Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 397/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o prijatej sťažnosti J. V., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 396,62 € (slovom

tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 2. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu

10. decembra 2002 sa sťažovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k pozemku. Podľa sťažovateľa aj napriek jeho opakovaným urgenciám

okresný súd v jeho veci nekonal plynulo a bez zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho sa

u sťažovateľa predlžoval stav právnej neistoty a odďaľovalo sa právoplatné skončenie

sporu. Okresný súd od podania žaloby nevyhlásil vo veci ani jedno meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Napriek tomu, že ide o skutkovo aj právne jednoduchú vec, doteraz táto právna vec

nie je skončená, dokonca nebol v tejto právnej veci vynesený ani prvostupňový rozsudok.

Sťažovateľ tvrdím, že vyššie opísaným postupom Okresného súdu Piešťany bolo

porušené moje základné právo na prerokovanie mojej veci bez zbytočných prieťahov.

Napriek tomu, že som Okresný súd Piešťany opakovane písomne upozorňoval na

prieťahy v konaní a žiadal som, aby vo veci konal, Okresný súd Piešťany mojim

upozorneniam nevenoval žiadnu pozornosť a ani po ich doručení nedošlo k odstráneniu

prieťahov v konaní.

Napriek tomu, že žalobu som podal na Okresný súd Piešťany ešte dňa 10. 12. 2002,

ani po uplynutí takmer deviatich rokov nebol schopný súd vec rozhodnúť a vyhlásiť

prvostupňový rozsudok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. V., sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Sťažovateľovi J. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5

000,00 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný sťažovateľovi vyplatiť do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľovi J. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 314,18

€..., ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S. do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 20. novembra 2012 si právna zástupkyňa

sťažovateľa uplatnila nárok na úhradu trov aj za úkon – vyjadrenie k stanovisku okresného

súdi, a to v sume 127,16 € vrátane DPH.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 667/12 z 25. októbra 2012

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom zo 16. novembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„Vzhľadom na skutočnosť, že súdny spis sa od 06. 05. 2010 nachádza u znalca, ktorý

bol ustanovený uznesením súdu č. k. -167 zo dňa 08. 02. 2010, nie je možné sa

vyjadriť k vecnej stránke sťažnosti. Zákonná sudkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že dňa

17. 01. 2011 súd doručil znalcovi výzvu, aby v lehote 10 dní vrátil spis spolu

s vypracovaným znaleckým posudkom. Zároveň bol znalec upozornený, že ak výzvu súdu

neuposlúchne, súd mu uloží poriadkovú pokutu do výšky 820 eur. Znalec si výzvu prevzal

03.03.2011, na ktorú vôbec nereagoval. Následne dala zákonná sudkyňa dňa 24. 03. 2011

pokyn justičnej čakateľke, aby vypracovala koncept uznesenia o uložení poriadkovej pokuty

znalcovi vo výške 300 eur. Justičná čakateľka vypracovala koncept uznesenia dňa

12. 04. 2011, na základe čoho súd uznesením č. k. z 21. 04. 2011 uložil

súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu 300 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 24. 06. 2011 a vykonateľnosť 28. 06. 2011. Znalec bol zároveň vyzvaný, aby

v lehote 10 dní súdu predmetný spis vrátil - výzva bola doručená znalcovi 08. 06. 2011,

avšak opätovne nereagoval. Preto súd uznesením č. k. z 25. 01. 2012 uložil

znalcovi poriadkovú pokutu vo výške 820 eur a opätovne vyzval znalca, aby súdu spis vrátil

obratom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2012 a vykonateľnosť

dňa 19. 05. 2012. Keďže znalec opätovne na výzvu súdu nereagoval, vydal súd ďalšie

uznesenie č. k. zo dňa 17. 10. 2012, ktorým uložil ustanovenému znalcovi

poriadkovú pokutu vo výške 1500 eur a zároveň nariadil jeho predvedenie na deň

14. novembra 2012.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

uviedla:

„Môj klient... podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti ešte na bývalý Okresný súd Piešťany dňa 10. 12. 2002. Do dnešného dňa

v tejto jeho právnej veci nebol vyhlásený ani prvostupňový rozsudok.

Už táto skutočnosť svedčí o tom, že došlo k závažnému porušeniu práva môjho

klienta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. ...

K skutočnosti, že znalec nereagoval na opakované výzvy súdu, ani na uložené

poriadkové pokuty chcem len uviesť, že Okresný súd Piešťany mal v prvom rade zrušiť

uznesenie, ktorým bol tento znalec ustanovený a ustanoviť iného znalca.

Pri tak flagrantnom porušovaní povinností znalcom mal navyše Okresný súd

Piešťany toto signalizovať ministrovi spravodlivosti SR, aby v prípade tohto znalca minister

postupoval podľa O znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch, a tohto znalca vyčiarkol zo zoznamu znalcov.

Dovoľujem si oznámiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasím, aby

upustil od ústneho pojednávania, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ):

- 10. december 2002 – sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. domáhal proti žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k pozemku (ďalej len „sporný pozemok“), a to jeho reálnym rozdelením,

sťažovateľ z tohto dôvodu navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania,

- 12. február 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal hodnotu sporného

pozemku, a súčasne vyzval aj žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 19. február 2003 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná

žalovanej s poznámkou „adresát neznámy“,

- 24. február 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4. marec 2003 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za

žalobu,

- 21. marec 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 7. apríl 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2003 a súčasne zaslal

dožiadanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), aby

postúpilo žalobu sťažovateľa spolu s výzvou na vyjadrenie Zastupiteľskému úradu

Slovenskej republiky v Taliansku (ďalej len „zastupiteľský úrad“) na ich doručenie

žalovanej, ktorá sa mala v Taliansku zdržiavať,

- 10. september 2003 – okresný súd po zistení, že žalovaná nemala vykázané doručenie

predvolania, ktoré jej bolo zasielané prostredníctvom ministerstva, odročil pojednávanie na

náhradný termín 8. október 2003 s tým, že okresný súd bude dopytovať ministerstvo o stave

dožiadaného doručovania žalovanej (dopyt bol ministerstvu doručený 16. septembra 2003),

- 8. október 2003 – okresný súd po zistení, že na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, a po

zistení, že z ministerstva nebola doručená žiadna odpoveď, odročil pojednávanie na neurčito

s tým, že nové pojednávanie bude nariadené po zistení stavu doručovania žalovanej,

- 9. október 2003 – okresný súd dopytoval ministerstvo o stave vybavenia svojho

dožiadania,

- 18. november 2003 – ministerstvo oznámilo, že už urgovalo zistenie stavu doručovania

žalovanej na zastupiteľskom úrade a po zaslaní odpovede bude okresný súd informovať,

- 5. marec 2004 – ministerstvo dalo na vedomie okresnému súdu svoju ďalšiu urgenciu

zaslanú Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Ríme,

- 24. marec 2004 – sťažovateľ rozšíril žalobný petit o ďalší výrok, ktorým žiadal, aby

okresný súd uložil žalovanej uhradiť mu určitú peňažnú sumu, ktorá mala byť jej

spolupodielom na nákladoch, ktoré sťažovateľ vynaložil na zbúranie domu postaveného na

spornom pozemku, a to na základe splnomocnenia udeleného mu žalovanou v roku 1996,

- 27. máj 2004 – okresný súd uznesením pripustil zmenu, resp. rozšírenie žalobného petitu

a predmetné uznesenie zasielal prostredníctvom ministerstva aj žalovanej,

- 31. máj 2004 – okresný súd dopytoval ministerstvo o stave vybavenia svojho dožiadania

a súčasne nariadil pojednávanie na 11. október 2004,

- 11. október 2004 – okresný súd po zistení, že z ministerstva nebola doručená žiadna

odpoveď o stave doručovania písomností žalovanej, odročil pojednávanie na 10. november

2004, pričom súčasne urgoval ministerstvo na podanie informácie o stave vybavenia

predmetného dožiadania,

- 22. október 2004 – okresnému súdu bol doručený list žalovanej, ktorá ospravedlnila svoju

neprítomnosť na predchádzajúcich pojednávaniach z dôvodu, že písomnosti jej boli

doručené až 8. októbra 2004, pričom pred nariadením ďalšieho pojednávania žiadala časový

priestor aspoň štyroch mesiacov,

- 27. október 2004 – ministerstvo oznámilo, že nemá spätnú väzbu od zastupiteľského úradu

o doručovaní žalovanej,

- 10. november 2004 – okresný súd po zistení neprítomnosti žalovanej odročil

pojednávanie na neurčito z „dôvodu reorganizácie súdu“ [v dôsledku reorganizácie

súdnictva začal vo veci konať Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd 2“), a to pod

sp. zn. PN-12 C 266/02, pozn.],

- 23. december 2004 – ministerstvo oznámilo vybavenie dožiadania okresnému súdu 2 spolu

s ospravedlnením za zástupcu zastupiteľského úradu za neskoré doručovanie kvôli

neplneniu si povinností zamestnankyňou zastupiteľského úradu,

- 27. január 2005 – okresný súd 2 nariadil pojednávanie na 6. máj 2005,

- 15. apríl 2005 – žalovaná udelila splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátovi,

- 6. máj 2005 – po vypočutí sťažovateľa a právneho zástupcu žalovanej bolo pojednávanie

odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 15. august 2005 – sťažovateľ žiadal okresný súd 2, aby znalecké dokazovanie bolo

nariadené aj na účely zistenia možnosti reálnej deľby sporného pozemku,

- 11. október 2005 – okresný súd 2 uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru geodézie, ktorý mal znalecký posudok predložiť do 50 dní,

- 31. október 2005 – ustanovený súdny znalec žiadal preddavok na znalecké dokazovanie,

- 30. jún 2006 – okresný súd 2 uznesením rozhodol o vyplatení preddavku na znalecké

dokazovanie „zo štátnych rozpočtových prostriedkov“,

- 7. júl 2006 – sťažovateľ urgoval predloženie znaleckého posudku,

- 16. november 2006 – okresnému súdu 2 bol predložený znalecký posudok,

- 1. február 2007 – okresný súd 2 vydal opravné uznesenie k uzneseniu z 30. júna 2006, a to

v súvislosti s označením sťažovateľa v záhlaví tohto uznesenia ako „žalobcu“, a súčasne

zaslal znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov na zaujatie stanoviska,

- 7. marec 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k znaleckému posudku

a navrhovala doplniť dokazovanie aj znaleckým dokazovaním v odbore stavebníctva,

ktorým by sa posúdilo, či aj po rozdelení sporného pozemku budú jej časti vhodné na

postavenie stavby, prípadne aby sa v prípade nevhodnosti jeho deľby určila jeho trhová

hodnota pre účely vyporiadania,

- 4. apríl 2007 – okresný súd 2 uznesením rozhodol o znalečnom,

- 15. jún 2007 – právny zástupca žalovanej oznámil, že nevie zaujať stanovisko

k znaleckému posudku, pretože žalovaná sa zatiaľ nevyjadrila,

- 1. august 2007 – okresný súd 2 dopytoval právneho zástupcu žalovanej, ako aj

ministerstvo o poskytnutie informácie, kedy bolo uznesenie okresného súdu z 27. mája 2004

o pripustení rozšírenia žalobného petitu doručené žalovanej, kvôli „plynutiu prekluzívnej

lehoty na vyrúbenie súdneho poplatku“,

- 27. august 2007 – okresnému súdu 2 bolo ministerstvom oznámené, že predmetné

uznesenie bolo žalovanej doručené 15. novembra 2004,

- 31. august 2007 – okresný súd 2 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku za

rozšírený žalobný návrh,

- 28. január 2008 – vo veci začal opätovne konať okresný súd a z tohto dôvodu došlo

k zmene spisovej značky zo sp. zn. na sp. zn. ,

- 27. marec 2008 – sťažovateľ urgoval pokračovanie v konaní,

- 25. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2009,

- 21. september 2009 – okresný súd po vypočutí účastníkov, resp. ich právnych zástupcov,

a po vyhlásení uznesenia, ktorým zastavil konanie v časti sťažovateľom uplatneného nároku

na zaplatenie sumy 5 991,50 € z dôvodu nedoplatenia súdneho poplatku za takto rozšírený

návrh, odročil pojednávanie na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania

v odbore stavebníctvo s tým, že účastníci predložia v lehote 10 dní otázky pre znalca,

- 2. október 2009 – sťažovateľ žiadal, aby mu okresný súd zaslal v písomnom vyhotovení

uznesenie vyhlásené na poslednom pojednávaní o čiastočnom zastavení konania,

- 6 . október 2009 – právny zástupca žalovanej predložil otázky pre znalca,

- 13. január 2010 – sťažovateľ urgoval zaslanie mu písomného vyhotovenia uznesenia

z 21. septembra 2009 o čiastočnom zastavení konania, ako aj nariadenie znaleckého

dokazovania,

- 4. február 2010 – okresný súd s týmto dátumom vydal uznesenie o čiastočnom zastavení

konania, ktoré, resp. jeho výrok vyhlásil na pojednávaní 21. septembra 2009 (dátum

vyhlásenia uznesenia a jeho písomného vyhotovenia musia byť identické, pozn.),

- 8. február 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru

stavebníctva, ktorý mal znalecký posudok predložiť do 45 dní (uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 1. apríla 2010),

- 1. marec 2010 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o čiastočnom zastavení

konania, k zastaveniu ktorého došlo z dôvodu, že sťažovateľ nedoplatil súdny poplatok,

pričom sťažovateľ v odvolaní uviedol, že v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatí,

- 1. apríl 2010 – okresný súd zistil, že súdny poplatok sťažovateľ nedoplatil,

- 6. máj 2010 – okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

pričom zaslanie spisu bolo 2-krát neúspešné – zásielka bola prvýkrát vrátená okresnému

súdu 2. júna 2010 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ a druhýkrát bola vrátená

30. júna 2010, spis bol napokon znalcovi doručený prostredníctvom súdneho doručovateľa

8. septembra 2010,

- 17. január 2011 – okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval znalca na

predloženie znaleckého posudku (výzva bola znalcovi doručená 3. marca 2011, pozn.),

- 3. február 2011 – sťažovateľ urgoval predloženie znaleckého posudku,

- 21. apríl 2011 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 300 €

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2011, pozn.),

- 25. január 2012 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 820 €

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2012, pozn.),

- 17. október 2012 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume

1 500 € a súčasne ďalším uznesením nariadil predvedenie znalca na výsluch nariadený

na 14. november 2012 prostredníctvom polície,

- 21. november 2012 – okresnému súdu bola vrátená zásielka pre znalca s uznesením

zo 17. októbra 2012 s poznámkou „zásielka neprebratá v odbernej lehote“,

- 14. november 2012 – okresný súd konštatoval, že znalec nebol na info výsluch predvedený

a že políciou nebolo oznámené, z akého dôvodu sa tak stalo,

- 15. november 2012 – okresnému súdu bolo políciou oznámené, že v čase miestneho

šetrenia v mieste bydliska znalca, znalec neotváral aj napriek skutočnosti, že podľa

miestneho zisťovania u susedov sa na uvedenej adrese zdržiava,

- 21. november 2012 – okresný súd uznesením nariadil opätovné predvedenie znalca na

výsluch nariadený na 3. december 2012 prostredníctvom polície a súčasne ďalším

uznesením okresný súd uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 1 640 € (uznesenie

o uložení poriadkovej pokuty bolo znalcovi doručené 26. novembra 2012, pozn.),

- 3. december 2012 – na okresný súd sa dostavil znalec, ktorý vrátil okresnému súdu

spisový materiál bez vypracovania znaleckého posudku.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

o žalobe sťažovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom – zložitosť veci – ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na potrebu nariaďovať v danej veci znalecké dokazovanie, ako aj vzhľadom na

počiatočné (do doby, kým si žalovaná neustanovila na svoje zastupovanie v spore právneho

zástupcu, pozn.) ťažkosti s doručovaním písomností žalovanej, ktorá má bydlisko

v zahraničí, možno toto konanie hodnotiť po skutkovej stránke ako náročnejšie, avšak

z hľadiska celkovej dĺžky posudzovaného konania (viac ako 10 rokov), ako aj z hľadiska

hodnotenia plynulosti postupu okresného súdu v interakcii s predmetom konania nemožno

iba tieto skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov v konaní (pozri bod 3,

pozn.), pričom podľa ústavného súdu nie zanedbateľným faktom je aj to, že okresný súd

od začatia sporu dosiaľ nevyhlásil vo veci ani jedno meritórne rozhodnutie. Po právnej

stránke predmetné konanie nemožno podľa ústavného súdu považovať za zložité, konanie

vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je konaním štandardnej rozhodovacej

súdnej praxe. Napokon, právnu či skutkovú náročnosť posudzovaného konania nenamietal

ani samotný okresný súd.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konania

v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ svojím konaním nijako

neprispel k predĺženiu tohto konania. Ústavný súd však dáva do pozornosti, že sťažovateľ

musí strpieť aj prípadné budúce zdržanie sa konania z dôvodu rozhodovania o jeho odvolaní

proti uzneseniu z 21. septembra 2009, resp. zo 4. februára 2010 (pokiaľ ide o rozpornosť

dátumov tohto uznesenia pozri ďalej bod 3, pozn.), ktorým bolo v časti žalobného nároku

zastavené konanie kvôli nezaplateniu súdneho poplatku práve sťažovateľom, avšak táto

skutočnosť nemala žiadny vplyv na plynulosť doterajšieho priebehu konania.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom

okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu bol okresný súd (resp. okresný súd 2) nečinný v trvaní

viac ako 5 mesiacov v čase od 6. mája 2005, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito

na účely nariadenia znaleckého dokazovania, do 11. októbra 2005, keď okresný súd toto už

na pojednávaní avizované znalecké dokazovanie aj nariadil. Na ťarchu okresného súdu je

potrebné pripočítať aj obdobie absolútnej nečinnosti od 31. októbra 2005, keď ustanovený

znalec žiadal preddavok na znalecké dokazovanie, do 30. júna 2006, keď okresný súd o tejto

žiadosti znalca rozhodol, t. j. 8 mesiacov. Okresný súd aj v nasledujúcom období, t. j.

potom, ako 30. júna 2006 rozhodol o preddavku pre znalca, nekonal sústredene, pretože aj

napriek tomu, že podľa uznesenia z 11. októbra 2005 o nariadení znaleckého dokazovania

mal znalec predložiť znalecký posudok do 50 dní, okresný súd po rozhodnutí o preddavku

na znalečné znalca vôbec neurgoval a znalecký posudok bol predložený až 16. novembra

2006, t. j. od rozhodnutia o znalečnom sa po odpočítaní 50 dní na vyhotovenie posudku až

do jeho predloženia konanie predĺžilo o ďalšie takmer 3 mesiace. Ďalším ústavným súdom

zisteným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu je aj obdobie v trvaní

viac ako 1 rok a 9 mesiacov, a to od 31. augusta 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľa

na doplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh, do 25. júna 2009, keď bolo vo veci opäť

nariadené pojednávanie.

Napokon, podľa ústavného súdu prispel okresný súd k predĺženiu skúmaného

konania o viac ako 2 roky a 1 mesiac aj v čase od 1. novembra 2010, keď mal uznesením

z 8. februára 2010 ustanovený znalec najneskôr predložiť znalecký posudok (k tomuto

dátumu ústavný súd dospel po pripočítaní viac ako okresným súdom stanovených 45 dní na

vypracovanie posudku k 8. septembru 2010, keď bolo predmetné uznesenie o nariadení

znaleckého dokazovania doručené znalcovi, pozn.), do 3. decembra 2012, keď ustanovený

znalec vrátil spisový materiál okresnému súdu, a to navyše bez spracovania znaleckého

posudku. Pokiaľ ide o postup okresného súdu vo vzťahu k ustanovenému znalcovi, ústavný

súd síce zobral do úvahy, že okresný súd opakovane znalca urgoval a ukladal mu

uzneseniami aj poriadkové pokuty, ktoré boli znalcovi dokonca aj doručované, avšak

okresný súd bol v tomto svojom postupe málo dôsledný, pretože už napríklad ani nezisťoval

(zo spisu to nie je zrejmé, pozn.), či znalec tieto poriadkové pokuty aj zaplatil, resp.

nepristúpil k ich vymáhaniu, takže v konečnom dôsledku ukladanie týchto poriadkových

pokút nemalo pre znalca žiadny faktický sankčný dopad. V tejto súvislosti je podľa

ústavného súdu potrebné stotožniť sa aj s tvrdením sťažovateľa, že okresný súd mal

pristúpiť k zmene znalca, ktorý evidentne s okresným súdom nespolupracoval, eventuálne

mohol okresný súd iniciovať aj konanie o výmaz dotknutého znalca zo zoznamu znalcov

alebo využiť voči znalcovi aj iné zákonom priznané donucovacie prostriedky, ako je napr.

jeho predvedenie políciou, čo však okresný súd neurobil, resp. tak urobil až po opakovaných

urgenciách aj zo strany ústavného súdu na predloženie spisového materiálu. Okrem toho

sťaženie kontaktu so znalcom mohol okresný súd pri vynaložení patričnej obozretnosti

predpokladať už v súvislosti s doručovaním mu uznesenia z 8. februára 2010 o nariadení

znaleckého dokazovania, ktoré bolo znalcovi po dvoch neúspešných doručeniach napokon

doručené až prostredníctvom súdneho doručovateľa 8. septembra 2010, t. j. toto uznesenie

bolo znalcovi doručené po 7 mesiacoch od jeho vydania.

Vzhľadom na uvedené tak možno z hľadiska prieťahov v skúmanom konaní

pripočítať na ťarchu okresného súdu dobu v celkovom trvaní viac ako 5 rokov a 2 mesiace,

pričom z tejto doby je možné na ťarchu okresného súdu pripočítať viac ako 3 roky

a 6 mesiacov a na ťarchu okresného súdu 2, ktorý v dôsledku reorganizácie súdnictva konal

vo veci od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, možno pripočítať viac ako 1 rok

a 8 mesiacov.

V súvislosti s reorganizáciou súdnictva uskutočnenou 4 Z. z.

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej v predmetnej

veci od 1. januára 2005 bol príslušný konať okresný súd 2, ústavný súd podotýka, že aj

dobu zistených zbytočných prieťahov v období príslušnosti tohto súdu je možné pripočítať

na ťarchu okresného súdu, pretože podľa § 15 označeného zákona prechodom výkonu

súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade to bol Okresný súd Piešťany, pozn.)

prechádzajú na nadobúdací súd (v danom prípade to bol Okresný súd Trnava, pozn.) všetky

práva aj povinnosti odovzdávajúceho súdu. Napokon, v súvislosti s ďalšou reorganizáciou

súdnictva uskutočnenou , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, prešiel výkon súdnictva v posudzovanej veci

od 1. januára 2008 z okresného súdu 2 späť na okresný súd.

Okrem zistených prieťahov v postupe okresného súdu v posudzovanom konaní

ústavný súd z prehľadu dotknutého spisu okresného súdu zistil aj ďalšie skutočnosti

svedčiace o nesústredenom postupe okresného súdu, keď napríklad okresný súd vyhlásil

uznesenie o čiastočnom zastavení konania z dôvodu nedoplatenia súdneho poplatku na

pojednávaní konanom 21. septembra 2009, avšak toto isté uznesenie v jeho písomnom

vyhotovení je z iného dátumu, a to zo 4. februára 2010. Ústavný súd tiež dáva do

pozornosti, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu,

ktoré sťažovateľ podal 1. marca 2010.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä

vzhľadom na zistenú nečinnosť považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je

uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu v celkovej sume 475,93 € vrátane 20 % DPH (právna zástupkyňa sťažovateľa však

nepredložila osvedčenie platcu DPH).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného

paušálu je 7,41 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku

2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti) v celkovej sume 261,82 € vrátane režijného paušálu a nárok na úhradu trov

za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 (vyjadrenie k stanovisku okresného

súdu) v celkovej sume 134,80 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok

na úhradu trov v celkovej sume 396,62 € tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia sú bez DPH, pretože právna zástupkyňa

sťažovateľa nepredložila osvedčenie platcu DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013