Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 35/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

Mgr. F. P., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a základného práva na zákonného sudcu podľa

ods. 1 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. z 11. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na zákonného sudcu podľa čl.

48 ods. 1 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 11. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 1. júna 2009 podala Krajskému súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti

postupu a rozhodnutia správneho orgánu – Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky –

č. I/221/16525-99528/2008/990325-r zo 6. marca 2009. Krajský súd rozsudkom

č. k. -148 z 29. februára 2012 žalobu sťažovateľky zamietol. Na základe

odvolania sťažovateľky najvyšší súd napadnutým rozhodnutím rozsudok krajského súdu

potvrdil.

Sťažovateľka za porušenie svojich práv považuje to, že „žalovaný“ rozhodol vo veci

v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, «čo sa týka posúdenia inštitútu

tzv. „zneužitia práva“», ktorý v celom konaní nebol vôbec preukazovaný, zisťovaný ani

vyhodnotený. Z uvedeného dôvodu žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu

ochranu podľa a 2 a základné právo na zákonného sudcu podľa

ods. 1 , a aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Všeobecné a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

upravujú ustanovenia a .

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a 2 a základného práva na zákonného sudcu podľa

ods. 1 napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.

Preskúmaním obsahu sťažnosti však ústavný súd dospel k zisteniu, že petit

nezodpovedá odôvodneniu sťažnosti.

Účelom v spojení s je zaručiť prístup k súdu

každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.

Uplatnenie práva na prístup k súdu sa vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom.

Ak fyzická alebo právnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto

osobe umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami

a povinnosťami, ktoré z takéhoto postavenia vyplývajú. Z obsahu predloženej sťažnosti

však vôbec nevyplýva, aké aspekty označeného práva sťažovateľka namieta. Sťažovateľka

osobitne nezdôvodnila ani námietku porušenia jej základného práva na zákonného sudcu

podľa . Paradoxne, hoci sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla,

že „žalovaný“ rozhodol vo veci v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie,

«čo sa týka posúdenia inštitútu tzv. „zneužitia práva“», v petite absentuje označenie

niektorého z jej práv vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Okrem toho neobstojí ani tvrdenie sťažovateľky, že inštitút „zneužitia práva“ nebol

v celom konaní vôbec preukazovaný, zisťovaný ani vyhodnotený, pretože, ako

z napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva (s. 2), sama sťažovateľka vo svojom

odvolaní namietala, že „prvostupňový súd sa konkrétnymi dôvodmi žaloby vôbec

nezaoberal, rozsudok odôvodnil len absolútnou neplatnosťou zmlúv o prevode a zneužitím

práva, teda na argumentoch, ktoré daňové orgány nezistili, neboli podkladom rozhodnutia,

neboli dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH správnymi orgánmi

a z uvedeného dôvodu nemohli byť ani predmetom žaloby“. To, že krajský súd sa otázkou

zneužitia práva (na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, pozn.) náležite zaoberal,

skonštatoval v závere svojho rozhodnutia (s. 11) aj najvyšší súd, pričom odvolacie námietky

sťažovateľky vyhodnotil ako neopodstatnené (s. 12).

Keďže predložená sťažnosť prima facie vykazuje také nedostatky, ktoré neumožňujú

jej preskúmanie už pri predbežnom prerokovaní, ústavný súd ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (obdobne

napr. , , ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné podotknúť, že (rešpektujúc

zásahu posudzovania návrhu podľa jeho obsahu) vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľky advokátom pri sťažnosti a splnomocnení predložených

v blanketovej forme, navyše ak splnomocnenie obsahuje okopírovaný odtlačok pečiatky

advokátskej kancelárie s originálom podpisu, dochádza minimálne k pochybnostiam o tom,

kto v skutočnosti tieto dokumenty spísal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013