Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 83/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až vo veci

namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods.

1 a v Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 v spojení s porušením ustanovenia

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami

Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 17. augusta 2012 (), sp. zn.

z 3. augusta 2012 (), sp. zn. z 19. júla

2012 (), sp. zn. z 28. augusta 2012 (),

sp. zn. z 3. augusta 2012 (), sp. zn.

zo 17. augusta 2012 () a sp. zn. zo 17. augusta 2012

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

13468/2012.

2. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. októbra

2012 doručených 7 sťažností súdneho exekútora JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť majetok zaručeného v čl.

20 ods. 1 (ďalej len „“) a v Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v v spojení s

porušením ustanovenia , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru postupom a rozhodnutiami

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 17. augusta 2012

(), sp. zn. z 3. augusta 2012 (), sp. zn. 24

Er 3493/2011 z 19. júla 2012 (), sp. zn. z 28. augusta

2012 (), sp. zn. z 3. augusta 2012 (), sp.

zn. zo 17. augusta 2012 () a sp. zn. zo 17.

augusta 2012 ().

Z obsahu sťažností vyplýva, že v označených exekučných konaniach si spoločnosť

P., s. r. o., ako oprávnená z týchto exekúcií vybrala sťažovateľa, aby ako súdny exekútor

vykonal exekúcie v jej prospech. Napádanými rozhodnutiami mal podľa tvrdení sťažovateľa

okresný súd ex offo rozhodnúť o jeho vylúčení z vykonávania označených exekučných

konaní z dôvodu jeho možnej zaujatosti, pretože sťažovateľ bol v minulosti zamestnancom

spoločnosti P., s. r. o., ako oprávnenej z exekúcií, pričom okresný súd tak rozhodol

argumentačne sa odvolávajú na rozhodnutie ústavného súdu č. k. -37 z 13.

apríla 2011.

Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľ vo všetkých 7 prípadoch namieta

porušenie predovšetkým svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručených v a v dohovoru, a to z dôvodu, že v prvom rade

okresný súd rozhodol o jeho vylúčení ako povereného súdneho exekútora bez akéhokoľvek

návrhu účastníkov konania, ale tak učinil ex offo, na čo podľa sťažovateľa okresný súd

nemal oprávnenie. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd svoje napádané

rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa týkalo inej exekučnej

veci (odlišnej od napádaných exekučných konaní, pozn.), a tiež toto rozhodnutie ústavného

súdu bolo vydané bez tohto, aby sa sťažovateľ mohol v konaní pred ústavným súdom

k nemu vyjadriť, a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k nemu

pred vydaním napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľa sú tak napádané

exekučné rozhodnutia okresného súdu neodôvodnené a arbitrárne. V nadväznosti na

uvedené tak mali byť podľa sťažovateľa porušené aj jeho „majetkové“ práva, resp. práva na

ochranu vlastníctva, pretože uvedeným postupom okresného súdu bolo sťažovateľovi podľa

jeho tvrdení odopreté legitímne očakávanie na odmenu za vykonanie predmetných

exekučných konaní. Napokon, podľa sťažovateľa okresný súd v dôsledku uvedeného

postupu „... zaobchádzal odlišne s fyzickou osobou – povinným na strane jednej

s sťažovateľom na strane druhej“.

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľ v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil,

že postupom okresného súdu v každom z ním napádaných exekučných konaní bolo

porušené jeho základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1

a v dohovoru, tiež jeho základné právo a právo na ochranu vlastníctva

zaručené v a v dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj

k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v a v

dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd zrušil ním

označené rozhodnutia okresného súdu o jeho vylúčení ako súdneho exekútora

z vykonávania označených exekučných konaní, aby okresnému súdu zakázal pokračovať

v diskriminácii sťažovateľa a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie

v každom jednotlivom prípade po 1 000 €, a tiež, aby mu priznal úhradu trov konania pred

ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,

že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a exekučnými

rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. zo 17. augusta 2012

(), sp. zn. z 3. augusta 2012 (), sp. zn.

z 19. júla 2012 (), sp. zn. z 28. augusta

2012 (), sp. zn. z 3. augusta 2012 (),

sp. zn. zo 17. augusta 2012 () a sp. zn.

zo 17. augusta 2012 (), k porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že okresný súd

rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako povereného súdneho exekútora ex offo a bez

vykonania akéhokoľvek dokazovania a tiež bez toho, aby okresný súd umožnil

sťažovateľovi vyjadriť sa k jeho vylúčeniu, pričom podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol

iba odvolaním sa, resp. „... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý

bol vyjadrený v Náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: -37...“, takže

v konečnom dôsledku okresný súd podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutia založil na

nesprávnom skutkovom zistení, pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. túto

neposúdil podľa relevantnej právnej normy, keď ho z vykonávania exekúcií vylúčil.

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania sťažností sťažovateľa ( ), a dospel

k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany

svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ musí teda namietať

porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to

možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,

v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. , ).

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je

štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej

činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie verejného činiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť

výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie –

na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len

právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú

tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré

by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný

rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc

vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných

práv ako v konaní pred súdmi.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný,

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny

exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti

ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora z vykonávania

exekúcie z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora proti oprávnenej, teda

vzhľadom na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa

§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom

rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv,

a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že sťažovateľ

nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú namietané

rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti podľa (mutatis mutandis , ,

).

Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným súdom

namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa ako

podané zjavne neoprávnenou osobou.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou

uznesenia okresného súdu len v časti týkajúcej sa jeho vylúčenia z exekúcie. V časti

týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatenia súdneho poplatku ústavné sťažnosti nepodal. Aj

v opačnom prípade by však pripadalo do úvahy ich odmietnutie pre neprípustnosť z dôvodu

zákonom danej možnosti podania účinného opravného prostriedku – odvolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutých rozhodnutí okresného súdu, o priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj

o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa

( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažností, ktorými sa

sťažovateľ domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013