Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 73/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia O., P., zastúpeného A., s. r. o., K.,,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr P. R., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia O., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2012 doručená sťažnosť občianskeho združenia O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

A., s. r. o., K.,, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. P. R., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:

«Sťažovateľ... Návrhom na odklad exekúcie, na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú

a na jej zastavenie oznámila vstup do konania ako vedľajší účastník na strane povinného –

spotrebiteľa a žiadala o odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. a jej následné

zastavenie. Listom zo dňa 12. 9. 2012 bolo združeniu... oznámené, že exekučný súd nebude

ojej podaní rozhodovať „O Vašom návrhu na odklad exekúcie, na vyhlásenie exekúcie za

neprípustnú a návrhu na jej zastavenie súd nebude rozhodovať. Vedľajší účastník je

prípustný len v sporovom konaní. V exekučnom konaní sú účastníkmi konania len osoby

uvedené v §37 Exekučného poriadku“...

S uvedeným postupom exekučného súdu sťažovateľ nesúhlasí a uvádza, že podľa § 25

ods. 1 o ochrane spotrebiteľa... Združenie môže podať návrh

na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov

alebo môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam

oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt

oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Gramatickým aj logickým výkladom predmetného ustanovenia možno dospieť

k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim na ochranu

spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen

v prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej

ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom

konania“. Navyše zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu

spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa.

Predmetné ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje medzi

konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia,

ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne.

Navyše § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva súdu právo preskúmať, či je

združenie oprávnené vstúpiť do konania nakoľko mu vyslovene priznáva toto právo len pri

podávaní návrhu na začatie konania... (... bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu

preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania).

Postup titulného súdu je v danom prípade formalistický neberúc do úvahy prínos združenia

O. do samotného konania pričom svojim postupom znemožnil vstup vedľajšieho účastníka

do konania a odoprel mu tak právo na spravodlivé konanie.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti... vyslovene

vymedzuje „účastníkov konania“ (§ 37) avšak vyslovene neupravuje a hlavne nevylučuje

vstup vedľajšieho účastníka do konania. Aj z doslovného výkladu ust. § 251 ods. 4...

... vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Nakoľko zákon vstup vedľajšieho účastníka vyslovene explicitne

nevylučuje osobitným ustanovením, nie je dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka

do konania. Z predmetného konania navyše vyplýva, že dané exekučné konanie

má charakter sporového konania, čím je naplnený ďalší predpoklad mienený príslušnými

ustanoveniami o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.»

N závere sťažovateľ poukázal na to, že jeho právo „... bolo porušené, a to tým, že mu

nebola daná ani možnosť podať opravný prostriedok, nakoľko exekučný súd o jeho podaní

ani nerozhodol. Nepripustenie sťažovateľa a neprihliadnutie na podané návrhy len

oznámil.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa organizácie O., P. na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj jeho právo, na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom Okresného súdu Michalovce v

konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresnému súdu Michalovce prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

pripustiť vstup organizácie O., P. ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,- Eur (slovom päť sto

eur), ktoré mu je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť trovy konania vo výške 269,58 Eur

na účet právneho zástupcu A., s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť príliš formalistickým

postupom okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní „neberúc do úvahy prínos združenia

O. do samotného konania... znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do konania“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že exekučné konanie vedené pred okresným

súdom dosiaľ nie je právoplatne ukončené.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ústavnosti

( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(m. m. , ). Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci

všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by

mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol

svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu by bolo

možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ,

).

Z citovanej bohatej a ustálenej judikatúry vyplýva pre konanie ústavného súdu

o predbežne prerokúvanej sťažnosti úloha posúdiť, či reakcia okresného súdu na oznámenie

sťažovateľa o jeho vstupe do exekučného konania v pozícii vedľajšieho účastníka poprela

účel prípadného vedľajšieho účastníctva právnickej osoby zameranej na ochranu práv

spotrebiteľov a či tak signalizuje možný záver o porušení označených práv sťažovateľa

pri meritórnom rozhodovaní o jeho sťažnosti.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ

nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) sa na účely tohto zákona

spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo

používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo

na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie,

informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo

združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení

v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj

uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach

spotrebiteľov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh

na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov

alebo môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam

oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt

oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi

o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Z citovaných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, no i zo samotného názvu

tohto právneho predpisu vyplýva, že účelom tzv. spotrebiteľského práva je ochrana subjektu

súkromno-právneho vzťahu, ktorý je spotrebiteľom. Ide o ochranu subjektu právneho

vzťahu „slabšieho“ oproti predajcovi (dodávateľovi) vo sfére vyjednávacej sily i znalosti

dotknutej oblasti obchodu [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000

v spojených veciach Océano Group Editorial (C – 240-244/98), bod 25]. To všetko

v záujme dosiahnutia reálnej spravodlivej rovnováhy v predmetnom právnom vzťahu.

Dokazuje to aj dôvodová správa k , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, a ktorá doplnenie o nový odsek 2 odôvodňuje

tým, že „úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú

zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia, a súvisí aj s transpozíciou rôznych

smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada

rovnakého zaobchádzania a pod.“.

Dosiahnutiu vymedzeného účelu zodpovedá teda aj existencia združení zameraných

na účinnú ochranu oprávnených záujmov a práv spotrebiteľov a aj ich oprávnenie vstupovať

do súdnych či administratívnych konaní, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Združenia

na ochranu spotrebiteľa (do tejto skupiny patrí aj sťažovateľ) sú teda prioritne zamerané

na ochranu fyzických osôb v tých právnych vzťahoch, ktorých obsah udeľuje fyzickým

osobám právny status spotrebiteľa. Vznik spotrebiteľských právnych vzťahov, na účel

ochrany ktorých pôsobia i združenia na ochranu spotrebiteľa, sa teda viaže na právny úkon

fyzickej osoby konajúcej so spotrebiteľským motívom podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane

spotrebiteľa.

V exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho

vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou

a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu

nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba,

ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá

s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia

v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou v dobrovoľnom nesplnení uloženej

povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie exekučného konania stáva

povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však už nie je

motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.

Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa

spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné

znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú

kompetentným orgánom verejnej moci. A tak hoci je účelom exekučného práva aj ochrana

povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite

ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom

exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol

v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne

významnú úlohu. Z uvedeného dôvodu upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému

na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by

exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných právnych noriem vymedzujúcich

postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné

právo na súdnu ochranu. Priestor pre účinnejšiu ochranu povinného, ktorý bol

v nachádzacom konaní spotrebiteľom, otvára § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa

explicitne umožňujúci spotrebiteľovi dať sa v akomkoľvek konaní pre orgánmi verejnej

moci (a teda aj v exekučnom konaní) zastúpiť spotrebiteľským združením.

Ústavný súd dospel k záveru, že interpretácia relevantných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a zákona o ochrane spotrebiteľa okresným súdom rešpektovala

požiadavku ústavnej konformity výkladu podústavných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4

). V súvislosti s prerokovávanou sťažnosťou pritom nie je rozhodujúce jednoznačné

ustálenie charakteru exekučného konania z pohľadu jeho (ne)sporovosti. To už je totiž

otázka zákonnosti, ktorej „pánmi“ sú podľa už citovanej judikatúry všeobecné súdy,

a ústavný súd, ako už bolo uvedené, do uplatňovania zákonnosti všeobecnými súdmi môže

vstúpiť len vtedy, ak dochádza k popieraniu zmyslu a účelu zákonnej právnej úpravy

s následkom nedovoleného obmedzenia (alebo dokonca odňatia) základných práv a slobôd.

Keďže však v posudzovanom prípade ústavný súd popretie účelu existencie a zákonom

priznaných oprávnení združení zameraných na ochranu spotrebiteľov v kritizovanom

exekučnom konaní už pri predbežnom prerokovaní vylúčil, bolo potrebné odmietnuť

predloženú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013