Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 33/2013
PDF · 126.52 KB
No categories available
III. ÚS 33/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vedené pod sp. zn. Rvp 13750/2012 a sp. zn. Rvp 13751/2012 vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho rozhodnutiami sp. zn. 5 Er/126/2003 z 23. januára
2012 a sp. zn. 3 Er/169/2003 z 19. októbra 2011 a postupom Krajského súdu v Prešove
a jeho rozhodnutiami sp. zn. 12 CoE/27/2012 z 29. júna 2012 a sp. zn. 8 CoE/104/2012
z 26. júla 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13750/2012
a sp. zn. Rvp 13751/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. III. ÚS 33/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod sp. zn. Rvp 13750/2012 a sp. zn. Rvp 13751/2012, ktorými namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Stará
Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutiami sp. zn. 5 Er/126/2003 z 23. januára
2012 a sp. zn. 3 Er/169/2003 z 19. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia
okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho rozhodnutiami
sp. zn. 12 CoE/27/2012 z 29. júna 2012 a sp. zn. 8 CoE/104/2012 z 26. júla 2012 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere
poskytla dlžníkom úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných
v úverových zmluvách. Keďže dlžníci nesplnili svoje záväzky riadne a včas, tak ako sa
zaviazali, sťažovateľka v súlade s dohodami uzatvorenými medzi ňou a dlžníkmi
prostredníctvom inštitútu notárskych zápisníc ako exekučných titulov podala súdnemu
exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií. Na základe poverení udelených okresným
súdom začal súdny exekútor nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie. V priebehu
exekučných konaní okresný súd napadnutými uzneseniami vyhlásil exekúcie za neprípustné
a zastavil ich. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd napadnutými rozhodnutiami
vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.
Sťažovateľka v predostretej obšírnej argumentácii atakovala právne závery
v rozhodovacej činnosti okresného súdu aj krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych
ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich
a zároveň poskytla ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu týchto právnych
predpisov.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu
a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci im
vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie a úhradu trov
konania. Sťažovateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí
krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 13750/2012 a sp. zn. Rvp 13751/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy
tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľka aj
napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, aj
naďalej podáva sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými,
ktoré už ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom
ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných
sťažnostiach sťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený
postup pre sťažovateľku. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad
možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok
nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne
zhodných prípadoch ako neefektívny.
Keďže vzhľadom na skutkové a právne okolnosti ide o sťažnosti v podstate identické
s tými, ktoré už ústavný súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na svoje
rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 382/2012, II. ÚS 379/2011, III. ÚS 90/2011, III. ÚS 242/2011,
III. ÚS 488/2012 a sp. zn. IV. ÚS 446/2011 opätovne dospel k záveru, že predložené
sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku právomoci na ich prerokovanie a zjavnej neopodstatnenosti.
Pokiaľ sťažovateľka v sťažnostiach zdôrazňovala, že za relevantné pochybenie
všeobecných súdov považuje aj skutočnosť, že neprerušili konanie, resp. nerozhodli o jej
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia
predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, ústavný súd okrem tvrdenia
sťažovateľky nemal žiadne relevantné podklady na svoje konanie.
Sťažovateľka nepredložila ani rozhodnutia, ktorých neústavnosť namietala, ani iné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení napriek zákonnej úprave § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorých sťažovateľ je povinný sťažnosť riadne odôvodniť
a predložiť právoplatné rozhodnutie, ktorého neústavnosť namieta.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2013