Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 604/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., D.,

pre namietanú nečinnosť orgánov verejnej správy, ktorou došlo k porušeniu ochrany

vlastníckeho práva, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. augusta

2012 doručená sťažnosť A. S. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

bližšie neoznačených práv bližšie neoznačenými orgánmi verejnej správy. Sťažovateľ v

sťažnosti uviedol, že ju podáva ,,právom nebohej B. S., rod. H.“ ako vnuk oprávnenej.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

,,Dňa 04.11.2011 mi bolo doručené rozhodnutie O. v D. číslo ... zo dňa 31.10.2011,

ktorým vo veci uplatneného nároku oprávnenej B. S., rod. H. proti povinnej osobe S. v B.,

regionálny odbor D. rozhodol podľa tak, že sa

oprávnenému nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. K., Obec K... z

dôvodu, že uvedená nehnuteľnosť po prechode do vlastníctva štátu prešla do vlastníctva

fyzických osôb a právnických osôb a k priznaniu vlastníckeho práva vznikla prekážka v

zmysle , ..

Nepriznaním vlastníckeho práva som bol poučený o ďalších mojich právach

na náhradu podľa alebo

V zákonnej lehote som ja oprávnený A. S. podal návrh na preskúmanie

prvostupňového rozhodnutie podľa , , kde som navrhol prvostupňové

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec je evidovaná na Krajskom súde

v Trnave pod číslom 44 Sp/102/2011.

Na Okresnom súde v Dunajskej Strede som zahájil v roku 1999 konanie o určenie

vlastníckeho práva voči odporcovi Obec K. a spol., ktoré je vedená pod číslom 6 C

156/1999, vo veci ešte nebolo vydané rozhodnutie.“

3. Ďalej sťažovateľ poukazuje na historické súvislosti nadobudnutia predmetnej

nehnuteľnosti jeho právnymi predchodcami, jej následného užívania a odňatia O. v Š.

Sťažovateľ uvádza:

,,Od roku 1999 a od roku 2001 som aj súdu ako aj p. v D. predložil všetky doklady,

neustále sa domáhal svojho práva a o mojich nárokoch rozhodol p. dňa 31.10.2011 takým

spôsobom, že som na svojich vlastníckych právach ukrátený najmenej o 663 878,38 EUR a

z uvedeného dôvodu v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s rozhodnutím p. v D. zo dňa

31.10.2011, ktorý t. č. rozhoduje len o symbolickom navrátení nárokovaných práv. V čase

zahájenia mojich návrhov na p., na okresný súd, na všetky povinné osoby ešte existoval môj

majetok a napriek môjmu zákonnému postupu môj majetok skončil v cudzích rukách a

štátne orgány vo veci konajú od 6.3.1991. Prieťahmi v konaní som utrpel veľkú majetkovú

ujmu, boli porušené všetky moje práva na ochranu vlastníctva, z uvedeného dôvodu

navrhujem zahájiť konanie o mojej sťažnosti.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd sťažnosť prijal a vo veci začal

konanie a aby po prerokovaní sťažnosti rozsudkom takto rozhodol:

,,Ústavný súd určuje, že nečinnosťou orgánov verejnej správy došlo k porušeniu

článku základného práva občana ochrany vlastníckeho práva za ktoré

porušenie práva sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663 878,38 EUR, ktorú sumu

je povinný zaplatiť sťažovateľovi Obec K. a S. v D. v lehote do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva

alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie,

proti komu sťažnosť smeruje.

9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že táto nespĺňa

náležitosti predpísané zákon, keďže sťažovateľ presne neoznačil:

(i) orgán, proti ktorému sťažnosť smeruje – sťažovateľ síce v sťažnosti vymenúva

viaceré subjekty verejnej moci (Obec K., O. v D., S., Okresný súd Dunajská Streda, Krajský

súd v Trnave), z petitu sťažnosti však nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému orgánu žiada

vysloviť porušenie základných práv a slobôd, a v petite sťažnosti označený orgán ,,S. v D.“

neexistuje,

(ii) základné práva alebo slobody, ktoré sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili –

sťažovateľ v petite uvádza, že došlo k porušeniu ,, článku základného práva

občana ochrany vlastníckeho práva“, takéto označenie však nie dostatočne určité

a zrozumiteľné na to, aby ústavný súd mohol ustáliť prípadný predmet svojho ústavno-

súdneho prieskumu. Navyše, neobsahuje žiadne základné právo alebo

slobodu, ide o ústavnú normu upravujúcu právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach pre namietané porušenie základných práv alebo slobôd. Samotné základné

práva a slobody upravuje v druhej hlave a v jej článkoch 14 až 50.

10. Sťažnosť sťažovateľa teda nespĺňa už citované náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pripomína, že takéto

nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu

účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia

sťažnosti podľa (podobne napr. ,

, , ). Vychádzajúc z uvedených skutočností

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani v prípade splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti by o ochrane sťažovateľových subjektívnych práv konať

nemohol, pretože tomu bráni prekážka nedostatku právomoci. Princíp subsidiarity

zakotvený v znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom

porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ

nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred

iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ podal na Krajskom súde v Trnave „návrh

na preskúmanie rozhodnutia O. v D. číslo ... zo dňa 31.10.2011“, o ktorom podľa obsahu

sťažnosti v čase jej podania ešte nebolo rozhodnuté, a zároveň žalobu o určenie

vlastníckeho práva na Okresnom súde Dunajská Streda, o ktorej rovnako nebolo

právoplatne rozhodnuté. Sťažnosť je teda podaná predčasne, keďže stále existujú iné súdy,

ktoré sú v zmysle oprávnené poskytnúť ochranu sťažovateľovým

základným právam a slobodám. Táto skutočnosť zároveň vylučuje právomoc ústavného

súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012