Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 607/2012
PDF · 275.41 KB
No categories available
IV. ÚS 607/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod
spisovými značkami: Rvp 12426/2012, Rvp 12427/2012, Rvp 12428/2012,
Rvp 12429/2012, Rvp 12430/2012, Rvp 12431/2012, Rvp 12432/2012, Rvp 12433/2012,
Rvp 12434/2012 a Rvp 12435/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako
aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
v konaniach vedených pod spisovými značkami: 7 Er/715/2011, 4 Er/751/2011,
7 Er/680/2011, 5 Er/726/2011, 2 Er/636/2011, 4 Er/397/2011, 1 Er/540/2011,
4 Er/376/2010, 1 Er/376/2011 a 1 Er/680/2011, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 12426/2012, Rvp 12427/2012, Rvp 12428/2012, Rvp 12429/2012, Rvp 12430/2012,
Rvp 12431/2012, Rvp 12432/2012, Rvp 12433/2012, Rvp 12434/2012 a Rvp 12435/2012
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12426/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod spisovými značkami: Rvp 12426/2012, Rvp 12427/2012, Rvp 12428/2012,
Rvp 12429/2012, Rvp 12430/2012, Rvp 12431/2012, Rvp 12432/2012, Rvp 12433/2012,
Rvp 12434/2012 a Rvp 12435/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2
ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len
„okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 7 Er/715/2011,
4 Er/751/2011, 7 Er/680/2011, 5 Er/726/2011, 2 Er/636/2011, 4 Er/397/2011,
1 Er/540/2011, 4 Er/376/2010, 1 Er/376/2011 a 1 Er/680/2011 (ďalej aj „napadnuté
konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným
súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny
exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa
sťažovateľky k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci
priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej
názoru nevykazujú znaky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu
okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,
resp. rozhodnutie v týchto veciach.
Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutých konaniach
neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, sťažovateľka podala 25. mája 2011
v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného
súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach (ďalej len „sťažnosti
na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011“), na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému
súdu nedostala žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou
označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,
ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia ústavy a dohovoru, a zároveň sa domáha prikázať
okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť
okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 12426/2012, Rvp 12427/2012, Rvp 12428/2012, Rvp 12429/2012,
Rvp 12430/2012, Rvp 12431/2012, Rvp 12432/2012, Rvp 12433/2012, Rvp 12434/2012
a Rvp 12435/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie
tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených
pod spisovými značkami: 7 Er/715/2011, 4 Er/751/2011, 7 Er/680/2011, 5 Er/726/2011,
2 Er/636/2011, 4 Er/397/2011, 1 Er/540/2011, 1 Er/376/2011 a 1 Er/680/2011
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
II.2.1 K namietanému postupu okresného súdu v konaniach vedených pod
spisovými značkami: 7 Er/715/2011, 4 Er/751/2011 a 1 Er/680/2011
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98),
pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným
zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
namietané porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto
prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému
súdu doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označených konaniach,
v ktorých podľa zistení ústavného súdu okresný súd rozhodol o žiadostiach súdneho
exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií tak, že uznesením z 18. júla 2012
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čo do zmenkového
úroku v časti presahujúcej 200,06 € zamietol a následne vydal poverenie pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie na zvyšnú časť pohľadávky s príslušenstvom
(sp. zn. 1 Er/680/2011) a uzneseniami z 25. júla 2012 a 3. septembra 2012 zamietol žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií (sp. zn. 7 Er/715/2011
a sp. zn. 4 Er/751/2011). V čase podania sťažností už teda postupom okresného súdu
v označených konaniach zjavne nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu
sťažovateľkou označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
tieto časti sťažností sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
II.2.2 K namietanému postupu okresného súdu v konaniach vedených pod
spisovými značkami: 7 Er/680/2011, 5 Er/726/2011, 2 Er/636/2011, 4 Er/397/2011,
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62
a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116
ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon
podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,
ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie
je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie
príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený
nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o
súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na
sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k
zabezpečeniu ochrany jeho základného práva, zakladá to podľa názoru ústavného súdu
dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal[a]
písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu
smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“.
Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že uvedené tvrdenie
sťažovateľky nemôže zodpovedať skutočnosti, keďže žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií boli okresnému súdu doručené až 4. júla 2011 (sp. zn.
1 Er 540/2011), 2. augusta 2011 (sp. zn. 2 Er 636/2011), 12. augusta 2011 (sp. zn.
7 Er 680/2011) a 26. augusta 2011 (sp. zn. 5 Er 726/2011), teda po údajnom podaní
sťažností na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011, resp. 17. mája 2011 (sp. zn.
1 Er 376/2011) a 23. mája 2011 (sp. zn. 3 Er 397/2011), to znamená v krátkom časovom
období pred podaním sťažností na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011.
Z tvrdení sťažovateľky uvádzaných v sťažnostiach vyplýva, že sa mala sťažnosťami
na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011 domáhať ochrany svojich práv v čase, keď
okresnému súdu ešte neboli ani doručené žiadosti o udelenie poverení na vykonanie
exekúcií zo strany súdneho exekútora alebo v krátkom časovom odstupe od podania žiadosti
o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, teda v čase, keď neprichádzala do úvahy ani
možnosť porušovania jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v označených konaniach nepreukázala
podanie sťažností na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súde, v sťažnostiach
neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia tohto
prostriedku ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nesplnila
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno
vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvažovať
možnosť uplatnenia postupu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, poukazuje na to, že
sťažnosti boli ústavnému súdu podané predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné
dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje
sťažovateľke na ochranu jej základných práv, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný
cieľ.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod
spisovými značkami: 7 Er/715/2011, 4 Er/751/2011, 7 Er/680/2011, 5 Er/726/2011,
2 Er/636/2011, 4 Er/397/2011, 1 Er/540/2011, 1 Er/376/2011 a 1 Er/680/2011
Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v označených konaniach
v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého
v označených konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
k rovnakému záveru dospel, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou
označených základných práv podľa ústavy, práva podľa dodatkového protokolu
a označených článkov ústavy a dohovoru.
Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti aj v tejto časti odmietol pre
zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového
protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 376/2010
Ako už bolo uvedené, z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 12433/2012 napáda postup
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 376/2010, ktoré bližšie identifikuje
prostredníctvom označenia povinného menom a priezviskom (Z. V.), dátumom narodenia
a spisovej značky súdneho exekútora (EX 60042011/2009). Ústavný súd pri príprave
predbežného prerokovania tejto sťažnosti zistil, že pod sp. zn. 4 Er 376/2010 je okresným
súdom vedené iné konanie, a to konanie o vymoženie sumy 331,93 € s prísl., pričom
oprávnenou osobou je Slovenská republika – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Trenčíne a povinnou osobou je Š. H.
Z uvedeného teda vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo
dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práv podľa
dohovoru a dodatkového protokolu a ani ňou označeného článku ústavy a dohovoru, pretože
na okresnom súde také konanie, ako ho označila sťažovateľka, nie je vedené. Ústavný súd
preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 12433/2012 odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2012