Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 71/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. z 10. januára

2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24. mája

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom a uznesením

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. januára 2012

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a postupom a uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. mája 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

okrem iného zaoberá aj poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol tento

povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že

dlžník neplnil svoje záväzky v zmluve predpokladaným spôsobom a sťažovateľka

v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovej zmluve, obsahujúce aj rozhodcovskú

doložku, iniciovala rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom – spoločnosťou

S., a. s. Na základe rozhodcovského rozsudku uvedeného rozhodcovského súdu poveril

okresný súd exekútora výkonom exekúcie, kde oprávnenou bola sťažovateľka a povinným

dlžník. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil

ju. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo po odvolaní sa proti nemu zo strany

sťažovateľky potvrdené napadnutým rozhodnutím krajského súdu.

3. Sťažovateľka v sťažnosti v obšírnej argumentácii namieta, že postupom

a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa

a , práva podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru. Sťažovateľka

predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu

rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a zároveň mal odňať sťažovateľke

možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky tiež

nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne

interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka sťažnosť

doplnila aj o argumentáciu, v zmysle ktorej súd nemá právomoc zastaviť exekučné konanie

pre rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie identifikovaných

práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, zrušil

napadnuté rozhodnutie krajského súdu, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

a určil jej úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľka aj

napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku,

podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými,

ktoré už ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom

ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných alebo

obdobných sťažnostiach sťažovateľky.

Keďže ide o sťažnosť v podstate identickú, resp. obdobnú vzhľadom na skutkové

a právne okolnosti s tisíckami sťažností sťažovateľky, ktoré už ústavný súd riešil, ústavný

súd odkazuje sťažovateľku v podrobnostiach napríklad na rozhodnutia sp. zn.

, , , ,

a , v ktorých ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu

nedostatku právomoci a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

8. Ústavný súd na základe uvedeného nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie, a dospel tak (opätovne) k záveru, že je potrebné ich

odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

9. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásady

procesnej hospodárnosti konania sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude

ústavnému súdu podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe

z jeho rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jej obdobných vecí, môže využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažností

neodôvodniť.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013