Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 341/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka

a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. F. F., B., zastúpeného advokátkou JUDr.

E. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. F. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e konať vo veci vedenej

pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. F. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom

osemtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. J. F. F. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 323,48 €, ktoré j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E.

B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. júna 2012 doručená sťažnosť Ing. J. F. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré

doteraz nie je skončené.

2. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

s tým, aby sa zároveň okresnému súdu prikázalo v označenej veci konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania

v sume 323,48 €.

3. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 24. októbra 2012 uznala, že

predmetné konanie je poznačené prieťahmi objektívneho charakteru (veľká zaťaženosť

súdov), čo však neospravedlňuje, ale čo by mal ústavný súd zobrať do úvahy pri nepriznaní

zadosťučinenia v žiadanej výške; zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania

a podobne sa vyjadril aj sťažovateľ v liste z 5. septembra 2012.

4. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutí, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

5. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

6. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS

55/98, , , ).

7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, lebo

oneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.

8. Podľa (ďalej len „OSP“) v konaní postupuje

súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť

o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec, resp. dôsledne

nevyužije tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie

nielen účinnej, ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov konania.

9. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným

nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale tiež takou jeho neefektívnou (nesústredenou)

činnosťou, ktorá nesmeruje k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho

konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva

podľa nestačí, aby súd vo veci iba vykonával rôzne procesné úkony (bez

ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne skončil, teda meritórne rozhodol

už po niekoľkých pojednávaniach (dokonca na prvom a jedinom ̶ ), čím si

vytvorí dostatočný časový priestor na skončenie ďalších vecí, ktoré medzičasom prišli

na súd. Nevhodná organizácia práce sudcu, jeho nesústredenosť, nepružný prístup či len

alibistický postup (nariaďuje pojednávania, aby ich odročoval) nutne spôsobuje prieťahy

v konaní vo všetkých veciach mu pridelených a jeho zahlcovanie ďalšími vecami, ktorým sa

už v primeranej dobe tiež nedokáže patrične venovať, ale ktoré si tiež zasluhujú pozornosť

sudcu, či dokonca jeho okamžitý zásah. Takýto postup sudcu ohrozuje dôveru spoločnosti

na nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov; uvedenému fenoménu dnes čelí

celá slovenská justícia, hoci má (alebo mala by mať) dostatok sudcov i pomocného

odborného aparátu (asistentov, vyšších súdnych úradníkov a pod.), či materiálneho

zabezpečenia (počítače, zvukové záznamníky a pod.) aby sa najmä pri zmene myslenia

(súdenie je rozhodovanie sporov, nie ich „zúradovanie“) dokázala vysporiadať s existujúcou

(ťažkopádnou, prieťahovou či nespravodlivou) situáciou. Negatívny stav však nemôže ísť

na ťarchu jednotlivých sťažovateľov, ktorí žiadajú, aby ich vec bola spravodlivo

a v primeranej dobe rozhodnutá. Preto aj v tomto prípade dôvodom na nerešpektovanie

kritéria „primeranej doby“ nemôže byť v žiadnom prípade veľký počet nevybavených vecí

u konajúceho sudcu, najmä keď v danej veci nešlo o nijako zložitú situáciu (bežný

občianskoprávny spor), ktorá sa dala rozhodnúť v primeranej dobe, a keď sťažovateľ nedal

žiadnu príčinu na to, aby sa vo veci plynulo nekonalo, s výnimkou prerušenia konania

v období troch rokov, v ktorých sa riešila súvisiaca dedičská vec po zomrelom účastníkovi

konania, ktorý sa meritórneho rozhodnutia už nedožil.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania (17 rokov) je ústavný

súd toho názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci zjavne prekročil dané medze konať

bez zbytočných prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2

a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namietal.

11. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa vysloví,

že k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo

porušil, aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

12. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa a dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Vzhľadom

na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade suma 8 000 € zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu

sťažovateľa za ujmu, ktorú zatiaľ utrpel. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (porov. Keszeli v. SR a pod.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia

za dlhotrvajúci stav právnej neistoty týkajúcej sa výsledku súdneho sporu zapríčineného

výlučne súdom; požadovaná suma 20 000 € už nezodpovedala uvedeným kritériám, bola

neprimeraná, a preto mu ju ústavný súd nepriznal.

13. Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci ešte nerozhodol, prichádza do úvahy aj

ďalšia požiadavka sťažovateľa, a to prikázať mu ďalej konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. E. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

priznal v požadovanej sume 323,48 € za dva úkony právnej pomoci, ktorú zaplatí Okresný

súd Bratislava I na účet JUDr. E. B. do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012