Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 604/2012
PDF · 141.61 KB
No categories available
I. ÚS 604/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., D.,
pre namietanú nečinnosť orgánov verejnej správy, ktorou došlo k porušeniu ochrany
vlastníckeho práva, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. augusta
2012 doručená sťažnosť A. S. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich
bližšie neoznačených práv bližšie neoznačenými orgánmi verejnej správy. Sťažovateľ v
sťažnosti uviedol, že ju podáva ,,právom nebohej B. S., rod. H.“ ako vnuk oprávnenej.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
,,Dňa 04.11.2011 mi bolo doručené rozhodnutie O. v D. číslo ... zo dňa 31.10.2011,
ktorým vo veci uplatneného nároku oprávnenej B. S., rod. H. proti povinnej osobe S. v B.,
regionálny odbor D. rozhodol podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb. tak, že sa
oprávnenému nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. K., Obec K... z
dôvodu, že uvedená nehnuteľnosť po prechode do vlastníctva štátu prešla do vlastníctva
fyzických osôb a právnických osôb a k priznaniu vlastníckeho práva vznikla prekážka v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 229/1991 Zb...
Nepriznaním vlastníckeho práva som bol poučený o ďalších mojich právach
na náhradu podľa § 14 ods. 1 alebo § 16 zák. č. 229/1991 Zb.
V zákonnej lehote som ja oprávnený A. S. podal návrh na preskúmanie
prvostupňového rozhodnutie podľa § 250i ods. 1, 3 O.s.p., kde som navrhol prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec je evidovaná na Krajskom súde
v Trnave pod číslom 44 Sp/102/2011.
Na Okresnom súde v Dunajskej Strede som zahájil v roku 1999 konanie o určenie
vlastníckeho práva voči odporcovi Obec K. a spol., ktoré je vedená pod číslom 6 C
156/1999, vo veci ešte nebolo vydané rozhodnutie.“
3. Ďalej sťažovateľ poukazuje na historické súvislosti nadobudnutia predmetnej
nehnuteľnosti jeho právnymi predchodcami, jej následného užívania a odňatia O. v Š.
Sťažovateľ uvádza:
,,Od roku 1999 a od roku 2001 som aj súdu ako aj p. v D. predložil všetky doklady,
neustále sa domáhal svojho práva a o mojich nárokoch rozhodol p. dňa 31.10.2011 takým
spôsobom, že som na svojich vlastníckych právach ukrátený najmenej o 663 878,38 EUR a
z uvedeného dôvodu v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s rozhodnutím p. v D. zo dňa
31.10.2011, ktorý t. č. rozhoduje len o symbolickom navrátení nárokovaných práv. V čase
zahájenia mojich návrhov na p., na okresný súd, na všetky povinné osoby ešte existoval môj
majetok a napriek môjmu zákonnému postupu môj majetok skončil v cudzích rukách a
štátne orgány vo veci konajú od 6.3.1991. Prieťahmi v konaní som utrpel veľkú majetkovú
ujmu, boli porušené všetky moje práva na ochranu vlastníctva, z uvedeného dôvodu
navrhujem zahájiť konanie o mojej sťažnosti.“
4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd sťažnosť prijal a vo veci začal
konanie a aby po prerokovaní sťažnosti rozsudkom takto rozhodol:
,,Ústavný súd určuje, že nečinnosťou orgánov verejnej správy došlo k porušeniu
§ 127 článku ústavy základného práva občana ochrany vlastníckeho práva za ktoré
porušenie práva sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663 878,38 EUR, ktorú sumu
je povinný zaplatiť sťažovateľovi Obec K. a S. v D. v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že
ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby
požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym
zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva
alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie,
proti komu sťažnosť smeruje.
9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že táto nespĺňa
náležitosti predpísané zákon, keďže sťažovateľ presne neoznačil:
(i) orgán, proti ktorému sťažnosť smeruje – sťažovateľ síce v sťažnosti vymenúva
viaceré subjekty verejnej moci (Obec K., O. v D., S., Okresný súd Dunajská Streda, Krajský
súd v Trnave), z petitu sťažnosti však nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému orgánu žiada
vysloviť porušenie základných práv a slobôd, a v petite sťažnosti označený orgán ,,S. v D.“
neexistuje,
(ii) základné práva alebo slobody, ktoré sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili –
sťažovateľ v petite uvádza, že došlo k porušeniu ,,§ 127 článku ústavy základného práva
občana ochrany vlastníckeho práva“, takéto označenie však nie dostatočne určité
a zrozumiteľné na to, aby ústavný súd mohol ustáliť prípadný predmet svojho ústavno-
súdneho prieskumu. Navyše, čl. 127 ústavy neobsahuje žiadne základné právo alebo
slobodu, ide o ústavnú normu upravujúcu právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach pre namietané porušenie základných práv alebo slobôd. Samotné základné
práva a slobody upravuje ústava v druhej hlave a v jej článkoch 14 až 50.
10. Sťažnosť sťažovateľa teda nespĺňa už citované náležitosti kvalifikovaného
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pripomína, že takéto
nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu
účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011). Vychádzajúc z uvedených skutočností
ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
11. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani v prípade splnenia zákonom
predpísaných náležitostí sťažnosti by o ochrane sťažovateľových subjektívnych práv konať
nemohol, pretože tomu bráni prekážka nedostatku právomoci. Princíp subsidiarity
zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom
porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ
nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred
iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.
Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ podal na Krajskom súde v Trnave „návrh
na preskúmanie rozhodnutia O. v D. číslo ... zo dňa 31.10.2011“, o ktorom podľa obsahu
sťažnosti v čase jej podania ešte nebolo rozhodnuté, a zároveň žalobu o určenie
vlastníckeho práva na Okresnom súde Dunajská Streda, o ktorej rovnako nebolo
právoplatne rozhodnuté. Sťažnosť je teda podaná predčasne, keďže stále existujú iné súdy,
ktoré sú v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnené poskytnúť ochranu sťažovateľovým
základným právam a slobodám. Táto skutočnosť zároveň vylučuje právomoc ústavného
súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012