Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 607/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod

spisovými značkami: , , ,

Rvp 12429/2012, , , , ,

Rvp 12434/2012 a , ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako

aj porušenie a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

v konaniach vedených pod spisovými značkami: , ,

, , , , ,

, a , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:

, , , , ,

Rvp 12431/2012, , , a

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod spisovými značkami: , , ,

Rvp 12429/2012, , , , ,

Rvp 12434/2012 a , ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: ,

, , , , ,

, , a (ďalej aj „napadnuté

konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným

súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny

exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa

sťažovateľky k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci

priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú znaky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutých konaniach

neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, sťažovateľka podala 25. mája 2011

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného

súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach (ďalej len „sťažnosti

na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011“), na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému

súdu nedostala žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené základné práva podľa , práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia a dohovoru, a zároveň sa domáha prikázať

okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť

okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 12430/2012, , , ,

a a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod spisovými značkami: , , , ,

, , , a

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

II.2.1 K namietanému postupu okresného súdu v konaniach vedených pod

spisovými značkami: , a

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty (),

pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného štátneho orgánu (, , ), alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa (a tiež právu podľa dohovoru)

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

namietané porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému

súdu doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označených konaniach,

v ktorých podľa zistení ústavného súdu okresný súd rozhodol o žiadostiach súdneho

exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií tak, že uznesením z 18. júla 2012

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čo do zmenkového

úroku v časti presahujúcej 200,06 € zamietol a následne vydal poverenie pre súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie na zvyšnú časť pohľadávky s príslušenstvom

(sp. zn. ) a uzneseniami z 25. júla 2012 a 3. septembra 2012 zamietol žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií (sp. zn.

a sp. zn. ). V čase podania sťažností už teda postupom okresného súdu

v označených konaniach zjavne nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

sťažovateľkou označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

tieto časti sťažností sťažovateľky podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

II.2.2 K namietanému postupu okresného súdu v konaniach vedených pod

spisovými značkami: , , , ,

a

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ). V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na

sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k

zabezpečeniu ochrany jeho základného práva, zakladá to podľa názoru ústavného súdu

dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal[a]

písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu

smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že uvedené tvrdenie

sťažovateľky nemôže zodpovedať skutočnosti, keďže žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií boli okresnému súdu doručené až 4. júla 2011 (sp. zn.

), 2. augusta 2011 (sp. zn. ), 12. augusta 2011 (sp. zn.

) a 26. augusta 2011 (sp. zn. ), teda po údajnom podaní

sťažností na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011, resp. 17. mája 2011 (sp. zn.

) a 23. mája 2011 (sp. zn. ), to znamená v krátkom časovom

období pred podaním sťažností na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011.

Z tvrdení sťažovateľky uvádzaných v sťažnostiach vyplýva, že sa mala sťažnosťami

na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011 domáhať ochrany svojich práv v čase, keď

okresnému súdu ešte neboli ani doručené žiadosti o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií zo strany súdneho exekútora alebo v krátkom časovom odstupe od podania žiadosti

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, teda v čase, keď neprichádzala do úvahy ani

možnosť porušovania jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v označených konaniach nepreukázala

podanie sťažností na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súde, v sťažnostiach

neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia tohto

prostriedku ochrany svojho základného práva podľa nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvažovať

možnosť uplatnenia postupu v zmysle .

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , poukazuje na to, že

sťažnosti boli ústavnému súdu podané predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné

dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje

sťažovateľke na ochranu jej základných práv, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný

cieľ.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti

v tejto časti podľa pre neprípustnosť.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod

spisovými značkami: , , , ,

, , , a

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v označených konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého

v označených konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru,

k rovnakému záveru dospel, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou

označených základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu

a označených článkov a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti aj v tejto časti odmietol pre

zjavnú neopodstatnenosť podľa .

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, ako aj a dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Ako už bolo uvedené, z vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. napáda postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bližšie identifikuje

prostredníctvom označenia povinného menom a priezviskom (Z. V.), dátumom narodenia

a spisovej značky súdneho exekútora (EX 60042011/2009). Ústavný súd pri príprave

predbežného prerokovania tejto sťažnosti zistil, že pod sp. zn. je okresným

súdom vedené iné konanie, a to konanie o vymoženie sumy 331,93 € s prísl., pričom

oprávnenou osobou je Slovenská republika – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Trenčíne a povinnou osobou je Š. H.

Z uvedeného teda vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo

dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa , práv podľa

dohovoru a dodatkového protokolu a ani ňou označeného článku a dohovoru, pretože

na okresnom súde také konanie, ako ho označila sťažovateľka, nie je vedené. Ústavný súd

preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť vedenú pod sp. zn. odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012