Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 9/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. K. st. a M. K. ml., obidvoch bytom N., zastúpených

advokátkou JUDr. K. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. st. a M. K. ml. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra

2012 doručená sťažnosť M. K. st. a M. K. ml. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľom ako obžalovaným je okresným súdom

vedené trestné stíhanie pre spáchanie zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1 a 2 písm. d) v znení neskorších predpisov.

Podľa skutočností uvádzaných v sťažnosti mal okresný súd 10. apríla 2008 vydať trestný

rozkaz, proti ktorému podali sťažovatelia odpor 29. apríla 2008. Vo veci okresný súd

nariadil hlavné pojednávanie na 14. júl 2008, 26. september 2008, 9. október 2008,

31. október 2008, 23. január 2009, 17. marec 2009, 16. apríl 2009 a 19. jún 2009

a na pojednávaní konanom 10. septembra 2009 vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorý

však krajský súd uznesením sp. zn. z 2. decembra 2010 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Ďalšie pojednávanie vo veci mal podľa sťažovateľov

okresný súd uskutočniť 2. decembra 2010.

Sťažovatelia uvádzajú, že súdne konanie ku dňu podania „tejto sťažnosti trvá viac

ako 4 a pol roka, pričom predmetom konania nie je tak skutkovo náročná vec, (kde skutkový

stav do dnešného dňa nemohol byť jasne preukázaný pre nečinnosť odporcov v 1. a 2.

rade). Aby nemohla byť rozhodnutá v krátkom časovom horizonte čo spôsobuje vznik

právnej neistoty u sťažovateľa, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov. Okresný súd Námestovo nevykonal z nášho pohľadu žiadne

potrebné opatrenia, aby zabezpečil plynulosť a rýchlosť súdneho konania...

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ z dôvodu prieťahov v súdnom

konaní pociťoval neprávosť a nespravodlivosť zo strany súdov a preto sťažovateľ požaduje

v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania a na základe neodôvodnených pretrvávajúcich

prieťahov v predmetnom konaní v súlade s č. 127 ods. 3 SR a zákona

o ústavnom súde priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur pre každého

zo sťažovateľov ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ako vyplýva

z doterajšej judikatúry ÚS SR, ústavné právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov sa

zásadne naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv /II. ÚS 26/1995/.

Sťažovateľ následkom tohto sporu a stresom počas konania spoznal nespravodlivosť

a nezáujem súdov konať a spravodlivo rozhodovať v primeranej lehote. Konaním

porušovateľa došlo k hrubému zásahu do základných práv sťažovateľa garantovaných

SR, ako aj ďalšími medzinárodnými dokumentmi.“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa M. K. st... a sťažovateľa M. K. ml. na spravodlivé

prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov priznané v

SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

porušené postupom Okresného súdu Námestovo v konaní a Krajského súdu v

Žiline vedenom pod sp. zn porušené bolo.

3. ... Okresnému súdu v Námestove sa v konaní vedenom na predmetnom súde pod

sp. zn. prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur pre

každého zo sťažovateľov..., ktorú sú porušovatelia povinní zaplatiť podľa zavinenia

prieťahov do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia ktoré je povinné

zaplatiť na účet advokáta JUDr. K. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu práva sťažovateľov na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) môže sťažnosť podať

účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom

v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo

k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom

a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa ak súd urobí úkony trestného konania uvedené

v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom

sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento

sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási,

že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

Podľa o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3

musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak

a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,

b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu

na uskutočnenie namietaného úkonu.

V danom prípade (v aktuálnej fáze konania na okresnom súde) boli teda sťažovatelia

oprávnení podať sťažnosť pre nečinnosť na krajskom súde podľa .

Rovnako boli sťažovatelia oprávnení podať sťažnosť predsedníčke okresného súdu podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch, a tak dosiahnuť nápravu stavu porušovania nimi označených

práv. Sťažovatelia však v sťažnosti netvrdili (a už vôbec nepreukazovali), že by uvedené

právne prostriedky nápravy tohto protiprávneho stavu využili.

Ústavný súd s prihliadnutím na uvedené zastáva stanovisko, že sťažovatelia

pred podaním sťažnosti nevyužili iné možnosti, ktoré im na ochranu nimi označeného práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právny

poriadok účinne poskytoval, preto je potrebné považovať sťažnosť za predčasnú, teda

podanú v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právnych

prostriedkov, na použitie ktorých sú sťažovatelia oprávnení podľa osobitných predpisov,

bolo bezúspešné a neprinieslo nimi sledovaný cieľ. Tieto okolnosti zakladajú neprípustnosť

sťažnosti podľa a vzhľadom na to bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu

podľa a práva podľa dohovoru

Sťažovatelia však v súvislosti s neúmernou dĺžkou súdneho konania v ich trestnej

veci, ktorá do dňa podania sťažnosti nebola právoplatne skončená, namietajú aj porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

je primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho konania obsahom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie práva

podľa (pozri napríklad uznesenia ústavného súdu o prijatí

sp. zn. z 15. októbra 2003 a sp. zn. z 9. júna 2005).

K naplneniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

teda dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa fyzická osoba alebo

právnická osoba domáhali svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa

však možno domáhať v súlade s len v medziach zákonov, ktoré vykonávajú

ustanovenia . Zmyslom práva na súdnu ochranu je tak umožniť každému reálny

prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba uplatní svoje

právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú

povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného stal

účastníkom súdneho konania (). Ak osoba splní predpoklady ustanovené

zákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia

vyplývajú ().

Zo sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že okresný súd v právnej

veci sťažovateľov neodmietol konať, konanie nezastavil ani iným procesným úkonom nedal

najavo, že nemieni v danej trestnej veci meritórne rozhodnúť. Pritom je potrebné zdôrazniť,

že namietané porušenie označeného základného práva sťažovatelia odôvodňovali len

poukazom na zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Sťažovatelia teda nepreukázali, že by

postup okresného súdu mohol viesť k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi jeho

konaním a možným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. ), takýto návrh je potrebné považovať

za zjavne neopodstatnený, a preto ho podľa aj

vo vzťahu k namietanému porušeniu a dohovoru odmietol už

pri jeho predbežnom prerokovaní.

Pokiaľ sťažovatelia vo svojej argumentácii (na rozdiel od petitu sťažnosti) tvrdia, že

okresný súd (a rovnako tak aj krajský súd) v ich veci porušili , avšak

nadväzne na to uvádzajú obsah , t. j. že „každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“, potom

uvedené rozpory svedčia o nekonzistentnosti právnej argumentácie obsiahnutej v sťažnosti,

čo s prihliadnutím na právne zastúpenie sťažovateľov advokátkou nie je ústavný súd

povinný z úradnej povinnosti odstraňovať. Na základe uvedeného potom možno sťažnosť

hodnotiť aj ako nespĺňajúcu zákonom predpísané náležitosti, čo je podľa § 25 ods. 2

v spojení s rovnako dôvodom na odmietnutie sťažnosti.

3. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv krajským súdom

V sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že v čase podania ich sťažnosti vo veci konal

okresný súd a krajský súd konal len o ich odvolaní podanom proti rozsudku z 10. septembra

2009, o ktorom rozhodol uznesením sp. zn. z 2. decembra 2010. Ústavný súd

v súvislosti s prípravou na prejednanie prípadu ďalej dopytom na okresnom súde zistil,

že po podaní sťažnosti ústavnému súdu bol 4. decembra 2012 vo veci vyhlásený rozsudok,

proti ktorému bolo prokurátorom okresnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní podané

odvolanie. Z uvedených okolností je teda zrejmé, že krajský súd v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu vo veci nekonal.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa (a obdobne právu na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Keďže v predloženom prípade bolo zistené, že v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu krajský súd vo veci nekonal a jeho predchádzajúce konanie v danej veci bolo skončené

ešte v roku 2010 uznesením vydaným pod sp. zn. , ústavný súd dospel k záveru,

že je vylúčené, aby zásah do označených práv sťažovateľov krajským súdom v čase podania

ich sťažnosti trval. Ústavný súd preto sťažnosť aj v časti, v ktorej smerovala proti postupu

krajského súdu, vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, na základe čoho ju odmietol podľa

.

Vzhľadom na to, že podstatou podanej sťažnosti bola námietka existencie

zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ústavný súd v závere pripomína, že prípadne dlhšie

obdobie nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny,

nesústredený postup súdu) po márnom využití všetkých právnych prostriedkov nápravy,

ktoré dáva platné právo sťažovateľom k dispozícii a ktoré by boli v príčinnej súvislosti

s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti

opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa .

Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími požiadavkami

sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2013