Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 158/2012
PDF · 285.06 KB
No categories available
II. ÚS 158/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., všetci
bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. K. U., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 p o r u š i l
základné právo I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., aby sa ich vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému z nich v sume po 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 916,37 € (slovom deväťstošestnásť eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. K. U., B.,
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 158/2012-11 z 31. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ 1“), E. P. (ďalej
len „sťažovateľka 2“), V. B. (ďalej len „sťažovateľka 3“), M. T. (ďalej len
„sťažovateľka 4“), A. T. (ďalej len „sťažovateľ 5“), K. T. (ďalej len „sťažovateľ 6“) a M. T.
(ďalej len „sťažovateľka 7“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynuli úkony, ktoré boli v danej veci vykonané, a ďalej najmä tieto
relevantné skutočnosti: «(...) Okresný súd Bratislava I nekonal plynulo v období
od 22. 11. 2006 do 04. 06. 2007, od 20. 07. 2007 do 23. 06. 2008 a od 10. 03. 2009 a svojou
nečinnosťou oddialil a znemožnil sťažovateľom odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádzajú, kde sa domáhajú právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci
vylúčenia zápisu časti pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu J. spol. s r. o.
Prieťahmi v konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) ako aj
práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru(...)
Sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávajú sťažovatelia z dôvodu, že
o ochrane označeného základného práva nerozhoduje iný súd.
Pri uplatnení ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov využili sťažovatelia všetky právne prostriedky, ktoré im právne predpisy na ich
ochranu poskytujú. Dňa 16. 11. 2009 podali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré Okresný
súd Bratislava I vyhodnotil ako dôvodné. Príčinu vzniku prieťahov videl Okresný súd
Bratislava I vo vysokom nápade vecí, a v nedostatočnom personálnom obsadení sudcov
na obchodnom úseku súdu. Sťažovatelia tak splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1
Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou pri posudzovaní otázky, či v súdnom
konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní skúma právnu a faktickú zložitosť
prejednávanej veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. Sťažovatelia
vec nepovažujú za právne zložitú, na výzvy súdu reagovali vždy v stanovenom termíne
a prieťahy v konaní nevznikli nekonaním sťažovateľov, ani žalovaného. (...)
Od Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovatelia požadujú primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 000,- EUR(...) pre každého sťažovateľa. Takto uplatnenú sumu
odôvodňujú sťažovatelia tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú im
spôsobila materiálnu aj nemateriálnu ujmu. Dôvodom vzniku pohľadávky žalovaného malo
byť neplatenie nájomného za byty, ktoré užívajú sťažovatelia a to do dňa vyhlásenia
konkurzu. Podľa názoru sťažovateľov však žalovaný nárok na uplatnené pohľadávky nemá
z dôvodu, že v čase, keď mali pohľadávky vzniknúť boli Správou katastra B. všetci
sťažovatelia zapísaní na liste vlastníctva ako majitelia bytov a platby spojené s užívaním
bytu hradili priamo na účet založeného S., B., priznaním tejto pohľadávky súdom by tak
došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Sťažovatelia v pôvodnom konaní
poukazovali aj na to, že predpis nájomného a poplatkov za užívanie bytov odporoval
cenovému predpisu, čo potvrdil svojim rozhodnutím Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn.
4 Sž 65/02 zo dňa 29. 10. 2002.
Do dnešného dňa z dôvodu nekonania súdu nie je rozhodnuté, či uplatnený nárok
žalovaného na zaplatenie nájomného voči sťažovateľom je oprávnený. Nemateriálna ujma
sťažovateľov spočíva v ich právnej neistote, ktorá trvá dlhší čas bez zavinenia sťažovateľov.
V príčinnej súvislosti s deklarovaným neplatením nájomného správca konkurznej podstaty
zaslal všetkým sťažovateľom výpovede z nájmu bytu, ktoré sťažovatelia napadli žalobami
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, s čím sťažovateľom vznikli aj materiálne
výdavky (rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 7C 114/2005 v spojení
s rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/41/2009). Podľa názoru
sťažovateľov, len konštatovanie porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením. Priznaním
primeraného finančného zadosťučinenia by došlo k dovŕšeniu ochrany porušeného
základného práva sťažovateľov.
Sťažovatelia žiadajú, aby im Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v rozsahu vykonaných právnych úkonov v sume
261,82 EUR(...)
Na základe vyššie uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky prijal tento nález:
1. Základné právo I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi/5/2006 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 1 Cbi/5/2006
prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
3. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. priznáva finančné zadosťučinenie
každému jednotlivo v sume 1 000,- EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný
vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. priznáva trovy právneho zastúpenia
261,82 EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet jej advokátky
JUDr. K. U.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3519/2012
z 9. augusta 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľov oznámením zo 4. septembra 2012.
2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení popísala chronológiu
úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti(...) a súhlasím s tým, aby
podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.(...),
ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od
ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)
Po preskúmaní časovej postupnosti jednotlivých úkonov súdu vo veci si dovolím
spochybniť tvrdenia sťažovateľov v sťažnosti týkajúce sa skutočnosti, že v období
od 22. 11. 2006 do 04. 06. 2007 bol súd vo veci sp. zn. 1Cbi/5/2006 nečinný. Z vyššie
uvedených úkonov súdu jednoznačne vyplýva, že dňa 29. 09. 2006 súd vyzýval
navrhovateľov na doručenie príloh k návrhu vo veci samej, ktoré mu boli doručené dňa
17. 10. 2006. Následne dňa 20. 10. 2006 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu
vo veci samej a jeho prílohám, pričom samotné vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené dňa
22. 11. 2006. Je pravdou, že následný úkon súdu bol realizovaný až dňa 04. 06. 2007, mám
však za to, že vzhľadom na mierne predĺženie časového úseku jeho uskutočnenia ide
o ojedinelý prieťah, ktorý bol spôsobený pracovnou zaťaženosťou vyššieho súdneho
úradníka povereného zákonným sudcom na uskutočnenie procesných úkonov vo veci
súvisiacich s prípravou veci na pojednávanie.
Rovnako nesúhlasím s tvrdením sťažovateľov o nečinnosti súdu vo veci v období od
20. 07. 2007 do 23. 06. 2008. Poukazujem na to, že súd dňa 29. 01. 2008 vytýčil vo veci
termín pojednávania na deň 24. apríl 2008 o 09.00 hod., ktorý bol dňa 17. 04. 2008 zrušený
z dôvodu ospravedlnenia neúčasti práve právneho zástupcu navrhovateľov na nariadenom
pojednávaní. Vo veci súd dňa 17. 04. 2008 stanovil nový termín pojednávania na deň
18. 09. 2009 o 9.00 hod., na ktorom vec prejednal. Pred samotným pojednávaním súd
vo veci dňa 18. 09. 2009 súd ešte rozhodoval o procesnom návrhu odporcu na spojenie vecí
a to uznesením č. k. 1Cbi 5/2006-56 zo dňa 23. 06. 2008, ktorým vec spojil do spoločného
konania s vecami sp. zn. 1Cbi/6/2006, 1Cbi/7/2006, 1Cbi/8/2006 a 1Cbi/9/2006.
Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietanú nečinnosť súdu vo veci v období od
10. 03. 2009, je možné konštatovať, že nakoľko najbližší úkon súdu vo veci bol vykonaný až
dňa 12. 04. 2011, kedy súd vyzval odporcu na vyjadrenie súhlas so späťvzatím navrhovateľa
v V. rade, je konanie vo veci v uvedenom období poznačené zbytočnými prieťahmi.
Po prešetrení dôvodov, pre ktoré k vzniku prieťahov v tomto období došlo, som dospela
k záveru, že sú objektívneho charakteru, a teda že zákonní sudcovia, ktorým bola vec
v dotknutom období podľa platného rozvrhu práce pridelená na konanie a rozhodnutie,
vznik prieťahov subjektívne nezavinili. Dôvodmi vzniku prieťahov bolo predovšetkým
viacnásobné prerozdelenie napadnutej veci medzi viacerých zákonných sudcov Okresného
súdu Bratislava I z dôvodu zmien v rozvrhu práce, ako aj nadmerná zaťaženosť sudcov
Okresného súdu Bratislava I z dôvodu ich nedostatočného personálneho obsadenia a s tým
súvisiaca reálna možnosť vytýčenia pojednávania vo veciach im prideleným.
Dňa 10. 06. 2009 bola vec podľa Dodatku č. 12 k Rozvrhu práce na rok 2009
pridelená Mgr. P. D. ako zákonnému sudcovi, kedy mu bolo pridelené na konanie
a rozhodovanie nové súdne oddelenie incidenčných žalôb „3Cbi“. Mgr. P. D. sa na základe
Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce pre rok 2009 stal novým sudcom Okresného súdu
Bratislava 1 s účinnosťou odo dňa 01. 04. 2009, kedy mu boli pridelené na konanie
a rozhodovanie už existujúce súdne oddelenia obchodných sporov „29Cb, 29 CbPv, 29
Cbd, 29 Cbcud a 29 Rob“ so stavom ku dňu 31. 03. 2009. Vzhľadom k uvedenému je možné
konštatovať, že v dotknutom období existujúcich prieťahov bol zákonnému sudcovi
pridelený vysoký počet už na súde napadnutých vecí v krátkom časovom období, s ktorými
bolo potrebné sa oboznámiť a až následne pri zohľadnení časovej postupnosti poradia
jednotlivých vecí vytýčiť vo veci pojednávanie.
Dňa 25. 01. 2010 bola vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. A. U., nakoľko
na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2010 jej bolo pridelené na konanie
a rozhodnutie celé súdne oddelenie „3Cbi“. V krátkom časovom období na to, dňa
10. 03. 2010 bola vec podľa Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2010 pridelená
zákonnému sudcovi JUDr. R. G., a to z dôvodu prerozdelenia všetkých vecí súdneho
oddelenia „3Cbi“ do oddelení „1 Cbi“ a „2 Cbi“. V súvislosti s existujúcimi prieťahmi
po pridelení veci JUDr. R. G. poukazujem najmä na jeho nadmernú pracovnú zaťaženosť,
ktorá mala za následok nečinnosť súdu vo veci do dňa 12. 04. 2011. JUDr. R. G. nastúpil
na Okresný súd Bratislava I ako sudca dňa 04. 02. 2009 s tým, že za rok 2009 mal nápad
vecí v počte 543, z ktorých bolo z jeho strany 329 vecí vybavených, pričom 80 vecí bolo
reštančných. Za rok 2010 mal zákonný sudca nápad vecí v počte 726, z ktorých bolo 559
vecí vybavených, pričom 139 vecí bolo reštančných.
Záverom svojho vyjadrenia si dovolím poukázať aj na tú skutočnosť, že vec sp. zn.
1Cbi/5/2010 bola spojená na jedno konanie s vecami sp. zn. 1Cbi/6/2006, 1Cbi/7/2006,
1Cbi/8/2006 a 1Cbi/9/2006, čím sa vec vzhľadom na jej predmet a samotný skutkový stav
veci stala skutkovo a právne zložitá, čo výraznou mierou prispelo k predĺženiu doby trvania
konania vo veci.
Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti ako aj na samotné spochybnenie tvrdení
sťažovateľov si dovoľujem ústavný súd požiadať, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia tieto vzal do úvahy a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie
v celej nimi uplatnenej výške. Konečné rozhodnutie však ponechávam na zvážení ústavnému
súdu.»
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní oznámila ústavnému súdu, že
„(...) sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne
pojednávanie“.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde v súčasnosti pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006:
A. Dňa 25. augusta 2006 podali sťažovateľ 1 a sťažovateľka 2 na okresnom súde
žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 1 824,73 Sk zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu proti JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r. o.
(ďalej aj „žalovaný“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 9/2006.
Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 1 a 2,
aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.
Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 1 a 2 zaslala súdu požadované
prílohy.
Dňa 20. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému
žalobnému návrhu.
Dňa 22. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
k podanej žalobe.
Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 1 a 2, aby sa
vyjadrila k podaniu žalovaného.
Dňa 29. januára 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. apríl 2008.
Dňa 16. apríla 2008 bolo súdu doručené ospravedlnenie právnej zástupkyne
sťažovateľov 1 a 2 z neúčasti na nariadenom pojednávaní.
Dňa 17. apríla 2008 bol zrušený uvedený termín pojednávania a bol stanovený nový
termín na 18. september 2008.
Dňa 26. mája 2008 bol súdu doručený návrh žalovaného na spojenie viacerých
súvisiacich vecí.
B. Dňa 30. augusta 2006 podala sťažovateľka 3 na okresnom súde žalobu o vylúčenie
zápisu časti pohľadávky v sume 1 942,22 Sk zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu proti
žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r. o. Vec bola
zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 7/2006.
Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky 3, aby
doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.
Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky 3 zaslala súdu požadované
prílohy.
Dňa 20. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému
žalobnému návrhu.
Dňa 23. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
k podanej žalobe.
Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky 3, aby sa
vyjadrila k podaniu žalovaného.
Dňa 20. júla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky 3 zaslala súdu svoje vyjadrenie.
Dňa 7. decembra 2007 žalovaný zaslal súdu svoje vyjadrenie k podaniu právnej
zástupkyne sťažovateľky 3 z 20. júla 2007.
C. Dňa 30. augusta 2006 podali sťažovateľka 4 a sťažovateľ 5 na okresnom súde
žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 1 608,31 Sk zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu proti žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu
J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 8/2006.
Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 4 a 5,
aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.
Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 4 a 5 zaslala súdu požadované
prílohy.
Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému
návrhu.
Dňa 22. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
k podanej žalobe.
Dňa 21. marca 2007 okresný súd vyzval sťažovateľov 4 a 5, aby sa vyjadrili
k podaniu žalovaného.
Dňa 23. apríla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľov 4 a 5 doručila okresnému súdu
svoje vyjadrenie k písomnému podaniu žalovaného z 20. novembra 2006.
D. Dňa 30. augusta 2006 podali sťažovateľ 6 a sťažovateľka 7 na okresnom súde
žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 2 290,51 Sk zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu proti žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu
J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 6/2006.
Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 6 a 7,
aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.
Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 6 a 7 zaslala súdu požadované
prílohy.
Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému
žalobnému návrhu.
Dňa 22. novembra 2006 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
k podanej žalobe.
Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 6 a 7, aby sa
vyjadrila k podaniu žalovaného.
Dňa 20. júla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľov 6 a 7 zaslala súdu svoje
vyjadrenie.
E. Dňa 23. júna 2008 okresný súd uznesením rozhodol o spojení vecí vedených pod
sp. zn. 1 Cbi 5/2006, sp. zn. 1 Cbi 6/2006, sp. zn. 1 Cbi 7/2006, sp. zn. 1 Cbi 8/2006
a sp. zn. 1 Cbi 9/2006 do jedného konania s tým, že uvedené veci budú v budúcnosti vedené
pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006.
Dňa 18. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 2. február 2009.
Dňa 18. septembra 2008 súd vyzval Správu katastra B. na zaslanie dokumentácie.
Dňa 31. októbra 2008 Správa katastra B. reagovala na výzvu súdu.
Dňa 20. novembra 2008 súd dožiadal Okresný súd Banská Bystrica.
Dňa 15. decembra 2008 bolo súdu doručené podanie Okresného súdu Banská
Bystrica.
Dňa 2. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito. V ten istý deň súd realizoval dožiadanie Daňovému úradu B.
Dňa 18. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného.
Dňa 25. februára 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľov.
Dňa 2. marca 2009 bolo súdu doručené oznámenie Daňového úradu B.
Dňa 9. marca 2009 súd zaslal vyjadrenie sťažovateľov a vyjadrenie žalovaného
účastníkom konania na zaujatie stanoviska.
Dňa 27. marca 2009 bolo súdu doručené stanovisko žalovaného.
Dňa 7. septembra 2009 bol okresnému súdu doručený procesný návrh sťažovateľov.
Dňa 28. januára 2011 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby sťažovateľom 5.
Dňa 12. apríla 2011 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí s uvedeným
späťvzatím žaloby.
Dňa 19. apríla 2011 bol súdu doručený súhlas žalovaného s uvedeným späťvzatím
žaloby.
Dňa 12. októbra 2011 súd rozhodol o zastavení konania o nároku sťažovateľa 5.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2011.
Dňa 23. februára 2012 súd nariadil vo veci pojednávanie na 17. apríl 2012.
Dňa 17. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. 1 Cbi 5/2006-640.
Dňa 7. júna 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na doplnenie rozsudku.
Dňa 28. júna 2012 bolo podané odvolanie proti uvedenému rozsudku.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v súčasnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola
vyvolaná správaním sťažovateľov.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci nečinný minimálne v období od 7. septembra 2009 do
12. apríla 2011. Okresný súd teda poldruha roka vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon
smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalobcovia v danej
veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu
súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „po prešetrení dôvodov, pre ktoré k vzniku
prieťahov v tomto období došlo, som dospela k záveru, že sú objektívneho charakteru,
a teda že zákonní sudcovia, ktorým bola vec v dotknutom období podľa platného rozvrhu
práce pridelená na konanie a rozhodnutie, vznik prieťahov subjektívne nezavinili. Dôvodmi
vzniku prieťahov bolo predovšetkým viacnásobné prerozdelenie napadnutej veci medzi
viacerých zákonných sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu zmien v rozvrhu práce,
ako aj nadmerná zaťaženosť sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu ich
nedostatočného personálneho obsadenia a s tým súvisiaca reálna možnosť vytýčenia
pojednávania vo veciach im prideleným“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba
opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup okresného
súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti
nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení
podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné
personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne
konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak
sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote. Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.
Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť
pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali
zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,
ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 17. apríla 2012 bol v predmetnej veci na okresnom súde
vyhlásený rozsudok č. k. 1 Cbi 5/2006-640, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej
veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €
najmä preto, že sa dlhodobo nachádzajú v právnej neistote.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľov, ale aj vzhľadom na povahu veci a jeho význam pre
sťažovateľov považuje za primerané každému sťažovateľovi vo výške 750 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4. novembra 2011 a spísanie
sťažnosti z 19. decembra 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume
dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 €, preto trovy právneho
zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €. Základná sadzba tarifnej
odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo
viacerých osôb“, t. j. na sumu 130,91 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade siedmich
sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou sumu 916,37 € v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2012