Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 397/2012
PDF · 263.05 KB
No categories available
II. ÚS 397/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
o prijatej sťažnosti J. V., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) takto
rozhodol:
1. Základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. J. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. J. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 396,62 € (slovom
tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 397/2012-14 z 2. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu
10. decembra 2002 sa sťažovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku. Podľa sťažovateľa aj napriek jeho opakovaným urgenciám
okresný súd v jeho veci nekonal plynulo a bez zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho sa
u sťažovateľa predlžoval stav právnej neistoty a odďaľovalo sa právoplatné skončenie
sporu. Okresný súd od podania žaloby nevyhlásil vo veci ani jedno meritórne rozhodnutie.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Napriek tomu, že ide o skutkovo aj právne jednoduchú vec, doteraz táto právna vec
nie je skončená, dokonca nebol v tejto právnej veci vynesený ani prvostupňový rozsudok.
Sťažovateľ tvrdím, že vyššie opísaným postupom Okresného súdu Piešťany bolo
porušené moje základné právo na prerokovanie mojej veci bez zbytočných prieťahov.
Napriek tomu, že som Okresný súd Piešťany opakovane písomne upozorňoval na
prieťahy v konaní a žiadal som, aby vo veci konal, Okresný súd Piešťany mojim
upozorneniam nevenoval žiadnu pozornosť a ani po ich doručení nedošlo k odstráneniu
prieťahov v konaní.
Napriek tomu, že žalobu som podal na Okresný súd Piešťany ešte dňa 10. 12. 2002,
ani po uplynutí takmer deviatich rokov nebol schopný súd vec rozhodnúť a vyhlásiť
prvostupňový rozsudok.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo J. V., sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 7 C 127/2008 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi J. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5
000,00 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný sťažovateľovi vyplatiť do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažovateľovi J. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 314,18
€..., ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S. do 15 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.“
V podaní doručenom ústavnému súdu 20. novembra 2012 si právna zástupkyňa
sťažovateľa uplatnila nárok na úhradu trov aj za úkon – vyjadrenie k stanovisku okresného
súdi, a to v sume 127,16 € vrátane DPH.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 667/12 z 25. októbra 2012
a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom zo 16. novembra 2012.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:
„Vzhľadom na skutočnosť, že súdny spis sa od 06. 05. 2010 nachádza u znalca, ktorý
bol ustanovený uznesením súdu č. k. 7 C 127/2008-167 zo dňa 08. 02. 2010, nie je možné sa
vyjadriť k vecnej stránke sťažnosti. Zákonná sudkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že dňa
17. 01. 2011 súd doručil znalcovi výzvu, aby v lehote 10 dní vrátil spis spolu
s vypracovaným znaleckým posudkom. Zároveň bol znalec upozornený, že ak výzvu súdu
neuposlúchne, súd mu uloží poriadkovú pokutu do výšky 820 eur. Znalec si výzvu prevzal
03.03.2011, na ktorú vôbec nereagoval. Následne dala zákonná sudkyňa dňa 24. 03. 2011
pokyn justičnej čakateľke, aby vypracovala koncept uznesenia o uložení poriadkovej pokuty
znalcovi vo výške 300 eur. Justičná čakateľka vypracovala koncept uznesenia dňa
12. 04. 2011, na základe čoho súd uznesením č. k. 7 C/127/2008 z 21. 04. 2011 uložil
súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu 300 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 24. 06. 2011 a vykonateľnosť 28. 06. 2011. Znalec bol zároveň vyzvaný, aby
v lehote 10 dní súdu predmetný spis vrátil - výzva bola doručená znalcovi 08. 06. 2011,
avšak opätovne nereagoval. Preto súd uznesením č. k. 7 C/127/2008 z 25. 01. 2012 uložil
znalcovi poriadkovú pokutu vo výške 820 eur a opätovne vyzval znalca, aby súdu spis vrátil
obratom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2012 a vykonateľnosť
dňa 19. 05. 2012. Keďže znalec opätovne na výzvu súdu nereagoval, vydal súd ďalšie
uznesenie č. k. 7 C/127/2008 zo dňa 17. 10. 2012, ktorým uložil ustanovenému znalcovi
poriadkovú pokutu vo výške 1500 eur a zároveň nariadil jeho predvedenie na deň
14. novembra 2012.
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný
súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu
uviedla:
„Môj klient... podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti ešte na bývalý Okresný súd Piešťany dňa 10. 12. 2002. Do dnešného dňa
v tejto jeho právnej veci nebol vyhlásený ani prvostupňový rozsudok.
Už táto skutočnosť svedčí o tom, že došlo k závažnému porušeniu práva môjho
klienta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. ...
K skutočnosti, že znalec nereagoval na opakované výzvy súdu, ani na uložené
poriadkové pokuty chcem len uviesť, že Okresný súd Piešťany mal v prvom rade zrušiť
uznesenie, ktorým bol tento znalec ustanovený a ustanoviť iného znalca.
Pri tak flagrantnom porušovaní povinností znalcom mal navyše Okresný súd
Piešťany toto signalizovať ministrovi spravodlivosti SR, aby v prípade tohto znalca minister
postupoval podľa § 27 odsek 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z. z. O znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, a tohto znalca vyčiarkol zo zoznamu znalcov.
Dovoľujem si oznámiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasím, aby
upustil od ústneho pojednávania, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani
za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 12 C 266/02):
- 10. december 2002 – sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 266/02 domáhal proti žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku (ďalej len „sporný pozemok“), a to jeho reálnym rozdelením,
sťažovateľ z tohto dôvodu navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania,
- 12. február 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal hodnotu sporného
pozemku, a súčasne vyzval aj žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,
- 19. február 2003 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná
žalovanej s poznámkou „adresát neznámy“,
- 24. február 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,
- 4. marec 2003 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za
žalobu,
- 21. marec 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 7. apríl 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2003 a súčasne zaslal
dožiadanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), aby
postúpilo žalobu sťažovateľa spolu s výzvou na vyjadrenie Zastupiteľskému úradu
Slovenskej republiky v Taliansku (ďalej len „zastupiteľský úrad“) na ich doručenie
žalovanej, ktorá sa mala v Taliansku zdržiavať,
- 10. september 2003 – okresný súd po zistení, že žalovaná nemala vykázané doručenie
predvolania, ktoré jej bolo zasielané prostredníctvom ministerstva, odročil pojednávanie na
náhradný termín 8. október 2003 s tým, že okresný súd bude dopytovať ministerstvo o stave
dožiadaného doručovania žalovanej (dopyt bol ministerstvu doručený 16. septembra 2003),
- 8. október 2003 – okresný súd po zistení, že na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, a po
zistení, že z ministerstva nebola doručená žiadna odpoveď, odročil pojednávanie na neurčito
s tým, že nové pojednávanie bude nariadené po zistení stavu doručovania žalovanej,
- 9. október 2003 – okresný súd dopytoval ministerstvo o stave vybavenia svojho
dožiadania,
- 18. november 2003 – ministerstvo oznámilo, že už urgovalo zistenie stavu doručovania
žalovanej na zastupiteľskom úrade a po zaslaní odpovede bude okresný súd informovať,
- 5. marec 2004 – ministerstvo dalo na vedomie okresnému súdu svoju ďalšiu urgenciu
zaslanú Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Ríme,
- 24. marec 2004 – sťažovateľ rozšíril žalobný petit o ďalší výrok, ktorým žiadal, aby
okresný súd uložil žalovanej uhradiť mu určitú peňažnú sumu, ktorá mala byť jej
spolupodielom na nákladoch, ktoré sťažovateľ vynaložil na zbúranie domu postaveného na
spornom pozemku, a to na základe splnomocnenia udeleného mu žalovanou v roku 1996,
- 27. máj 2004 – okresný súd uznesením pripustil zmenu, resp. rozšírenie žalobného petitu
a predmetné uznesenie zasielal prostredníctvom ministerstva aj žalovanej,
- 31. máj 2004 – okresný súd dopytoval ministerstvo o stave vybavenia svojho dožiadania
a súčasne nariadil pojednávanie na 11. október 2004,
- 11. október 2004 – okresný súd po zistení, že z ministerstva nebola doručená žiadna
odpoveď o stave doručovania písomností žalovanej, odročil pojednávanie na 10. november
2004, pričom súčasne urgoval ministerstvo na podanie informácie o stave vybavenia
predmetného dožiadania,
- 22. október 2004 – okresnému súdu bol doručený list žalovanej, ktorá ospravedlnila svoju
neprítomnosť na predchádzajúcich pojednávaniach z dôvodu, že písomnosti jej boli
doručené až 8. októbra 2004, pričom pred nariadením ďalšieho pojednávania žiadala časový
priestor aspoň štyroch mesiacov,
- 27. október 2004 – ministerstvo oznámilo, že nemá spätnú väzbu od zastupiteľského úradu
o doručovaní žalovanej,
- 10. november 2004 – okresný súd po zistení neprítomnosti žalovanej odročil
pojednávanie na neurčito z „dôvodu reorganizácie súdu“ [v dôsledku reorganizácie
súdnictva začal vo veci konať Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd 2“), a to pod
sp. zn. PN-12 C 266/02, pozn.],
- 23. december 2004 – ministerstvo oznámilo vybavenie dožiadania okresnému súdu 2 spolu
s ospravedlnením za zástupcu zastupiteľského úradu za neskoré doručovanie kvôli
neplneniu si povinností zamestnankyňou zastupiteľského úradu,
- 27. január 2005 – okresný súd 2 nariadil pojednávanie na 6. máj 2005,
- 15. apríl 2005 – žalovaná udelila splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátovi,
- 6. máj 2005 – po vypočutí sťažovateľa a právneho zástupcu žalovanej bolo pojednávanie
odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania,
- 15. august 2005 – sťažovateľ žiadal okresný súd 2, aby znalecké dokazovanie bolo
nariadené aj na účely zistenia možnosti reálnej deľby sporného pozemku,
- 11. október 2005 – okresný súd 2 uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru geodézie, ktorý mal znalecký posudok predložiť do 50 dní,
- 31. október 2005 – ustanovený súdny znalec žiadal preddavok na znalecké dokazovanie,
- 30. jún 2006 – okresný súd 2 uznesením rozhodol o vyplatení preddavku na znalecké
dokazovanie „zo štátnych rozpočtových prostriedkov“,
- 7. júl 2006 – sťažovateľ urgoval predloženie znaleckého posudku,
- 16. november 2006 – okresnému súdu 2 bol predložený znalecký posudok,
- 1. február 2007 – okresný súd 2 vydal opravné uznesenie k uzneseniu z 30. júna 2006, a to
v súvislosti s označením sťažovateľa v záhlaví tohto uznesenia ako „žalobcu“, a súčasne
zaslal znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov na zaujatie stanoviska,
- 7. marec 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k znaleckému posudku
a navrhovala doplniť dokazovanie aj znaleckým dokazovaním v odbore stavebníctva,
ktorým by sa posúdilo, či aj po rozdelení sporného pozemku budú jej časti vhodné na
postavenie stavby, prípadne aby sa v prípade nevhodnosti jeho deľby určila jeho trhová
hodnota pre účely vyporiadania,
- 4. apríl 2007 – okresný súd 2 uznesením rozhodol o znalečnom,
- 15. jún 2007 – právny zástupca žalovanej oznámil, že nevie zaujať stanovisko
k znaleckému posudku, pretože žalovaná sa zatiaľ nevyjadrila,
- 1. august 2007 – okresný súd 2 dopytoval právneho zástupcu žalovanej, ako aj
ministerstvo o poskytnutie informácie, kedy bolo uznesenie okresného súdu z 27. mája 2004
o pripustení rozšírenia žalobného petitu doručené žalovanej, kvôli „plynutiu prekluzívnej
lehoty na vyrúbenie súdneho poplatku“,
- 27. august 2007 – okresnému súdu 2 bolo ministerstvom oznámené, že predmetné
uznesenie bolo žalovanej doručené 15. novembra 2004,
- 31. august 2007 – okresný súd 2 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku za
rozšírený žalobný návrh,
- 28. január 2008 – vo veci začal opätovne konať okresný súd a z tohto dôvodu došlo
k zmene spisovej značky zo sp. zn. 12 C 266/02 na sp. zn. 7 C 127/08,
- 27. marec 2008 – sťažovateľ urgoval pokračovanie v konaní,
- 25. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2009,
- 21. september 2009 – okresný súd po vypočutí účastníkov, resp. ich právnych zástupcov,
a po vyhlásení uznesenia, ktorým zastavil konanie v časti sťažovateľom uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 5 991,50 € z dôvodu nedoplatenia súdneho poplatku za takto rozšírený
návrh, odročil pojednávanie na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania
v odbore stavebníctvo s tým, že účastníci predložia v lehote 10 dní otázky pre znalca,
- 2. október 2009 – sťažovateľ žiadal, aby mu okresný súd zaslal v písomnom vyhotovení
uznesenie vyhlásené na poslednom pojednávaní o čiastočnom zastavení konania,
- 6 . október 2009 – právny zástupca žalovanej predložil otázky pre znalca,
- 13. január 2010 – sťažovateľ urgoval zaslanie mu písomného vyhotovenia uznesenia
z 21. septembra 2009 o čiastočnom zastavení konania, ako aj nariadenie znaleckého
dokazovania,
- 4. február 2010 – okresný súd s týmto dátumom vydal uznesenie o čiastočnom zastavení
konania, ktoré, resp. jeho výrok vyhlásil na pojednávaní 21. septembra 2009 (dátum
vyhlásenia uznesenia a jeho písomného vyhotovenia musia byť identické, pozn.),
- 8. február 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctva, ktorý mal znalecký posudok predložiť do 45 dní (uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 1. apríla 2010),
- 1. marec 2010 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o čiastočnom zastavení
konania, k zastaveniu ktorého došlo z dôvodu, že sťažovateľ nedoplatil súdny poplatok,
pričom sťažovateľ v odvolaní uviedol, že v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatí,
- 1. apríl 2010 – okresný súd zistil, že súdny poplatok sťažovateľ nedoplatil,
- 6. máj 2010 – okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,
pričom zaslanie spisu bolo 2-krát neúspešné – zásielka bola prvýkrát vrátená okresnému
súdu 2. júna 2010 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ a druhýkrát bola vrátená
30. júna 2010, spis bol napokon znalcovi doručený prostredníctvom súdneho doručovateľa
8. septembra 2010,
- 17. január 2011 – okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval znalca na
predloženie znaleckého posudku (výzva bola znalcovi doručená 3. marca 2011, pozn.),
- 3. február 2011 – sťažovateľ urgoval predloženie znaleckého posudku,
- 21. apríl 2011 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 300 €
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2011, pozn.),
- 25. január 2012 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 820 €
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2012, pozn.),
- 17. október 2012 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume
1 500 € a súčasne ďalším uznesením nariadil predvedenie znalca na výsluch nariadený
na 14. november 2012 prostredníctvom polície,
- 21. november 2012 – okresnému súdu bola vrátená zásielka pre znalca s uznesením
zo 17. októbra 2012 s poznámkou „zásielka neprebratá v odbernej lehote“,
- 14. november 2012 – okresný súd konštatoval, že znalec nebol na info výsluch predvedený
a že políciou nebolo oznámené, z akého dôvodu sa tak stalo,
- 15. november 2012 – okresnému súdu bolo políciou oznámené, že v čase miestneho
šetrenia v mieste bydliska znalca, znalec neotváral aj napriek skutočnosti, že podľa
miestneho zisťovania u susedov sa na uvedenej adrese zdržiava,
- 21. november 2012 – okresný súd uznesením nariadil opätovné predvedenie znalca na
výsluch nariadený na 3. december 2012 prostredníctvom polície a súčasne ďalším
uznesením okresný súd uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 1 640 € (uznesenie
o uložení poriadkovej pokuty bolo znalcovi doručené 26. novembra 2012, pozn.),
- 3. december 2012 – na okresný súd sa dostavil znalec, ktorý vrátil okresnému súdu
spisový materiál bez vypracovania znaleckého posudku.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02)
o žalobe sťažovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. V súvislosti s prvým kritériom – zložitosť veci – ústavný súd konštatuje, že
vzhľadom na potrebu nariaďovať v danej veci znalecké dokazovanie, ako aj vzhľadom na
počiatočné (do doby, kým si žalovaná neustanovila na svoje zastupovanie v spore právneho
zástupcu, pozn.) ťažkosti s doručovaním písomností žalovanej, ktorá má bydlisko
v zahraničí, možno toto konanie hodnotiť po skutkovej stránke ako náročnejšie, avšak
z hľadiska celkovej dĺžky posudzovaného konania (viac ako 10 rokov), ako aj z hľadiska
hodnotenia plynulosti postupu okresného súdu v interakcii s predmetom konania nemožno
iba tieto skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov v konaní (pozri bod 3,
pozn.), pričom podľa ústavného súdu nie zanedbateľným faktom je aj to, že okresný súd
od začatia sporu dosiaľ nevyhlásil vo veci ani jedno meritórne rozhodnutie. Po právnej
stránke predmetné konanie nemožno podľa ústavného súdu považovať za zložité, konanie
vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je konaním štandardnej rozhodovacej
súdnej praxe. Napokon, právnu či skutkovú náročnosť posudzovaného konania nenamietal
ani samotný okresný súd.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konania
v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ svojím konaním nijako
neprispel k predĺženiu tohto konania. Ústavný súd však dáva do pozornosti, že sťažovateľ
musí strpieť aj prípadné budúce zdržanie sa konania z dôvodu rozhodovania o jeho odvolaní
proti uzneseniu z 21. septembra 2009, resp. zo 4. februára 2010 (pokiaľ ide o rozpornosť
dátumov tohto uznesenia pozri ďalej bod 3, pozn.), ktorým bolo v časti žalobného nároku
zastavené konanie kvôli nezaplateniu súdneho poplatku práve sťažovateľom, avšak táto
skutočnosť nemala žiadny vplyv na plynulosť doterajšieho priebehu konania.
3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom
okresného súdu.
Podľa zistenia ústavného súdu bol okresný súd (resp. okresný súd 2) nečinný v trvaní
viac ako 5 mesiacov v čase od 6. mája 2005, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito
na účely nariadenia znaleckého dokazovania, do 11. októbra 2005, keď okresný súd toto už
na pojednávaní avizované znalecké dokazovanie aj nariadil. Na ťarchu okresného súdu je
potrebné pripočítať aj obdobie absolútnej nečinnosti od 31. októbra 2005, keď ustanovený
znalec žiadal preddavok na znalecké dokazovanie, do 30. júna 2006, keď okresný súd o tejto
žiadosti znalca rozhodol, t. j. 8 mesiacov. Okresný súd aj v nasledujúcom období, t. j.
potom, ako 30. júna 2006 rozhodol o preddavku pre znalca, nekonal sústredene, pretože aj
napriek tomu, že podľa uznesenia z 11. októbra 2005 o nariadení znaleckého dokazovania
mal znalec predložiť znalecký posudok do 50 dní, okresný súd po rozhodnutí o preddavku
na znalečné znalca vôbec neurgoval a znalecký posudok bol predložený až 16. novembra
2006, t. j. od rozhodnutia o znalečnom sa po odpočítaní 50 dní na vyhotovenie posudku až
do jeho predloženia konanie predĺžilo o ďalšie takmer 3 mesiace. Ďalším ústavným súdom
zisteným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu je aj obdobie v trvaní
viac ako 1 rok a 9 mesiacov, a to od 31. augusta 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľa
na doplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh, do 25. júna 2009, keď bolo vo veci opäť
nariadené pojednávanie.
Napokon, podľa ústavného súdu prispel okresný súd k predĺženiu skúmaného
konania o viac ako 2 roky a 1 mesiac aj v čase od 1. novembra 2010, keď mal uznesením
z 8. februára 2010 ustanovený znalec najneskôr predložiť znalecký posudok (k tomuto
dátumu ústavný súd dospel po pripočítaní viac ako okresným súdom stanovených 45 dní na
vypracovanie posudku k 8. septembru 2010, keď bolo predmetné uznesenie o nariadení
znaleckého dokazovania doručené znalcovi, pozn.), do 3. decembra 2012, keď ustanovený
znalec vrátil spisový materiál okresnému súdu, a to navyše bez spracovania znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o postup okresného súdu vo vzťahu k ustanovenému znalcovi, ústavný
súd síce zobral do úvahy, že okresný súd opakovane znalca urgoval a ukladal mu
uzneseniami aj poriadkové pokuty, ktoré boli znalcovi dokonca aj doručované, avšak
okresný súd bol v tomto svojom postupe málo dôsledný, pretože už napríklad ani nezisťoval
(zo spisu to nie je zrejmé, pozn.), či znalec tieto poriadkové pokuty aj zaplatil, resp.
nepristúpil k ich vymáhaniu, takže v konečnom dôsledku ukladanie týchto poriadkových
pokút nemalo pre znalca žiadny faktický sankčný dopad. V tejto súvislosti je podľa
ústavného súdu potrebné stotožniť sa aj s tvrdením sťažovateľa, že okresný súd mal
pristúpiť k zmene znalca, ktorý evidentne s okresným súdom nespolupracoval, eventuálne
mohol okresný súd iniciovať aj konanie o výmaz dotknutého znalca zo zoznamu znalcov
alebo využiť voči znalcovi aj iné zákonom priznané donucovacie prostriedky, ako je napr.
jeho predvedenie políciou, čo však okresný súd neurobil, resp. tak urobil až po opakovaných
urgenciách aj zo strany ústavného súdu na predloženie spisového materiálu. Okrem toho
sťaženie kontaktu so znalcom mohol okresný súd pri vynaložení patričnej obozretnosti
predpokladať už v súvislosti s doručovaním mu uznesenia z 8. februára 2010 o nariadení
znaleckého dokazovania, ktoré bolo znalcovi po dvoch neúspešných doručeniach napokon
doručené až prostredníctvom súdneho doručovateľa 8. septembra 2010, t. j. toto uznesenie
bolo znalcovi doručené po 7 mesiacoch od jeho vydania.
Vzhľadom na uvedené tak možno z hľadiska prieťahov v skúmanom konaní
pripočítať na ťarchu okresného súdu dobu v celkovom trvaní viac ako 5 rokov a 2 mesiace,
pričom z tejto doby je možné na ťarchu okresného súdu pripočítať viac ako 3 roky
a 6 mesiacov a na ťarchu okresného súdu 2, ktorý v dôsledku reorganizácie súdnictva konal
vo veci od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, možno pripočítať viac ako 1 rok
a 8 mesiacov.
V súvislosti s reorganizáciou súdnictva uskutočnenou zákonom č. 371/20004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej v predmetnej
veci od 1. januára 2005 bol príslušný konať okresný súd 2, ústavný súd podotýka, že aj
dobu zistených zbytočných prieťahov v období príslušnosti tohto súdu je možné pripočítať
na ťarchu okresného súdu, pretože podľa § 15 označeného zákona prechodom výkonu
súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade to bol Okresný súd Piešťany, pozn.)
prechádzajú na nadobúdací súd (v danom prípade to bol Okresný súd Trnava, pozn.) všetky
práva aj povinnosti odovzdávajúceho súdu. Napokon, v súvislosti s ďalšou reorganizáciou
súdnictva uskutočnenou zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov, prešiel výkon súdnictva v posudzovanej veci
od 1. januára 2008 z okresného súdu 2 späť na okresný súd.
Okrem zistených prieťahov v postupe okresného súdu v posudzovanom konaní
ústavný súd z prehľadu dotknutého spisu okresného súdu zistil aj ďalšie skutočnosti
svedčiace o nesústredenom postupe okresného súdu, keď napríklad okresný súd vyhlásil
uznesenie o čiastočnom zastavení konania z dôvodu nedoplatenia súdneho poplatku na
pojednávaní konanom 21. septembra 2009, avšak toto isté uznesenie v jeho písomnom
vyhotovení je z iného dátumu, a to zo 4. februára 2010. Ústavný súd tiež dáva do
pozornosti, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu,
ktoré sťažovateľ podal 1. marca 2010.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02)
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
IV.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa
dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä
vzhľadom na zistenú nečinnosť považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je
uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich
úhradu v celkovej sume 475,93 € vrátane 20 % DPH (právna zástupkyňa sťažovateľa však
nepredložila osvedčenie platcu DPH).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2
vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného
paušálu je 7,41 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku
2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti) v celkovej sume 261,82 € vrátane režijného paušálu a nárok na úhradu trov
za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 (vyjadrenie k stanovisku okresného
súdu) v celkovej sume 134,80 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok
na úhradu trov v celkovej sume 396,62 € tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia sú bez DPH, pretože právna zástupkyňa
sťažovateľa nepredložila osvedčenie platcu DPH.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013