Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 158/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., všetci

bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. K. U., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., aby sa ich vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v a ich právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému z nich v sume po 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 916,37 € (slovom deväťstošestnásť eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. K. U., B.,

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 31. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ 1“), E. P. (ďalej

len „sťažovateľka 2“), V. B. (ďalej len „sťažovateľka 3“), M. T. (ďalej len

„sťažovateľka 4“), A. T. (ďalej len „sťažovateľ 5“), K. T. (ďalej len „sťažovateľ 6“) a M. T.

(ďalej len „sťažovateľka 7“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynuli úkony, ktoré boli v danej veci vykonané, a ďalej najmä tieto

relevantné skutočnosti: «(...) Okresný súd Bratislava I nekonal plynulo v období

od 22. 11. 2006 do 04. 06. 2007, od 20. 07. 2007 do 23. 06. 2008 a od 10. 03. 2009 a svojou

nečinnosťou oddialil a znemožnil sťažovateľom odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádzajú, kde sa domáhajú právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci

vylúčenia zápisu časti pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu J. spol. s r. o.

Prieťahmi v konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v (...) ako aj

práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru(...)

Sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávajú sťažovatelia z dôvodu, že

o ochrane označeného základného práva nerozhoduje iný súd.

Pri uplatnení ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov využili sťažovatelia všetky právne prostriedky, ktoré im právne predpisy na ich

ochranu poskytujú. Dňa 16. 11. 2009 podali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré Okresný

súd Bratislava I vyhodnotil ako dôvodné. Príčinu vzniku prieťahov videl Okresný súd

Bratislava I vo vysokom nápade vecí, a v nedostatočnom personálnom obsadení sudcov

na obchodnom úseku súdu. Sťažovatelia tak splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou pri posudzovaní otázky, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní skúma právnu a faktickú zložitosť

prejednávanej veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. Sťažovatelia

vec nepovažujú za právne zložitú, na výzvy súdu reagovali vždy v stanovenom termíne

a prieťahy v konaní nevznikli nekonaním sťažovateľov, ani žalovaného. (...)

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovatelia požadujú primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000,- EUR(...) pre každého sťažovateľa. Takto uplatnenú sumu

odôvodňujú sťažovatelia tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú im

spôsobila materiálnu aj nemateriálnu ujmu. Dôvodom vzniku pohľadávky žalovaného malo

byť neplatenie nájomného za byty, ktoré užívajú sťažovatelia a to do dňa vyhlásenia

konkurzu. Podľa názoru sťažovateľov však žalovaný nárok na uplatnené pohľadávky nemá

z dôvodu, že v čase, keď mali pohľadávky vzniknúť boli Správou katastra B. všetci

sťažovatelia zapísaní na liste vlastníctva ako majitelia bytov a platby spojené s užívaním

bytu hradili priamo na účet založeného S., B., priznaním tejto pohľadávky súdom by tak

došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Sťažovatelia v pôvodnom konaní

poukazovali aj na to, že predpis nájomného a poplatkov za užívanie bytov odporoval

cenovému predpisu, čo potvrdil svojim rozhodnutím Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn.

zo dňa 29. 10. 2002.

Do dnešného dňa z dôvodu nekonania súdu nie je rozhodnuté, či uplatnený nárok

žalovaného na zaplatenie nájomného voči sťažovateľom je oprávnený. Nemateriálna ujma

sťažovateľov spočíva v ich právnej neistote, ktorá trvá dlhší čas bez zavinenia sťažovateľov.

V príčinnej súvislosti s deklarovaným neplatením nájomného správca konkurznej podstaty

zaslal všetkým sťažovateľom výpovede z nájmu bytu, ktoré sťažovatelia napadli žalobami

o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, s čím sťažovateľom vznikli aj materiálne

výdavky (rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. v spojení

s rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. ). Podľa názoru

sťažovateľov, len konštatovanie porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením. Priznaním

primeraného finančného zadosťučinenia by došlo k dovŕšeniu ochrany porušeného

základného práva sťažovateľov.

Sťažovatelia žiadajú, aby im Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania

spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v rozsahu vykonaných právnych úkonov v sume

261,82 EUR(...)

Na základe vyššie uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky prijal tento nález:

1. Základné právo I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 (...) a právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.

prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. priznáva finančné zadosťučinenie

každému jednotlivo v sume 1 000,- EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. priznáva trovy právneho zastúpenia

261,82 EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet jej advokátky

JUDr. K. U.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3519/2012

z 9. augusta 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľov oznámením zo 4. septembra 2012.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení popísala chronológiu

úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti(...) a súhlasím s tým, aby

podľa ust. (...),

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od

ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Po preskúmaní časovej postupnosti jednotlivých úkonov súdu vo veci si dovolím

spochybniť tvrdenia sťažovateľov v sťažnosti týkajúce sa skutočnosti, že v období

od 22. 11. 2006 do 04. 06. 2007 bol súd vo veci sp. zn. nečinný. Z vyššie

uvedených úkonov súdu jednoznačne vyplýva, že dňa 29. 09. 2006 súd vyzýval

navrhovateľov na doručenie príloh k návrhu vo veci samej, ktoré mu boli doručené dňa

17. 10. 2006. Následne dňa 20. 10. 2006 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu

vo veci samej a jeho prílohám, pričom samotné vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené dňa

22. 11. 2006. Je pravdou, že následný úkon súdu bol realizovaný až dňa 04. 06. 2007, mám

však za to, že vzhľadom na mierne predĺženie časového úseku jeho uskutočnenia ide

o ojedinelý prieťah, ktorý bol spôsobený pracovnou zaťaženosťou vyššieho súdneho

úradníka povereného zákonným sudcom na uskutočnenie procesných úkonov vo veci

súvisiacich s prípravou veci na pojednávanie.

Rovnako nesúhlasím s tvrdením sťažovateľov o nečinnosti súdu vo veci v období od

20. 07. 2007 do 23. 06. 2008. Poukazujem na to, že súd dňa 29. 01. 2008 vytýčil vo veci

termín pojednávania na deň 24. apríl 2008 o 09.00 hod., ktorý bol dňa 17. 04. 2008 zrušený

z dôvodu ospravedlnenia neúčasti práve právneho zástupcu navrhovateľov na nariadenom

pojednávaní. Vo veci súd dňa 17. 04. 2008 stanovil nový termín pojednávania na deň

18. 09. 2009 o 9.00 hod., na ktorom vec prejednal. Pred samotným pojednávaním súd

vo veci dňa 18. 09. 2009 súd ešte rozhodoval o procesnom návrhu odporcu na spojenie vecí

a to uznesením č. k. -56 zo dňa 23. 06. 2008, ktorým vec spojil do spoločného

konania s vecami sp. zn. , , a .

Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietanú nečinnosť súdu vo veci v období od

10. 03. 2009, je možné konštatovať, že nakoľko najbližší úkon súdu vo veci bol vykonaný až

dňa 12. 04. 2011, kedy súd vyzval odporcu na vyjadrenie súhlas so späťvzatím navrhovateľa

v V. rade, je konanie vo veci v uvedenom období poznačené zbytočnými prieťahmi.

Po prešetrení dôvodov, pre ktoré k vzniku prieťahov v tomto období došlo, som dospela

k záveru, že sú objektívneho charakteru, a teda že zákonní sudcovia, ktorým bola vec

v dotknutom období podľa platného rozvrhu práce pridelená na konanie a rozhodnutie,

vznik prieťahov subjektívne nezavinili. Dôvodmi vzniku prieťahov bolo predovšetkým

viacnásobné prerozdelenie napadnutej veci medzi viacerých zákonných sudcov Okresného

súdu Bratislava I z dôvodu zmien v rozvrhu práce, ako aj nadmerná zaťaženosť sudcov

Okresného súdu Bratislava I z dôvodu ich nedostatočného personálneho obsadenia a s tým

súvisiaca reálna možnosť vytýčenia pojednávania vo veciach im prideleným.

Dňa 10. 06. 2009 bola vec podľa Dodatku č. 12 k Rozvrhu práce na rok 2009

pridelená Mgr. P. D. ako zákonnému sudcovi, kedy mu bolo pridelené na konanie

a rozhodovanie nové súdne oddelenie incidenčných žalôb „3Cbi“. Mgr. P. D. sa na základe

Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce pre rok 2009 stal novým sudcom Okresného súdu

Bratislava 1 s účinnosťou odo dňa 01. 04. 2009, kedy mu boli pridelené na konanie

a rozhodovanie už existujúce súdne oddelenia obchodných sporov „29Cb, 29 CbPv, 29

Cbd, 29 Cbcud a 29 Rob“ so stavom ku dňu 31. 03. 2009. Vzhľadom k uvedenému je možné

konštatovať, že v dotknutom období existujúcich prieťahov bol zákonnému sudcovi

pridelený vysoký počet už na súde napadnutých vecí v krátkom časovom období, s ktorými

bolo potrebné sa oboznámiť a až následne pri zohľadnení časovej postupnosti poradia

jednotlivých vecí vytýčiť vo veci pojednávanie.

Dňa 25. 01. 2010 bola vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. A. U., nakoľko

na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2010 jej bolo pridelené na konanie

a rozhodnutie celé súdne oddelenie „3Cbi“. V krátkom časovom období na to, dňa

10. 03. 2010 bola vec podľa Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2010 pridelená

zákonnému sudcovi JUDr. R. G., a to z dôvodu prerozdelenia všetkých vecí súdneho

oddelenia „3Cbi“ do oddelení „1 Cbi“ a „2 Cbi“. V súvislosti s existujúcimi prieťahmi

po pridelení veci JUDr. R. G. poukazujem najmä na jeho nadmernú pracovnú zaťaženosť,

ktorá mala za následok nečinnosť súdu vo veci do dňa 12. 04. 2011. JUDr. R. G. nastúpil

na Okresný súd Bratislava I ako sudca dňa 04. 02. 2009 s tým, že za rok 2009 mal nápad

vecí v počte 543, z ktorých bolo z jeho strany 329 vecí vybavených, pričom 80 vecí bolo

reštančných. Za rok 2010 mal zákonný sudca nápad vecí v počte 726, z ktorých bolo 559

vecí vybavených, pričom 139 vecí bolo reštančných.

Záverom svojho vyjadrenia si dovolím poukázať aj na tú skutočnosť, že vec sp. zn.

bola spojená na jedno konanie s vecami sp. zn. , ,

a , čím sa vec vzhľadom na jej predmet a samotný skutkový stav

veci stala skutkovo a právne zložitá, čo výraznou mierou prispelo k predĺženiu doby trvania

konania vo veci.

Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti ako aj na samotné spochybnenie tvrdení

sťažovateľov si dovoľujem ústavný súd požiadať, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia tieto vzal do úvahy a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie

v celej nimi uplatnenej výške. Konečné rozhodnutie však ponechávam na zvážení ústavnému

súdu.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní oznámila ústavnému súdu, že

„(...) sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde v súčasnosti pod sp. zn. :

A. Dňa 25. augusta 2006 podali sťažovateľ 1 a sťažovateľka 2 na okresnom súde

žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 1 824,73 Sk zo súpisu všeobecnej

podstaty úpadcu proti JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r. o.

(ďalej aj „žalovaný“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 1 a 2,

aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 1 a 2 zaslala súdu požadované

prílohy.

Dňa 20. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému

žalobnému návrhu.

Dňa 22. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k podanej žalobe.

Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 1 a 2, aby sa

vyjadrila k podaniu žalovaného.

Dňa 29. januára 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. apríl 2008.

Dňa 16. apríla 2008 bolo súdu doručené ospravedlnenie právnej zástupkyne

sťažovateľov 1 a 2 z neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 17. apríla 2008 bol zrušený uvedený termín pojednávania a bol stanovený nový

termín na 18. september 2008.

Dňa 26. mája 2008 bol súdu doručený návrh žalovaného na spojenie viacerých

súvisiacich vecí.

B. Dňa 30. augusta 2006 podala sťažovateľka 3 na okresnom súde žalobu o vylúčenie

zápisu časti pohľadávky v sume 1 942,22 Sk zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu proti

žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r. o. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky 3, aby

doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky 3 zaslala súdu požadované

prílohy.

Dňa 20. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému

žalobnému návrhu.

Dňa 23. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k podanej žalobe.

Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky 3, aby sa

vyjadrila k podaniu žalovaného.

Dňa 20. júla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky 3 zaslala súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 7. decembra 2007 žalovaný zaslal súdu svoje vyjadrenie k podaniu právnej

zástupkyne sťažovateľky 3 z 20. júla 2007.

C. Dňa 30. augusta 2006 podali sťažovateľka 4 a sťažovateľ 5 na okresnom súde

žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 1 608,31 Sk zo súpisu všeobecnej

podstaty úpadcu proti žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu

J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 4 a 5,

aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 4 a 5 zaslala súdu požadované

prílohy.

Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému

návrhu.

Dňa 22. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k podanej žalobe.

Dňa 21. marca 2007 okresný súd vyzval sťažovateľov 4 a 5, aby sa vyjadrili

k podaniu žalovaného.

Dňa 23. apríla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľov 4 a 5 doručila okresnému súdu

svoje vyjadrenie k písomnému podaniu žalovaného z 20. novembra 2006.

D. Dňa 30. augusta 2006 podali sťažovateľ 6 a sťažovateľka 7 na okresnom súde

žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 2 290,51 Sk zo súpisu všeobecnej

podstaty úpadcu proti žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu

J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 6 a 7,

aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 6 a 7 zaslala súdu požadované

prílohy.

Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému

žalobnému návrhu.

Dňa 22. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k podanej žalobe.

Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 6 a 7, aby sa

vyjadrila k podaniu žalovaného.

Dňa 20. júla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľov 6 a 7 zaslala súdu svoje

vyjadrenie.

E. Dňa 23. júna 2008 okresný súd uznesením rozhodol o spojení vecí vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. do jedného konania s tým, že uvedené veci budú v budúcnosti vedené

pod sp. zn. .

Dňa 18. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 2. február 2009.

Dňa 18. septembra 2008 súd vyzval Správu katastra B. na zaslanie dokumentácie.

Dňa 31. októbra 2008 Správa katastra B. reagovala na výzvu súdu.

Dňa 20. novembra 2008 súd dožiadal Okresný súd Banská Bystrica.

Dňa 15. decembra 2008 bolo súdu doručené podanie Okresného súdu Banská

Bystrica.

Dňa 2. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito. V ten istý deň súd realizoval dožiadanie Daňovému úradu B.

Dňa 18. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovaného.

Dňa 25. februára 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľov.

Dňa 2. marca 2009 bolo súdu doručené oznámenie Daňového úradu B.

Dňa 9. marca 2009 súd zaslal vyjadrenie sťažovateľov a vyjadrenie žalovaného

účastníkom konania na zaujatie stanoviska.

Dňa 27. marca 2009 bolo súdu doručené stanovisko žalovaného.

Dňa 7. septembra 2009 bol okresnému súdu doručený procesný návrh sťažovateľov.

Dňa 28. januára 2011 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby sťažovateľom 5.

Dňa 12. apríla 2011 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí s uvedeným

späťvzatím žaloby.

Dňa 19. apríla 2011 bol súdu doručený súhlas žalovaného s uvedeným späťvzatím

žaloby.

Dňa 12. októbra 2011 súd rozhodol o zastavení konania o nároku sťažovateľa 5.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2011.

Dňa 23. februára 2012 súd nariadil vo veci pojednávanie na 17. apríl 2012.

Dňa 17. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté

rozsudkom č. k. -640.

Dňa 7. júna 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na doplnenie rozsudku.

Dňa 28. júna 2012 bolo podané odvolanie proti uvedenému rozsudku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v súčasnosti v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola

vyvolaná správaním sťažovateľov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci nečinný minimálne v období od 7. septembra 2009 do

12. apríla 2011. Okresný súd teda poldruha roka vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalobcovia v danej

veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „po prešetrení dôvodov, pre ktoré k vzniku

prieťahov v tomto období došlo, som dospela k záveru, že sú objektívneho charakteru,

a teda že zákonní sudcovia, ktorým bola vec v dotknutom období podľa platného rozvrhu

práce pridelená na konanie a rozhodnutie, vznik prieťahov subjektívne nezavinili. Dôvodmi

vzniku prieťahov bolo predovšetkým viacnásobné prerozdelenie napadnutej veci medzi

viacerých zákonných sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu zmien v rozvrhu práce,

ako aj nadmerná zaťaženosť sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu ich

nedostatočného personálneho obsadenia a s tým súvisiaca reálna možnosť vytýčenia

pojednávania vo veciach im prideleným“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba

opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup okresného

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení

podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr.

, , , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote. Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť

pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 17. apríla 2012 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok č. k. -640, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej

veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €

najmä preto, že sa dlhodobo nachádzajú v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, ale aj vzhľadom na povahu veci a jeho význam pre

sťažovateľov považuje za primerané každému sťažovateľovi vo výške 750 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4. novembra 2011 a spísanie

sťažnosti z 19. decembra 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume

dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 €, preto trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €. Základná sadzba tarifnej

odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“, t. j. na sumu 130,91 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade siedmich

sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou sumu 916,37 € v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012