podala protinávrh na zvýšenie výživného,
- 6. apríla 2009 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že z dôvodu organizačných
zmien u zamestnávateľa bol s ním ukončený pracovný pomer 28. februára 2009
a v súčasnosti je vedený na úrade práce ako nezamestnaný, preto žiada zníženie výživného
na sumu 83 € mesačne,
- 9. októbra 2009 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že od 15. septembra 2009 je
naďalej evidovaný ako nezamestnaný, ale nepoberá dávky v nezamestnanosti, a preto žiada
zníženie výživného na sumu 10 € mesačne,
- 29. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
práceneschopnosti predsedníčky senátu na 10. máj 2010,
- 10. mája 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, matka
maloletej bola neprítomná (ospravedlnila sa); pojednávanie bolo odročené na 21. jún 2010
s tým, že bude doplnené dokazovanie,
- 8. júna 2010 bola okresnému súdu doručená od úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny správa, z ktorej vyplynulo, že sťažovateľ je naďalej vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 14. marca 2009,
- 21. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa sťažovateľ nezúčastnil;
po vypočutí matky maloletej bolo pojednávanie odročené na 21. september 2010,
- 6. septembra 2010 sťažovateľ doplnil návrh a navrhol zmenu žalobného petitu,
- 21. septembra 2010 sa za prítomnosti účastníkov uskutočnilo pojednávanie, ktoré
bolo z dôvodu mimoriadnej situácie odročené na neurčito,
- 15. novembra 2010 a 1. decembra 2010 sa k veci vyjadrila matka maloletej,
- 7. decembra 2010 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia,
- 13. decembra 2010 okresný súd vydal uznesenie č. k. 22 P 185/2008-129, ktorým
návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol,
- 14. decembra 2010 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti
predsedníčky senátu, pojednávanie bolo odročené na 18. január 2011,
- 20. decembra 2010 boli okresnému súdu doručené od Daňového úradu K. fotokópie
daňového priznania matky maloletej za roky 2008 a 2009,
- 3. januára 2011 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu č. k. 22 P 185/2008-129,
ktorým bol jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý,
- 18. januára 2011 sa za prítomnosti všetkých účastníkov uskutočnilo pojednávanie,
pojednávanie sudkyňa odročila bez uvedenia dôvodu na 8. február 2011,
- 19. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky,
- 20. januára 2011 si okresný súd vyžiadal od Okresnej prokuratúry K. spis sp. zn. 3
- 20. januára 2011 si okresný súd vyžiadal od Obvodného oddelenia Policajného
zboru K. ich spis sp. zn. ORP 564/SM-KE 2010,
- 24. januára 2011 bol okresnému súdu od Obvodného oddelenia Policajného zboru
K. doručený spis sp. zn. ORP 564/SM-KE 2010,
- 25. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie z Okresnej prokuratúry
K.,
- 8. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci
a pojednávanie sa odročilo na 26. apríl 2011 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania
a predloženia spisu Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie
o podanom odvolaní,
- 26. apríla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu onemocnenia
predsedníčky senátu odročené na 20. jún 2011,
- 27. apríla 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o podanom odvolaní sťažovateľa,
- 25. mája 2011 sa spis z krajského súdu vrátil okresnému súdu; krajský súd
sp. zn. 7 CoP/127/2011 z 24. mája 2011 potvrdil prvostupňové uznesenie,
- 20. júna 2011 sa plánované súdne pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu
hospitalizácie zákonnej sudkyne,
- 5. októbra 2011 upozornil predseda okresného súdu sudkyňu JUDr. D. N., ktorej
vec bola pridelená, aby postupovala sústredene, efektívne a bez prieťahov,
- 31. januára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci
a pojednávanie bolo odročené na 9. máj 2012,
- 16. februára 2012 okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania
na 26. marec 2012.
- 26. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí účastníkov bolo
pojednávanie odročené na 30. apríl 2012 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,
- 30. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, pojednávanie bolo odročené na 29. jún
2012 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,
- 24. mája 2012 bolo okresnému súdu od Daňového úradu K. doručené daňové
priznanie matky navrhovateľky za rok 2011,
- 29. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, navrhovateľka
a jej zástupkyňa sa neustanovili, súd pojednávanie odročil na 10. august 2012,
- 10. augusta 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol
v merite veci tak, že čiastočne vyhovel návrhu a v zostávajúcej časti návrh zamietol
a zamietol aj protinávrh navrhovateľky a matky navrhovateľky,
- 17. októbra 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je
podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva
z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Podľa § 176 ods. 3 OSP ak zákon neustanovuje
inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu
najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak
z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/2008 o návrhu na zníženie
výživného pre (pôvodne, pozn.) maloleté dieťa došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 28. novembra
2008, teda pred takmer štyrmi rokmi. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu.
13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa
rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
rozhodovanie súdu o výživnom pre maloleté dieťa, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu
starostlivosti súdu o maloletých, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná
efektívnemu a rýchlemu postupu súdu (II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho
konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj
procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 6 a § 100
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03,
15. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je návrh na zníženie výživného pre maloleté dieťa (ktoré v priebehu
súdneho konania dovŕšilo plnoletosť), teda po právnej stránke štandardná rodinnoprávna
vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku predmetnej
veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti
všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zastáva názor, že takéto
konanie vedené proti osobe s trvalým pobytom a zamestnaním v Slovenskej republike
nepatrí ku skutkovo zložitým veciam. Sudca okresného súdu však prejavil váhavosť
a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych
pojednávaní, ako aj s nesústredeným a nekoncentrovaným vykonávaním ďalšieho – na vec
sa vzťahujúceho – dokazovania.
16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa,
v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mohla byť
osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ počas prebiehajúceho konania navrhoval vykonanie
dôkazov, išlo však o procesné právo účastníka konania, ktoré bez ďalšieho nemožno
pripísať na jeho ujmu.
17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľ
v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom
v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 4 rokov.
18. Ústavný súd považoval za preukázané, že okresný súd nepochybne porušil svoje
zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie
na okresnom súde je poznačené ako celok formálnosťou, neefektívnosťou
a nesústredenosťou, keď okresný súd mechanicky síce nariaďoval súdne pojednávania,
opakoval dokazovanie a pojednávania odročoval a vec meritórne neposudzoval, a to
v období od skončenia prerušenia konania 22. októbra 2009 až do podania ústavnej
sťažnosti 6. augusta 2012.
19. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj
zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatoval v danej veci zbytočné prieťahy v konaní. Aj keď okresný súd konal vo veci,
úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza,
nevykonával, a to aj napriek tomu, že predmetom konania bola vec výživného na (pôvodne,
pozn.) maloleté dieťa a pre sťažovateľa existenčný rámec jeho žitia a prípadné trestnoprávne
dôsledky jeho zlyhania v tejto sfére. Iba na dokreslenie celkovej situácie ústavný súd
poukazuje na skutočnosť, že okresný súd od 22. októbra 2009, keď skončilo prerušenie
konania, do 10. februára 2010 v trvaní 3 mesiacov a 18 dní nevykonal žiadne procesné
úkony a 18. januára 2011 odročil súdne pojednávanie bez uvedenia dôvodu.
20. Aj vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní opakovane
konštatuje, že napriek tomu, že okresný súd vykonával procesné úkony spojené s prípravou
pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci
odvolávali, a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci avšak ani raz vecne nerozhodol
(do podania sťažnosti ústavnému súdu) a navyše konal nekoncentrovane, neefektívne
a mnohokrát vykonával „úkony pre úkony“ (pozri bod 7).
21. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych a zdravotných problémoch
ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní,
ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96,
II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený
subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
23. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných
prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.
24. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
z dôvodov uvedených v bode 4.
25. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri bod 9 a nasl.) považuje za
primerané v sume 1 000 €.
26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol
vo veci namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho
právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to
prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti z 25. júla 2012 a zaujatie
písomného stanoviska z 22. novembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden
úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového
základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke odmena
z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 € + 7,63 € ) teda
spolu = 134,79 €. Celková odmena (celkovo 3 úkony) za právne zastúpenie pred ústavným
súdom predstavuje sumu 404,37 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4
výroku tohto rozhodnutia.
28. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012