Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 61/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., Pribinova 25, B.,

zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedených pod sp. zn. až

sp. zn. vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok

zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia zákazu diskriminácie

upraveného v a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp.

zn. z 29. marca 2012, sp. zn. z 5. apríla 2012, sp. zn. 9 Er

2072/2006 z 29. marca 2012, sp. zn. z 30. marca 2012, sp. zn. 15 Er

472/2007 z 19. mája 2011, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn.

zo 16. novembra 2011, sp. zn. z 2. apríla 2012, sp. zn. z 20.

októbra 2011 a sp. zn. z 18. júla 2011 a vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok zaručeného v ,

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn. 17

CoE 147/2012 z 1. augusta 2012, sp. zn. z 2. augusta 2012, sp. zn.

137/2012 z 24. júla 2012, sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn.

z 13. júla 2012, sp. zn. zo 16. júla 2012, sp. zn. z 1.

augusta 2012, sp. zn. z 26. júla 2012 a sp. zn. z 13. júla

2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. októbra

2012 doručených desať sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vedených pod sp. zn. až sp. zn. vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného

porušenia zákazu diskriminácie upraveného v a dohovoru

postupom a uzneseniami Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Er

1808/2006 z 29. marca 2012, sp. zn. z 5. apríla 2012, sp. zn.

z 29. marca 2012, sp. zn. z 30. marca 2012, sp. zn. z 19.

mája 2011, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn. zo 16. novembra

2011, sp. zn. z 2. apríla 2012, sp. zn. z 20. októbra 2011 a sp.

zn. z 18. júla 2011 a vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť

majetok zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom

a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. júla 2012, sp. zn. z 1. augusta 2012, sp. zn. z 2.

augusta 2012, sp. zn. z 24. júla 2012, sp. zn. z 13. júla

2012, sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn. zo 16. júla 2012,

sp. zn. z 1. augusta 2012, sp. zn. z 26. júla 2012 a sp. zn.

z 13. júla 2012.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úvery, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli títo dlžníci povinní

vrátiť podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Súčasťou úverových zmlúv

bola aj dojednaná rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu medzi zmluvnými

stranami z tej-ktorej úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného S., a. s., B.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným

rozhodcovským súdom, ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi.

Následne, na podklade uvedených exekučných titulov (rozhodcovských rozsudkov)

sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní, na základe čoho okresný súd poveril

sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak po vydaní poverení

pre súdneho exekútora okresný súd napádanými uzneseniami tieto exekučné konania

vyhlásil za neprípustné a zastavil ich.

V dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti rozhodnutiam okresného súdu krajský

súd tieto napadnutými uzneseniami ako vecne správne potvrdil.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou

označené základné práva zaručené a práva zaručené dohovorom a dodatkovým

protokolom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne

začatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých už raz okresný súd

udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako

súdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie

exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci,

keď bez návrhu rozhodol o neprípustnosti exekúcií a o ich zastavení, čím mal sťažovateľke

odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek

tomu, že tieto rozhodnutia v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnili jej právne

postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce k dispozícii exekučný titul, a to

rozhodcovský rozsudok, avšak tieto sú nevykonateľné. Uvedené pochybenie okresného

súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd. Okrem tohto sťažovateľka tiež

namieta, že podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov mal dlžník k dispozícii na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj iný prostriedok

nápravy, a to žalobu podľa § 40 tohto zákona, túto kompetenciu si však podľa sťažovateľky

nezákonne prisvojil exekučný súd, a to podľa sťažovateľky bez náležitého zdôvodnenia.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresný

súd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im

to ukladalo ustanovenie

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy

vec nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože sa podľa sťažovateľky

žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo dojednanie rozhodcovskej doložky

v úverových zmluvách považovali za neprijateľnú podmienku. V tomto smere mal podľa

názoru sťažovateľky krajský súd konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej

únie prejudiciálnu otázku, či „Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také

rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne

ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi?“.

Napokon sťažovateľka tiež namieta, že tak okresný súd, ako ani krajský súd sa

v napádaných uzneseniach náležite nevysporiadali s jej obrannou argumentáciou, podľa

ktorej zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebnom úvere podľa zákona

o spotrebných úveroch, a tiež vyjadrila nesúhlas k ich záverom o neprimeranosti úrokov

z omeškania v dotknutých úverových zmluvách.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby vo všetkých prípadoch ústavný

súd nálezom konštatoval, že napádanými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu

došlo k porušeniu ňou označených základných práv a práv zaručených v ústave, dohovore

a dodatkovom protokole, aby tieto uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové

konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €, a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby vo všetkých prípadoch ústavný súd vydal

dočasné opatrenia, ktorými by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc

citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania,

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je namietané porušenie základných práv sťažovateľky

zaručených v a , práva zaručeného v dohovoru

a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj namietané porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru postupmi okresného súdu a krajského súdu a ich napadnutými

uzneseniami.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane

sťažností uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu (okrem

splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , a iné).

Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri

posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne,

ktorého úlohou je chrániť ústavnosť. Ústavný súd je však zároveň toho názoru, že

v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností

hovoriť. Ústavný súd už totiž v minulosti mnohokrát vyzýval sťažovateľku v typovo

(skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností

z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo aj

o nepredloženie kópií právoplatných rozhodnutí súdov, ktorých postup a rozhodnutia

sťažovateľka namietala a namieta (pozri napr. , ,

, , , , ,

, a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že

ani sťažnosti vedené pod sp. zn. až sp. zn. nespĺňajú

zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľka mala možnosť kópie napadnutých rozhodní

okresného súdu a krajského súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, v kontexte

toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,

že ústavný súd už v typovo podobných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach

poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013