Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 62/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť E. O., D., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2012 doručená sťažnosť E. O. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že podala „dňa 18. 03. 2009

návrh na vydanie rozkazu na plnenie, návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Žiadosťou zo dňa

27. 04. 2009 adresovanej zákonnej sudkyni a žiadosťou zo dňa 18. 05. 2009 adresovanej

predsedníčke súdu sťažovateľ[a] žiadal[a] o zabezpečenie riadneho konania a rozhodnutia

vo veci, nakoľko pri týchto nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo teda užívať, resp.

scudziť. Dňa 15. 06. 2009 bol vydaný rozkaz na plnenie, proti ktorému bol podaný dňa

30. 06. 2009 odpor. Tento bol uznesením súdu dňa 27. 08. 2009 odmietnutý, pričom dňa

09. 10. 2009 bolo proti nemu podané odvolanie doplnené dňa 11. 01. 2010. Uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 05. 2010 bolo uznesenie o odmietnutí odporu zo dňa

27. 08. 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom bolo v podstate

nepodpísanie samotného návrhu. Tento nedostatok bol následne odstránený...

U sťažovateľ[ky] spôsobené a spôsobované prieťahy Okresným súdom Piešťany

spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať

akokoľvek a kdekoľvek svoje práva, keďže návrh na vypratanie podaný na súd sa u [nej]

spája zo zbytočnými výdavkami. U sťažovateľ[ky] teda oprávnene prieťahy spôsobované

porušiteľom bez právoplatného ukončenia veci neustále vyvolávajú pocit nedomoženia sa

elementárneho práva t. j. vlastniť, užívať a disponovať s majetkom.“.

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že «Ďalšie nevyužitie všetkých iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon na ochranu je[j] základného práva alebo slobôd sťažovateľ[ke]

účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnen[á] podľa osobitných predpisov, tak aby

boli odstránené prieťahy v konaní (okrem žiadostí zo dňa 27. 04. 2009 a 18. 05. 2009),

odôvodňujeme jednak tým, že uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať proforma

vytýčeným pojednávaním po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktoré dňa 22. októbra 2012 nadobudli

právoplatnosť. Ide o rozsudky ESĽP z 12. júna tohto roka v prípadoch Ištván a Ištvánová

proti Slovenskej republike a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike.

ESĽP v rozsudkoch z 12. júna uviedol, že prax Ústavného súdu SR bola sčasti

nekonzistentná, keď poukázal na to, že v iných podobných prípadoch Ústavný súd SR

posúdil podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľov aj napriek tomu, že nesplnili podmienku

podania sťažnosti na prieťahy predsedovi dotknutého súdu. Z uvedeného vyplýva, že pozícia

sťažovateľov, pokiaľ ide o vyčerpanie prostriedkov nápravy na Ústavnom súde SR, závisela

na množstve faktorov bez spoľahlivého návodu a predvídateľného výsledku, čo je pozícia,

ktorá nemôže byť považovaná za zlučiteľnú s princípom právnej istoty.».

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľ[ky], na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle a právo vlastniť majetok podľa SR bolo postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.“

Ďalej sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € a úhradu trov konania.

II.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v namietanom konaní

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,

ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka poukázala na to, že namietané konanie začalo

18. marca 2009, keď podala na okresnom súde „návrh na vydanie rozkazu na plnenie“,

pričom „vo viac ako 3 a trištvrte ročnom konaní o vypratanie nehnuteľností nebolo dosiaľ

vo veci právoplatne rozhodnuté“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v namietanom

konaní u predsedníčky okresného súdu neuplatnila, pretože podľa jej názoru „uskutočnené

prieťahy nemožno konvalidovať proforma vytýčeným pojednávaním po intervencii predsedu

súdu“.

V uvedenej súvislosti poukazuje taktiež na dva rozsudky Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. júna 2012 (Ištván, Ištvánová proti Slovenskej

republike a Komanický proti Slovenskej republike), keď v obidvoch veciach z rozsudkov

ESĽP podľa sťažovateľky možno vyvodiť záver, že ústavný súd „nesmie podmieňovať

prijatie tejto ústavnej sťažnosti predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi dotknutého súdu“.

Ústavný súd konštatuje, že tieto argumenty nemôže akceptovať, pretože uvedené

rozhodnutia ESĽP sa týkali konaní, ktorých dĺžka bola v prvom prípade takmer 6 a pol roka

a v druhom prípade bola viac ako 11 rokov, na rozdiel od namietaného konania, ktoré

od jeho začiatku až do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá 3 a tri štvrte roka.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď

dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie

zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho

názoru bez ďalšieho konštatovať.

Ústavný súd napokon v uvedenej súvislosti poukazuje na to, že za relevantný

a účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať

sťažovateľkinu „žiadosť o zabezpečenie riadneho konania a rozhodnutia vo veci“

adresovanú predsedníčke okresného súdu, ktorá jej bola doručená 18. mája 2009, teda iba

2 mesiace po podaní návrhu na začatie namietaného konania.

Sťažovateľka bola v konaní pred okresným súdom kvalifikovane právne zastúpená,

avšak sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy

okresného súdu riadne neuplatnila. Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti

nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia jej základného práva podľa

odmietol ako neprípustnú ( ).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 postupom okresného súdu v namietanom konaní

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20

ods. 1 v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. m. m.

a ) poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,

ku ktorým patria aj označené základné práva, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

, resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inak

povedané, o prípadnom porušení základného práva podľa by bolo

možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo

k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až , resp. v spojení s ich porušením.

Ústavný súd aplikujúc uvedený právny názor v danej veci konštatuje, že sťažnosť

v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 je zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013