Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 102/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. R. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 6. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 6. decembra 2012 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala

ako odporkyňa v konaní Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vedenom

pod sp. zn. vo veci zaplatenia sumy 443,70 € s príslušenstvom fyzickej

osobe M. K. ako bývalej zamestnankyne sťažovateľky (ďalej len „bývalá zamestnankyňa“)

z titulu plnenia zo zmluvy o dôchodku. Okresný súd vo svojom rozsudku

z 29. septembra 2011 dospel k záveru, že medzi sťažovateľkou a jej bývalou

zamestnankyňou ako navrhovateľkou bola 31. júla 1995 uzavretá «Zmluva o poskytovaní

plnenia z „Podporného dôchodkového fondu S., a. s.“», ktorá je svojím obsahom zmluvou

o dôchodku podľa – v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Zmluvou sa sťažovateľka zaviazala

svojej bývalej zamestnankyni vyplácať po jej odchode do dôchodku doživotnú rentu v sume

13 367 Sk, t. j. 443,70 € mesačne až do jej dožitia. Sťažovateľka však svojej bývalej

zamestnankyni 26. októbra 2009 doručila výpoveď predmetnej zmluvy podľa § 582

, ktorej účinnosť nastala/mala nastať po uplynutí trojmesačnej

zákonnej výpovednej doby od jej doručenia, t. j. 31. marca 2010, s tým, že k tomuto dňu

zanikol/mal zaniknúť záväzok sťažovateľky ako odporkyne v spore poskytovať plnenie

podľa predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho jej dôchodok za apríl 2010 už nevyplatila.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím rozsudkom zo 6. decembra 2012 potvrdil

prvostupňové rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľka koncentrovala svoje sťažnostné námietky predovšetkým

k nesprávnemu právnemu posúdeniu merita jej právnej veci všeobecnými súdmi, ktoré

vo svojej rozhodovacej činnosti ignorovali/nedali odpoveď na podstatné ňou nastolené

právne otázky, odvolací súd sa v rozpore so zákonom nevysporiadal s právnou

argumentáciu žalovaného o tom, že posudzovaná zmluva o dôchodku bola neplatná

pre rozpor so zákonom, neurčitosť v otázke vymedzenia doby jej trvania a že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom.

4. V označenom postupe krajského súdu sťažovateľka nachádzala dôvod

nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nespravodlivosti súdneho konania ako celku.

5. Na základe už uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu jej právo podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a základné právo podľa boli porušené, rozsudok krajského

súdu zo 6. decembra 2012 zrušil a vec vrátil krajskému súdu, aby v nej znovu konal

a rozhodoval a priznal jej náhradu trov konania.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

8. Sťažovateľka namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu zo 6. decembra 2012 predovšetkým arbitrárnosť rozhodnutí všeobecných

súdov vrátane napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa mal nedostatočne

vysporiadať s podstatnými právnymi otázkami vzťahujúcimi sa na meritum jej veci, čím

porušil jej právo podľa dohovoru a základné právo podľa .

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia sp. zn. , , , , ,

). Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva

v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu porušenia

niektorého z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

10. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne

procesné garancie v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu

ochranu podľa (resp. práva podľa dohovoru) sa možno

domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi

(napr. ). zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce

z a taktiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno

ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (,

).

11. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí zo 6. decembra 2012 v podstatnom

uviedol, že trvanie zmluvy o dôchodku bolo ohraničené smrťou fyzickej osoby, čiže

doživotne so zamestnankyňou sťažovateľky na vyplácanú sumu 13 367 Sk (443,70 €)

mesačne z podporného dôchodkového fondu pre zabezpečenie sociálnej starostlivosti

o zamestnanca odchádzajúceho do dôchodku.

Dostatočne objasnil, prečo výpoveď žalovanej z 26. októbra 2009 považoval

za neplatnú, keď uviedol, že vypovedať možno iba zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu,

akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Vysporiadal sa riadne so skutočnosťou

prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemožno aplikovať

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom

platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania,

i ohľadom neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu

podrobnejšie doplnil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími

námietkami žalovanej. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa zákonné

predpoklady vyjadrené v ustanovení

a nemožno ho považovať za neodôvodnené, svojvoľné ani za také, ktoré by nedalo

odpovede na podstatné a relevantné odvolacie námietky žalovanej. Iba skutočnosť,

že dovolateľka sa s právnym názorom súdov nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu.

12. V súvislosti so sťažovateľkou deklarovaným prejavom nespokojnosti

s napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania

a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom,

aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať

ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod

zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv

(obdobne napr. , ).

13. Krajský súd sa teda podľa názoru ústavného súdu dostatočným spôsobom

vysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie;

v napadnutom rozhodnutí primerane/dostatočne reagoval aj na námietky sťažovateľky

smerujúce proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu, ktoré podľa nej neboli

zodpovedané ani druhostupňovým rozhodnutím krajského súdu (argumentácia týkajúca

sa toho, či je zmluva o dôchodku zmluvou na dobu určitú alebo neurčitú, ako aj platnosť

tejto zmluvy).

14. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom

je založený napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj jeho celé odôvodnenie

sú z ústavného hľadiska akceptovateľné a v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa ani práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inými slovami, ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

správne interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,

sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu

príslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných

ustanovení je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj náležite odôvodnené.

15. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

krajského súdu a namietaným porušením označených práv ( a

dohovoru), a preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd nemohol

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti bude

vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013