Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., K., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. L. Š., Č., vo veci namietaného porušenia základných práv na osobnú slobodu podľa

a 5 , základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práv na slobodu a bezpečnosť podľa a

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 20. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2012 doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv na osobnú slobodu podľa a 5 ,

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. novembra 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný vyšetrovateľom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Č. (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP/586/OVK-CA-2012. Uznesením vyšetrovateľa z 13. novembra 2012 bolo

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a

2 písm. a) , porušovania domovej slobody podľa a

a b) a ublíženia na zdraví podľa a Trestného

zákona.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že bol „políciou zadržaný dňa 13. 11.

2012 o 18.30 hod., pričom osobná sloboda mu bola obmedzená dňa 12. 11. 2012 o 18.40

hod.

Dňa 14. 11. 2012 o 14.30 hod. bol doručený Okresnému súdu v Čadci návrh

prokurátora Okresnej prokuratúry Č. č. -5 zo dňa 14. 11. 2012 na vzatie

do väzby z vyššie uvedených dôvodov.

Dňa 15. 11. 2012 o 10,15 hod. bolo uskutočnené neverejné zasadnutie na Okresnom

súde v Čadci pod č. k. , na ktorom bolo vyhlásené uznesenie sudcu pre

prípravné konanie, že podľa s poukazom na mňa

ako obvineného súd neberie do väzby.

Sudca pre prípravné konanie ma prepustil na slobodu z toho dôvodu, že prihliadol

na môj ústny ako aj písomný sľub, že sa budem vyvarovať akéhokoľvek protiprávneho

konania, že sa budem dostavovať na každé predvolanie polície, prokurátora alebo súdu.

Zároveň mi uložil aj určité obmedzenia a to zákaz návštev pohostinstiev za účelom

požívania liehovín, zákaz návštevy rodinného domu č... v K..., zákaz styku s poškodenou P.

G... a zákaz úmyselne sa ku nej priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s tým, že

kontrolu nad týmito obmedzeniami bude vykonávať mediačný a probačný pracovník súdu.

Vzhľadom k tomu, že prokurátor na vyššie uvedenom neverejnom zasadnutí

Okresného súdu v Čadci podal sťažnosť proti uzneseniu..., dňa 20. 11. 2012 o 13.00 hod.

bol nariadený termín verejného zasadnutia na Krajskom súde...

Krajský súd... na verejnom zasadnutí rozhodol tak, že ma berie do väzby, nakoľko

dôvody väzby podľa ust. sú opodstatnené, pričom som bol aj do ÚVV

v Ž. odvedený príslušníkmi PZ vzápätí po jeho rozhodnutí o vzatí do väzby.

Chcem zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že počas pobytu na slobode od 15. 11. 2012

od 11.00 hod., kedy Okresný súd Čadca rozhodol uznesením o nevzatí mňa ako obvineného

do väzby, do 20. 11. 2012 do 13.00 hod., kedy bolo nariadené verejné zasadnutie

na Krajskom súde v Žiline, na ktorom bolo rozhodnuté o vzatí do väzby, čo predstavuje 6

dní, som si svoj písomný sľub plnil. Počas týchto 6 dní som dodržiaval všetky zákazy

a obmedzenia, ktoré mi boli uložené sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu

v Čadci. Nie je mi zrejmé, z čoho vychádzal KS v Žiline pri svojom rozhodnutí, keď mal

vedomosť o tom, že som všetky súdom uložené obmedzenia rešpektoval po dobu 6 dní.

Pokiaľ by som chcel vykonávať ďalšiu trestnú činnosť, bol by som tak učinil ihneď po

prepustení súdom a nečakal by som na ďalšie trestné konanie.

Mám za to, že Krajský súd v Žiline sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami ako

aj dôvodmi väzby podľa a preto rozhodol o vzatí do väzby nezákonne,

nakoľko u mňa ani jeden z dôvodov väzby podľa nižšie citovaného ustanovenia Trestného

poriadku neexistuje.

Za podstatné považujem uviesť tú skutočnosť, že skutky, za ktoré som obvinený, sa

nestali tak, ako sú uvedené vo vyššie uvedenom uznesení o začatí trestného stíhania súčasne

so vznesením obvinenia. Čo sa týka 4. skutku, ktorý sa mi kladie za vinu, tak po tom, čo ma

poškodená P. G. chytila za vlasy, tak som sa rozmávol rukami a nechtiac som ju udrel,

pričom až potom čo som sa otočil, som prišiel na to, že môj úder smeroval do oblasti tváre

pod ľavé oko. Čo sa týka ďalších zranení poškodenej, tieto utrpela dňa 11. 11. 2012 pri

tom, ako sa váľala na ceste z lesa, kde sme opekali s maloletými deťmi. Ohľadom skutkov 1

až 3 chcem uviesť, že tieto si poškodená vymyslela v snahe ma čo najviac poškodiť.“.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv

podľa a 5 a práv podľa a dohovoru tým,

že rozhodnutie krajského súdu je „zjavne neodôvodnené alebo arbitrálne“, a z tohto

rozhodnutia vyplýva „jednostrannosť, ktorá zakladá svojvôľu resp. takú aplikáciu

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä trestného

poriadku, ktorá je popretím jeho účelu, podstaty a zmyslu najmä čo do ustanovení

týkajúcich sa väzby“.

Okrem toho podľa sťažovateľa boli porušené aj „základné zásady ustanovené

a to zásada práva na obhajobu, zásada ústnosti a zásada zistenia

náležitého skutkového stavu veci...

Krajský súd mi ako sťažovateľovi odňal základné ústavné právo zúčastniť sa konania

pred súdom a byť na ňom riadne vypočutý. Na riadne vypočutie majú súdy povinnosť

obvinenému vytvoriť patričný priestor, čo sa však pri mojom prejednaní väzby pred

Krajským súdom v Žiline nestalo.“.

Na podporu svojich argumentov uvádza sťažovateľ aj judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva a tvrdí, že dôvody jeho väzby „sú nezákonné, nakoľko

nie je naplnená ani jedna podmienka v zmysle ust. Z týchto dôvodov je

zrejmé, že bolo porušené moje základné ústavné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 SR v spojení s Dohovoru... a podľa Dohovoru...“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo R. Š... na osobnú slobodu podľa a 5 SR,

základného práva na súdnu ochranu podľa SR, práva na slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. -15 zo dňa

20. 11. 2012 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. -15 zo dňa 20. 11. 2012.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania... vo výške 323,50 €...

na účet právneho zástupcu JUDr. L. Š... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ).

Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza tiež z názoru, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Do jeho právomoci v konaní podľa

patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie všeobecne

záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej moci s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (napr.

, , , ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo preskúmanie ústavnej konformity

sťažnosťou napádaného uznesenia krajského súdu sp. zn. z 20. novembra

2012, teda či nie je rozhodnutie krajského súdu arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, a tiež

posúdenie ďalších námietok sťažovateľa, ktoré predniesol v sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu, a to najmä to, či v konaní pred krajským súdom mohlo byť alebo bolo

zasiahnuté do jeho označených práv (napr. práva na obhajobu, práva byť v konaní pred

krajským súdom riadne verejne vypočutý, neexistencia jedného zo zákonných dôvodov

väzby podľa a podobne). Na ten účel si ústavný súd vyžiadal

aj trestný spis Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. .

V úvode treba predovšetkým uviesť, že sťažnosťou napádané uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 20. novembra 2012 týkajúce sa väzby sťažovateľa nie je

v žiadnej príčinnej súvislosti s obsahom označených práv, ktorých porušenie sťažovateľ

namieta.

1. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv zaručených a dohovorom,

pretože podľa jeho názoru krajský súd mu „odňal základné ústavné právo zúčastniť sa

konania pred súdom a byť na ňom riadne vypočutý“.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá

na pravde a jeho námietka je vymyslená, teda je zjavne neopodstatnená a nedôvodná,

pretože pred krajským súdom sa konalo 20. novembra 2012 o 13.00 h verejné zasadnutie

za osobnej účasti sťažovateľa a aj jeho obhajcu. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisnice

krajského súdu o verejnom zasadnutí (č. l. 13 a 14), ktorú podpísal predseda senátu

krajského súdu a ktorú sťažovateľ nijakým spôsobom nespochybnil.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Č. navrhla na verejnom zasadnutí zrušiť

uznesenie okresného súdu, pretože u sťažovateľa je „daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c)“ .

Na tomto verejnom zasadnutí obhajca sťažovateľa v úvode predložil predsedovi

senátu splnomocnenie z 19. novembra 2012 na zastupovanie sťažovateľa a v rámci svojho

vyjadrenia k veci uviedol: „... navrhujem zamietnuť sťažnosť, uznesenie okresného súdu

považujem za správne a zákonné.“

Takisto sťažovateľ v rámci vypočutia predsedom senátu krajského súdu uviedol: „...

navrhujem zamietnuť sťažnosť prokurátora. Je mi to všetko veľmi ľúto a sľubujem, že sa už

nikdy ničoho podobného nedopostím.“

Sťažovateľ sa teda mal možnosť vyjadriť k dôvodnosti väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c) a vzneseným obvineniam priamo pred senátom krajského súdu

(na verejnom zasadnutí 20. novembra 2012) a obhajoba neuviedla žiadne konkrétne

skutočnosti svedčiace o tom, že by mu v tomto konaní bolo upierané jeho právo zaujať

stanovisko k veci, robiť procesné návrhy či navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy

v sťažovateľov prospech. Takisto sťažovateľ bol už predtým osobne vypočutý aj sudcom

pre prípravné konanie okresného súdu (15. november 2012).

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel ústavný súd k názoru, že v priebehu

konania bola procesná záruka spočívajúca v jeho možnosti byť osobne prítomný v konaní

pred súdom a osobne sa k veci vyjadriť rešpektovaná. Sťažovateľovi v posudzovanom

prípade neodňali všeobecné súdy možnosť predložiť mu argumenty a dôvody proti svojmu

ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti

a zákonnosti.

Ústavný súd preto jeho sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

2. Sťažovateľ videl porušenie označených práv podľa a dohovoru jednak

v arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu a tiež v nesprávnej aplikácii ustanovení

týkajúcich sa väzby sťažovateľa, v ktorom je vyjadrená „zásada práva

na obhajobu, zásada ústnosti a zásada zistenia náležitého skutkového stavu veci“.

Ústavný súd konštatuje, že preskúmal námietky sťažovateľa a aj táto časť sťažnosti je

zjavne neopodstatnená. Ústavný súd z rozhodnutia krajského súdu zistil, že krajský súd

na verejnom zasadnutí konanom 20. novembra 2012 rozhodol tak, že zrušil uznesenie

okresného súdu z 15. novembra 2012 sp. zn. (o nevzatí sťažovateľa

do väzby) a následne z dôvodu uvedeného v zobral

sťažovateľa do väzby. Súčasne zamietol žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby jeho

písomným sľubom.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Výrok o nevzatí obvineného R. Š. do väzby však nezodpovedá stavu veci a zákonu...

Na základe doposiaľ zadovážených dôkazov, najmä priznania sa obvineného (tak pri

jeho výsluchu vykonanom 13. 11. 2012 príslušným vyšetrovateľom, ako i pred sudcom pre

prípravné konanie), výpovede svedkyne poškodenej P. G. (bývalej družky obvineného)

možno v tomto štádiu konania považovať trestné stíhanie obvineného R. Š. za dôvodné.

Krajský súd rovnako ako sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že v danom

prípade sú kumulatívne splnené tak materiálne podmienky (t. j. skutkové okolnosti vzatia

do väzby - a existencia niektorého z väzobných dôvodov taxatívne

uvedených v , alebo c/ ), ako i formálne podmienky (t. j.

vznesenie obvinenia vrátane jeho oznámenia obvinenému a včasné podanie návrhu

na vzatie obvineného do väzby) pre vzatie obvineného... do väzby.

Po oboznámení sa so spisovým materiálom nadriadený súd konštatuje,

že u obvineného je v tomto štádiu konania nepochybne daný dôvod preventívnej väzby.

Z odpisu registra trestov je zistiteľné, že obvinený má doposiaľ 3 záznamy (v dvoch

prípadoch bol súdne postihnutý, pričom v jednom z nich platí fikcia neodsúdenia). Nielen

z odpisu registra trestov, ale i z návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby vyplýva,

že menovaný obvinený bol za obdobné konanie už raz stíhaný, ale na základe uznesenia

prokurátorky Okresnej prokuratúry Č. sp. zn. zo 16. 10. 2009 bol podľa § 220

ods. 1 bol schválený zmier medzi obvineným a poškodenou Elenou Hančinovou

a konanie bolo voči obvinenému zastavené. Z obsahu predmetného vyšetrovacieho spisu

(č. l. 119) tiež vyplýva, že uznesením OO PZ K., ČVS: ORP-1734/KK-CA-2010 bola podľa §

197 ods. 1 písm. a) Tr, por. vec trestného oznámenia Bc. P. G. (poškodená v predmetnom

trestnom konaní) odovzdaná Obvodnému úradu - odbor všeobecnej a vnútornej správy v Č.

na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)

o priestupkoch.

Z vyjadrenia poškodenej P. G. vyplýva, že obvinený sa mal stíhaného protiprávneho

konania dopúšťať pod vplyvom alkoholu (podľa zápisu o dychovej skúške mal obvinený v

čase obmedzenia osobnej slobody 1,06 mg/l (miligramy alkoholu na liter vydychovaného

vzduchu). Skutočnosť, že obvinený požíva alkohol vo väčšom množstve, než je primerané,

možno vyvodiť aj z jeho sľubu urobeného pred sudcom pre prípravné konanie, že skutočne

prestane požívať liehoviny.

V prípade hodnotenia osoby obvineného R. Š. je dôvodné konštatovať, že ide o

osobu, ktorá má sklon k páchaniu násilnej trestnej činnosti - k špeciálnej recidíve, a to

najmä vo vzťahu k osobám ženského pohlavia. V danom prípade je dôvodne podozrivý

z páchania násilnej trestnej činnosti vo vzťahu k bývalej družke, teda k osobe, ktorú bolo

možné tak v minulosti, ako i v súčasnosti považovať za osobu blízku. Obvinený sa mal

stíhanej trestnej činnosti s gradujúcou agresivitou dopúšťať v priebehu dlhšieho časového

obdobia (od septembra 2010).

Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností nadriadený súd dospel

k záveru, že v danom prípade nie je namieste nahradiť väzbu žiadnym z procesných

prostriedkov uvedených v ustanoveniach a , pretože obvinený je

recidivistom, ktorý už dostal možnosť zmeniť sa a neobmedzene užívať svoju osobnú

slobodu. Súčasné trestné stíhanie je dôkazom toho, že obvinený túto možnosť ignoruje.

Okresný súd pochybil, keď všetky zo spisu vyplývajúce skutočnosti nehodnotil

komplexne v ich súhrne. 1 keď to z neprimerane stručného, vágneho a nesprávne

koncipovaného i formulovaného uznesenia sudcu pre prípravné konanie výslovne

nevyplýva- súd prvého stupňa na jednej strane síce považoval vyššie uvedené okolnosti

za konkrétne skutočnosti odôvodňujúce existenciu vyššie uvedeného dôvodu väzby, na

strane druhej však bez akéhokoľvek (racionálneho) zdôvodnenia považoval za dostatočné

pri vzatí do úvahy tých istých okolností nahradenie väzby obvineného R. Š. prijatím sľubu,

nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka spolu so súbežným uložením

primeraných obmedzení a povinností obvinenému.

Nadriadený súd dospel k záveru, že kriminálna minulosť obvineného v spojení

s charakterom stíhanej trestnej činnosti znemožňujú nahradenie väzby obvineným

navrhovaným na to slúžiacim procesným prostriedkom - jeho písomným sľubom...“

Ústavný súd po preskúmaní uvedeného uznesenia dospel k záveru, že existenciu

zákonného dôvodu väzby tzv. „preventívnej“ väzby senát krajského súdu odôvodnil

zrozumiteľne vychádzajúc z konkrétnych faktov, pričom jeho právne závery neodporujú

zásadám právnej a formálnej logiky a nevykazujú znaky zjavnej jednostrannosti,

arbitrárnosti, ako to tvrdil sťažovateľ.

Na druhej strane, konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú

konaniami o trestnom obvinení (konaniami vo veci samej, pokiaľ ide o vinu obvinenej

osoby) a ani konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch, na ktoré sa vzťahuje čl. 6

ods. 1 dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1

dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5

dohovoru (napr. ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil porušenie základných

práv sťažovateľa zaručených v a 5 ani porušenie jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. novembra 2012,

preto jeho sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Zákonnosť prípravného konania z hľadiska rešpektovania sťažovateľovho práva

na obhajobu ústavný súd bližšie neskúmal, pretože ho sťažovateľ riadne neoznačil

a neodôvodnil. Táto otázka ani nemôže byť predmetom sťažnosti pred ústavným súdom

(napádajúcej iba väzobné rozhodnutie), keďže princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127

ods. 1 mu bráni rozhodovať vo veciach, v ktorých sa fyzická osoba alebo právnická

osoba môže ochrany základného práva alebo slobody účinne domáhať pred všeobecnými

súdmi. V danom prípade môže totiž sťažovateľ v prípade podania obžaloby právne účinným

spôsobom namietať nezákonný priebeh prípravného konania vrátane porušenia jeho práva

na obhajobu podľa ustanovení priamo v konaní pred všeobecným

súdom.

Okrem toho sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva podľa nie je nijakým spôsobom odôvodnená ( zákona

o ústavnom súde), hoci je toto základné právo premietnuté v petite sťažnosti (§ 20 ods. 3

citovaného zákona) a vo vzťahu k označenému právu podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, nie je možné zo sťažnosti bližšie vyvodiť, ktoré konkrétne

ustanovenie tohto článku uvedené pod písm. a) až f) malo byť podľa sťažovateľa porušené.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti mohol odmietnuť vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa aj pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013