Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 584/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

zastúpeného advokátkou JUDr. B. Š., T., vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa postupom a uznesením Okresného súdu

Trnava sp. zn. z 19. januára 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. zo 14. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2012 doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. januára 2012 a postupom a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. júna 2012.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 24. 9. 2009 č. k. ma uznal

vinným zo spáchania trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1

písm. a.) a trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa

písm. a.) účinného do 31. 12. 2005, za čo mi bol uložený podľa

ods. 1 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6,5 roka, pre výkon trestu

odňatia slobody som bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. Nakoľko som sa proti

tomuto rozsudku odvolal, o mojom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením

zo dňa 23. 11. 2010 č. k. tak, že odvolanie zamietol

Trest odňatia slobody v súčasnej dobe vykonávam v ÚVTOS.

Nakoľko sa medzičasom vyskytol nový dôkaz, podal som Okresnému súdu Trnava

návrh na povolenie obnovy konania, o ktorom návrhu sa konalo pred Okresným súdom

Trnava č. k. .

Napriek tomu, že som súdu predložil dôkaz súdu skôr neznámy, ktorý mohol tak sám

o sebe ako aj v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi odôvodniť nové

rozhodnutie mojej vine pre trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1

písm. a.) účinného do 31. 12. 2005 ako aj napriek tomu, že súd vykonal

dokazovanie, ktoré dávalo podklad pre povolenie obnovy konania, súd uznesením zo dňa

19. 1. 2012 č. k. zamietol. Proti tomuto uzneseniu som podal sťažnosť, o ktorej

rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 14. 6. 2012 č. k. tak, že

moju sťažnosť zamietol – uznesenie som prevzal 27. 9. 2012.

Dôkaz – list mojej dcéry M. M. nebol ani Okresnému súdu Trnava a ani Krajskému

súdu v Trnave v čase rozhodovania nebol známy. Na verejnom zasadnutí boli obe moje

dcéry vypočuté a skutočnosti popísané v liste potvrdili. Tak Okresný súd Trnava ako ani

následne Krajský súd v Trnave sa náležite s novými dôkazmi nevysporiadali a taktiež ani

s mojou obhajobou, odôvodnenie vyššie vedených rozhodnutí v rámci konania pred

Okresným súdom Trnava č. k. nie je riadne. Zásadné porušenie mojich práv

vidím v nepreskúmateľnosti uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. 6. 2012 č. k. 6

Tos 91/2012, kedy si odvolací súd asi vôbec nepreštudoval pôvodný spis, lebo konštatuje,

ako boli obe svedkyne (moje dcéry) vypočuté v pôvodnom konaní, že ich výpovede boli

čítané, že boli poučované a pod „prizmou“ tohto poučenia aj boli vyslúchané. Tu však

odvolací súd vôbec nepostrehol, že svedkyňa K. M. vôbec v pôvodnom konaní nevypovedala

(napriek tomu, že som to sám navrhoval)! Odvolací súd sa v odôvodnení veľmi mohutne

venuje práve analýze výpovede OBOCH svedkýň v prípravnom konaní, čo považujem za

nonsens! Súdy nekonali nezávisle a nestranne, mám nárok, aby sa mojou vecou zaoberali

náležite a nie vytvárali nesprekúmateľné rozhodnutia, teda nárok na riadny a spravodlivý

proces, ktorému prináležia aj riadne a dokazovaním podložené úvahy súdu v odôvodnení

rozhodnutia.

Mám za to, že konaním Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave bolo

porušené moje ústavné právo podľa . Tiež poukazujem na

porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konkrétne článku 6

v ktorom je zakotvené právo na spravodlivé súdne konanie.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Základné ľudské právo sťažovateľa v zmysle SR č. 460/1992

Zb. v platnom znení postupom Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo a preto sa vec vracia na ďalšie konanie.

Uplatňujem si finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €, ktoré žiadam vyplatiť od súdov,

ktoré mi moje právo porušili. Chcem pre konanie splnomocniť advokátku a preto by som

chcel, aby mi boli aj nahradené trovy jej zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súde“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánom štátu nemohol vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

nemožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že okresný súd, ako aj krajský súd

nedostatočne vyhodnotili ním predložený dôkaz zakladajúci dôvod na obnovu konania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu a rozhodnutiu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom

prípade proti uzneseniu okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok, a preto

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa mal krajský súd

v opravnom konaní, čo sťažovateľ aj využil. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Odlišná situácia je v tej časti sťažnosti, ktorá smerovala proti rozhodnutiu krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje ústavný

súd za zjavne neopodstatnenú.

Z rozhodnutia krajského súdu okrem iného vyplýva:

«Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd vo veci pri posudzovaní návrhu

odsúdeného P. M. o povolenie obnovy konania postupoval zákonne súladným spôsobom a

to v zmysle , ktoré zákonné ustanovenie vymedzuje právny

rámec, kedy je možné povoliť v konkrétnej veci obnovu konania. V prípade, ak sa skončilo

konanie právoplatným rozsudkom, alebo právoplatným trestným rozkazom obnova sa

povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami

o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné

rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol

v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania,

alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti

činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Ako vyplýva z podaného návrhu na povolenie obnovy konania, toto smeruje, čo do

výroku o vine uznanej v rámci pôvodného rozhodnutia súdu I. stupňa potvrdeného

rozhodnutím odvolacieho súdu.

Konkrétnymi skutočnosťami majúcimi povoliť obnovu konania vo výroku o vine sú

vyjadrenia svedkýň M. M. a K. M., podporené napísaním listu M. M. dňa 28.3.2011.

V týchto „nových svedeckých výpovediach“ majú byť zrejmé skutočnosti, ktoré naznačujú

závery, že t.č. odsúdený P. M. sa pôvodne žalovaného trestného činu týrania blízkej

a zverenej osoby podľa písmeno a/ a iné nedopustil.»

Ústavný súd poukazuje na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý by

vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť o dokazovanie, ktoré

by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými súdmi.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecný súd totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, , ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie

rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti

medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu, prípadne postupom, ktorý mu predchádzal.

Ústavný súd z rozhodnutia krajského súdu nezistil, že by jeho závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Podľa názoru ústavného súdu

interpretácia a aplikácia príslušných ustanovení krajským súdom nevykazuje také

nedostatky, ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia ústavných práv sťažovateľa.

V tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť už pri predbežnom

prerokovaní podľa tak, ako to je uvedené vo výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012