Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 33/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj porušenie

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach podanými návrhmi

požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa

procesnej úpravy obsiahnutej v

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému

založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci

v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie,

resp. rozhodnutie.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd bol nej v napadnutých konaniach

neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, a preto podala 25. mája 2011

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného

súdu sťažnosti na prieťahy v týchto exekučných konaniach, na ktoré do dňa doručenia

sťažností ústavnému súdu nedostala žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu a dohovoru upravujúcich

zákaz diskriminácie.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené základné práva podľa , práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia a dohovoru, zároveň sa domáha prikázať

okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť

okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch

„podal[a] písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť

na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“. Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnostiam nepripojila fotokópie

sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom zo 4. decembra 2012

vyzval, aby tak urobila v ním určenej lehote, prípadne iným hodnoverným spôsobom

preukázala, že takéto sťažnosti okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť

odmietnutia sťažnosti podľa .

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 17. decembra

2012, ku ktorému pripojila kópie viacerých podaní. V prvom rade pripojila kópie podaní

označených ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ z 23. novembra 2010 a z 25. mája 2011

(ďalej spolu len „sťažnosti na prieťahy“) adresovaných predsedovi okresného súdu, avšak

bez kópií podacích hárkov pošty, resp. iného dôkazu preukazujúceho doručenie týchto

podaní označenému adresátovi. Z obsahu sťažností na prieťahy vyplýva, že ich prílohou

majú byť zoznamy exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa tieto

sťažnosti vzťahujú, tieto však k samotným sťažnostiam na prieťahy neboli pripojené.

Obsahom sťažností na prieťahy je bez konkretizácie exekučných konaní vedených

okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti vzťahujú, len všeobecná argumentácia týkajúca sa

predovšetkým povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote 15 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že

sťažnosti na prieťahy neboli predložené s kompletným materiálom (chýba zoznam

príslušných exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti

na prieťahy majú vzťahovať), pričom rovnako chýbajú aj podacie hárky pošty (resp. iné

verifikovateľné dôkazy), ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali doručenie

uvedených sťažností okresnému súdu, nemajú sťažovateľkou doručené podania podľa

názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.

Sťažovateľka taktiež predložila ústavnému súdu kópie podaní označených ako

„Sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu – prieťahy v konaní“

z 30. augusta 2010 adresovaných okresnému súdu, taktiež bez kópií podacích hárkov pošty,

resp. iného hodnoverného dokladu preukazujúceho ich podanie. Sťažovateľka v nich

konkrétne označila povinnú osobu menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým pobytom,

ako aj uvedením exekučného titulu. Sťažnosti sa týkali konaní vedených pod sp. zn.

a sp. zn. . Tieto sťažnosti však neboli adresované orgánu

štátnej správy okresného súdu, teda jeho predsedovi, ale len všeobecne okresnému súdu.

Z tohto dôvodu ich preto nemožno v zmysle citovaných ustanovení zákona o súdoch

považovať za kvalifikované uplatnenie právneho prostriedku nápravy, ktoré zákon

sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje.

Uvedený postup sťažovateľky v okolnostiach prerokúvaných sťažností nemožno

podľa ústavného súdu považovať za účinné splnenie požiadavky namietania prieťahov

v konaní vedenom orgánom štátnej správy súdov nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej

správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že

„povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“

(, ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka,

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnostiach hodnoverným spôsobom

nepreukázala, že v doterajšom priebehu napadnutých konaní podala sťažnosti proti

namietanému porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov predsedovi okresného súdu. Sťažovateľka zároveň v sťažnostiach neuvádza

žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia tohto prostriedku

ochrany svojho základného práva podľa nesplnila z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvážiť možnosť uplatnenia postupu

v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky, ktorými namieta postup okresného súdu v napadnutých konaniach v časti

týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa dohovoru, odmietol podľa pre

neprípustnosť.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutých

konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru, rovnaký

záver prijal, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou označených

základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu a označených článkov

a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2013