Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 334/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijaté sťažnosti K. D., T., a C. S., S., zastúpených advokátom Mgr. P.

K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo K. D. a C. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.

48 ods. 2 a v Listiny základných práv a slobôd a

právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. K. D. a C. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej z nich v sume po 3 500 €

(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. D. a C. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,84 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osemdesiatštyri centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie H., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 13. septembra 2012 spojil na spoločné konanie a podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie sťažnosti K. D., T.

(ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a C. S., S. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu

ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľky sa žalobou podanou

na okresnom súde 4. mája 2004 domáhali proti „žalovaným/odporcom: 1.) SR -

Ministerstvo spravodlivosti SR... 2.) SR - Ministerstvo vnútra SR... 3.) SR - Ministerstvo

financií SR... 4.) SR - Ministerstvo hospodárstva SR...“ náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom v zmysle a nasl.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“).

Okresný súd ako súd prvého stupňa konajúci vo veci sťažovateliek do dňa podania

sťažností ústavnému súdu, teda ani po vyše ôsmich rokoch, vo veci meritórne nerozhodol.

Sťažovateľky podali 16. mája 2012 sťažnosti predsedníčke okresného súdu na jeho

postup v namietanom konaní, avšak o spôsobe vybavenia sťažností neboli do dňa podania

ústavných sťažností vyrozumené.

Podľa slov sťažovateliek «Obdobné prípady s identickým právnym a skutkovým

stavom boli súdmi rozhodnuté v podstatne kratšom časovom období. ... Sťažovateľ žiadnym

úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu súdu prvého stupňa. ...

Nečinnosť a neefektívnu činnosť súdu (veľký časový odstup od podania návrhu

do právoplatného rozhodnutia vo veci, ku ktorému doposiaľ nedošlo) nemožno podľa

názoru sťažovateľa ničím ospravedlniť. Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie

nezmyselne predĺžilo, a to najmä v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I, viedli

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

... Nečinnosťou porušovateľa... vznikla sťažovateľovi ujma spôsobená bezdôvodným

predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy nedokázali rozhodnúť

sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Treba zároveň prihliadnuť na fakt, že požadovaná

náhrada škody predstavuje výšku finančných prostriedkov investovaných do tzv.

„nebankových subjektov“, pričom tieto finančné prostriedky predstavovali dlhoročné

úspory sťažovateľa.».

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , aby okresnému súdu prikázal konať v namietanom

konaní bez zbytočných prieťahov, aby každej zo sťažovateliek priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 500 € a trovy právneho zastúpenia.

3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou

JUDr. A. K., listom sp. zn. Spr 3740/2012 z 15. októbra 2012. Predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení chronologicky popísala úkony vykonané súdom v danej veci, ktoré

zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedla:

«Nakoľko ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží posudzovať

zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani usmerňovať

zákonného sudcu, akým spôsobom má v súdnom konaní postupovať, posudzovala som

postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti. S poukazom na jednotlivé

vyššie uvedené úkony súdu musím konštatovať, že konanie v predmetnej veci je poznačené

prieťahmi. Oznamujem Vám, že subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne a vyššieho súdneho

úradníka zistené nebolo. Zistené prieťahy boli spôsobené pochybením spisovej kancelárie,

keďže šetrením som zistila, že daná vec bola zaradená do archívu nedopatrením na základe

pokynu pracovníčky spisovej kancelárie „18C“ napriek tomu, že vo veci nebolo ešte

meritórne rozhodnuté. Zároveň Vám oznamujem, že som neodkladne prijala opatrenia na

odstránenie vzniknutého stavu a daná pracovníčka súdu bola za pochybenie disciplinárne

potrestaná.

Prípadnú existenciu prieťahov v konaní spôsobených účastníkmi konania si dovolím

ponechať na zvážení ústavného súdu.

Na záver si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak

dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené, bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie

a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov v konaní nezavinila.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.»

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, ak ústavný súd dospeje k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

4. Právny zástupca sťažovateliek podaním doručeným ústavnému súdu 22. októbra

2012 oznámil, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v

ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

II.

Z obsahu sťažností, ich príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 4. mája 2004 sťažovateľky spolu s ďalšími 6 žalobcami (ďalej aj „žalobcovia“),

všetci zastúpení advokátom JUDr. H., podali proti: 1. Slovenskej republike – Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 1“), 2. Slovenskej republike –

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 2“), 3. Slovenskej republike

– Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 3“) a 4. Slovenskej

republike – Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 4“, spolu

ďalej len „žalovaní“) žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Žalobcovia zároveň navrhli konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku z dôvodu uplatnenia pohľadávok žalobcami voči dlžníkom v konkurznom

konaní, pretože rozsah uspokojenia v rámci konkurzu má vplyv na výšku nároku na náhradu

škody.

Dňa 11. mája 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na predloženie

ďalších rovnopisov príloh pripojených k žalobe.

Dňa 24. mája 2004 právny zástupca žalobcov predložil požadované prílohy k žalobe.

Dňa 23. augusta 2004 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe

v lehote 30 dní.

Dňa 6. októbra 2004 žalovaný 4 doručil vyjadrenie k žalobe.

Dňa 14. októbra 2004 žalovaný 2 sa vyjadril k žalobe.

Dňa 20. októbra 2004 žalovaný 3 doručil vyjadrenie k žalobe.

Dňa 25. októbra 2004 žalovaný 1 sa vyjadril k žalobe.

Dňa 9. marca 2005 okresný súd zaslal vyjadrenia žalovaných právnemu zástupcovi

žalobcov.

Dňa 13. septembra 2006 okresný súd uznesením zamietol návrh žalobcov na

prerušenie konania (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. októbra 2006).

Dňa 27. novembra 2006 bol daný pokyn kancelárii na archiváciu spisu.

Dňa 28. mája 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2012.

Dňa 15. júna 2012 žalovaný 2 doručil ospravedlnenie neúčasti na nariadenom

pojednávaní, v ktorom žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a aby žalobu zamietol.

Dňa 19. júna 2012 žalobkyne R. L. a Bc. M. H. ospravedlnili svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní.

Dňa 21. júna 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 23. október 2012 z dôvodu

neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov a nevykázania doručenia predvolania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a v listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa

, teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov. Vec sa môže javiť zložitou zo skutkového hľadiska vzhľadom na počet

účastníkov konania a potrebu vykonania listinných dôkazov a z toho vyplývajúci stupeň

časovej náročnosti. Doterajší priebeh konania však nenaznačuje, že by tieto okolnosti mali

výrazný podiel na jeho doterajšej dĺžke. Napokon ani predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení nenamietala zložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania

nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľkám možno snáď vytknúť len

nedostatočnú aktivitu v konaní, keď aj napriek dlhodobej nečinnosti okresného súdu

spôsobenej pokynom spisovej kancelárie na archiváciu spisu sťažovateľky aj napriek ich

kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v namietanom konaní zostali pasívne a počas

obdobia viac ako piatich rokov neprejavili žiaden záujem o stav konania. Sťažnosti na

prieťahy v namietanom konaní podali sťažovateľky predsedníčke okresného súdu až

17. mája 2012. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta

sunt“ (zákony sú písané pre tých, ktorí sa starajú o svoje práva), ktorá zdôrazňuje aj vlastné

pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľky sledovali svoje

subjektívne práva a robili také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný, a to konkrétne od 25. októbra 2004 do

9. marca 2005 (viac ako 4 mesiace), ale najmä v období od 27. novembra 2006 do 28. mája

2012 (5 rokov a 6 mesiacov), keď dôvodom nečinnosti okresného súdu bolo pochybenie

pracovníčky spisovej kancelárie, v dôsledku ktorého bol spis archivovaný. Uvedená

nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 5 rokov súd

nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľky ako navrhovateľky v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzajú. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním

účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého „zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená

na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov v konaní nezavinila“, nemožno

akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní

toho, či bolo porušené právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľkám ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky v sťažnostiach žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie

každej z nich v sume po 4 500 € z dôvodu im vzniknutej ujmy spôsobenej bezdôvodným

predlžovaním stavu právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateliek, najmä na celkovú dĺžku

namietaného konania bez jediného meritórneho rozhodnutia považuje za primerané v sume

3 500 € každej sťažovateľke.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom Mgr. P. K.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 patrí

odmena v sume 127,16 €. Trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku predstavujú

sumu 254,32 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % (§ 13 ods. 2

vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j.

na sumu 127,16 € v prípade jednej sťažovateľky. V prípade 2 sťažovateliek (2 x 127,16 €)

tvorí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom ku každému úkonu

(4 x 7,63 €) vypočítaná podľa vyhlášky celkovú sumu 284,84 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateliek ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012