Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 59/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2013 doručená opakovaná sťažnosť J. S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So

40/2012 zo 16. októbra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podáva novú ústavnú sťažnosť „proti porušeniu

práva v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základného práva v zmysle č.

v spojení s č. a Listiny základných

práv a slobôd a to rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:

zo dňa 16. 10. 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

14. februára 2012 sp. zn.: -42, vo veci preskúmania rozhodnutia Sociálnej

poisťovne č.: zo dňa 29. marca 2010“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „podal ústavnú sťažnosť dňa 22. 12. 2012 o ktorej

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením, sp. zn.: -18 zo dňa

12. 12. 2012 tak, že sťažnosť odmietol ako neopodstatnenú.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 14. 11. 2012, posledný deň lehoty na

podanie sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky v zmysle uvedeného ustanovenia

pripadá na 14.1.2013. Sťažovateľ teda podáva opakovanú sťažnosť v zákonnej lehote.“.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „odvolaním zo dňa 24. 10. 2010, doručeným

Krajskému súdu v Košiciach dňa 25. 10. 2010 sa domáhal na súde prvého stupňa

preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, č. z 29. 3. 2010

vo veci úrazovej dávky - úrazová renta podľa a

o sociálnom poistení.

Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach, ktorý rozhodol rozsudkom

sp. zn.: -42 zo dňa 14. 2. 2012. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolacie

konanie bolo vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý rozhodol rozsudkom

sp. zn.: zo 16. 10. 2012.“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v rozsiahlom popise skutkových a právnych záverov

uvedených v odôvodnení rozhodnutí správneho orgánu a vo veci konajúcich všeobecných

súdov s poukazom na niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej

republiky v analogických veciach, ako aj na úvahy z oblasti právnej teórie sťažovateľ

vyslovil názor, že „Uvedenými rozsudkami prvostupňového a druhostupňového súdu,

ktorými bola žaloba sťažovateľa zamietnutá, bolo porušené jeho základné právo na súdnu

ochranu v zmysle SR a základné právo na spravodlivé súdne konanie

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Dôsledky rozhodnutia Krajského súdu Košice potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v Košiciach hlboko zasahujú do práv sťažovateľa a popierajú

samotné princípy právneho štátu. ...

Rozsudky súdov prvého a druhého stupňa sú nepreskúmateľné a sú nedostatočne

odôvodnené.“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 16. 10. 2012 sp. zn.

, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu Košice zo 14. 2. 2010 sp. zn.

-42, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 10. 2012 sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 323,50 EUR, a to advokátskej

kancelárii JUDr. D. A... najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojim rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ako je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva a slobody

podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom najvyššieho súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. októbra

2010 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti

označených práv postupom najvyššieho súdu a jeho rozsudkom (ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie) najmä tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

krajského súdu (a tým aj vo veci rozhodujúcimi správnymi orgánmi, pozn.), ktoré však

podľa názoru sťažovateľa vyplývali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho

nesprávneho právneho posúdenia, najmä však nesprávnej interpretácie a následnej aplikácie

v jeho právnej veci použitých ustanovení, najmä o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov, s ktorými sa nestotožňuje.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ už v tejto veci podal ústavnému súdu sťažnosť

22. decembra 2012 (sťažnosť bola ústavnému súdu podaná v skutočnosti 26. novembra

2012, pozn.), o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -18

z 12. decembra 2012 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ v opakovanej sťažnosti namieta, že v «odôvodnení uznesenia Ústavný súd

Slovenskej republiky uviedol: „Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, ale sa

domáha výlučne aby sa rešpektov ale platný právny poriadok Slovenskej republiky.

Sťažovateľ k tomu na spresnenie uvádza, že sa nedomáha rozhodnutia v „súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania“, ale sa domáha výlučne aby

sa rešpektoval platný právny poriadok Slovenskej republiky.».

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ polemizuje s citovaným rozhodnutím ústavného

súdu a poukazuje na svojvoľné rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu,

„pretože de facto a de iure vlastne odmietli kompetenciu úspešného podnikateľa poskytnúť

vyššiu mzdu“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „zotrváva vo všetkých bodoch na pôvodne podanej

sťažnosti a nenachádza dôvod sa od svojich tvrdení odkloniť. Z uvedeného dôvodu pokladá

aj pôvodnú sťažnosť za nedeliteľnú súčasť tejto sťažnosti, vrátane všetkých príloh, ktoré

opakovane k tejto sťažnosti nepredkladá, a navrhuje ich pripojenie k tejto novej sťažnosti.“.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza aj porušenie iných práv (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 36

a Listiny základných práv a slobôd), v petite sťažnosti však uvádza iba

porušenie a dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa v spojení s pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013