Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 33/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho rozhodnutiami sp. zn. z 23. januára

2012 a sp. zn. z 19. októbra 2011 a postupom Krajského súdu v Prešove

a jeho rozhodnutiami sp. zn. z 29. júna 2012 a sp. zn.

z 26. júla 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. novembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj a dohovoru postupom Okresného súdu Stará

Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutiami sp. zn. z 23. januára

2012 a sp. zn. z 19. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia

okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho rozhodnutiami

sp. zn. z 29. júna 2012 a sp. zn. z 26. júla 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere

poskytla dlžníkom úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných

v úverových zmluvách. Keďže dlžníci nesplnili svoje záväzky riadne a včas, tak ako sa

zaviazali, sťažovateľka v súlade s dohodami uzatvorenými medzi ňou a dlžníkmi

prostredníctvom inštitútu notárskych zápisníc ako exekučných titulov podala súdnemu

exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií. Na základe poverení udelených okresným

súdom začal súdny exekútor nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie. V priebehu

exekučných konaní okresný súd napadnutými uzneseniami vyhlásil exekúcie za neprípustné

a zastavil ich. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd napadnutými rozhodnutiami

vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľka v predostretej obšírnej argumentácii atakovala právne závery

v rozhodovacej činnosti okresného súdu aj krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych

ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich

a zároveň poskytla ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu týchto právnych

predpisov.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci im

vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie a úhradu trov

konania. Sťažovateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľka aj

napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, aj

naďalej podáva sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými,

ktoré už ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom

ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných

sťažnostiach sťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený

postup pre sťažovateľku. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad

možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok

nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne

zhodných prípadoch ako neefektívny.

Keďže vzhľadom na skutkové a právne okolnosti ide o sťažnosti v podstate identické

s tými, ktoré už ústavný súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na svoje

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

a sp. zn. opätovne dospel k záveru, že predložené

sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu

nedostatku právomoci na ich prerokovanie a zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ sťažovateľka v sťažnostiach zdôrazňovala, že za relevantné pochybenie

všeobecných súdov považuje aj skutočnosť, že neprerušili konanie, resp. nerozhodli o jej

návrhu na prerušenie konania podľa z dôvodu predloženia

predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, ústavný súd okrem tvrdenia

sťažovateľky nemal žiadne relevantné podklady na svoje konanie.

Sťažovateľka nepredložila ani rozhodnutia, ktorých neústavnosť namietala, ani iné

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení napriek zákonnej úprave § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1

, podľa ktorých sťažovateľ je povinný sťažnosť riadne odôvodniť

a predložiť právoplatné rozhodnutie, ktorého neústavnosť namieta.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013