Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 111/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B.,

vedené pod sp. zn. až sp. zn. vo veci namietaného

porušenia a základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 20. augusta 2012, sp. zn. a jeho uznesením z 20. augusta

2012, sp. zn. a jeho uznesením zo 17. augusta 2012, sp. zn. 18 Er

3846/2009 a jeho uznesením zo 17. augusta 2012, sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. augusta 2012, sp. zn. a jeho uznesením zo 17. augusta

2012, sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2012, sp. zn. 12 Er

1725/2011 a jeho uznesením z 3. augusta 2012, sp. zn. a jeho uznesením

zo 17. augusta 2012 a sp. zn. a jeho uznesením z 19. júla 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn. Rvp

13459/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. októbra

2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namieta

porušenie a základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. augusta 2012, sp. zn. 18 Er

1611/2009 a jeho uznesením z 20. augusta 2012, sp. zn. a jeho uznesením

zo 17. augusta 2012, sp. zn. a jeho uznesením zo 17. augusta 2012, sp.

zn. a jeho uznesením zo 17. augusta 2012, sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. augusta 2012, sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta

2012, sp. zn. a jeho uznesením z 3. augusta 2012, sp. zn.

a jeho uznesením zo 17. augusta 2012 a sp. zn. a jeho uznesením z 19.

júla 2012 (ďalej len „uznesenia“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľ je súdnym exekútorom,

ktorý vykonáva exekučnú činnosť na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) od 6. júna 2007. V označených exekučných konaniach sťažovateľ vykonával

exekúcie pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B. (ďalej aj „oprávnená“), s ktorou bol v

pracovnom pomere do 5. júna 2007, na vymoženie finančných pohľadávok oprávnenej zo

zmlúv o pôžičkách poskytnutých fyzickým osobám.

3. Sťažovateľ vo svojich sťažnostiach napáda uvedené uznesenia okresného súdu,

ktorými okresný súd ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcií, a postup

všeobecného súdu, ktorý viedol k ich vydaniu. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd porušil

jeho základné práva, a to konkrétne:

«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.»

Sťažovateľ ďalej v sťažnostiach uvádza argumentáciu namietaného porušenia svojich

práv. Tvrdí, že „všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti sťažovateľa vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovala námietka zaujatosti alebo akékoľvek racionálne

pochybnosti o legálnom a legitímnom postupe sťažovateľa v exekúcii:

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti vykonávať teraz

i v budúcnosti exekúciu vedenú pre vymoženie pohľadávky obchodnej spoločnosti P., s. r. o.

voči povinnému, ktorá bola prisúdená rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a. s.“.

4. Sťažovateľ v sťažnostiach zastáva názor, že je osobou aktívne legitimovanou

na podanie individuálnej sťažnosti, aj keď nie je účastníkom namietaných exekučných

konaní. V tejto súvislosti uviedol: „V tomto prípade je súdny exekútor subjektom

so základnými právami a slobodami, ktorý má záujem na výsledku súdneho rozhodovania,

pretože takéto rozhodovanie ovplyvní jeho právne postavenie v exekučnom konaní.

Exekučný súd musí pri svojom rozhodovaní, ktorého objektom sú práva a povinnosti strán

exekučného konania, dodržiavať základné práva a slobody súdneho exekútora a preto súdny

exekútor má aktívnu legitimáciu na podanie individuálnej sťažnosti proti rozhodnutiu

exekučného súdu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávanie exekúcie.

... pri ochrane porušených základných práv sťažovateľa nie je rozhodujúce to, či

sťažovateľ bol účastníkom súdneho konania, ktoré bolo pre neho ukončené vynesením

poškodzujúceho rozhodnutia, ale rozhodujúceho pre status sťažovateľa ako poškodenej

osoby je to, že vyneseným rozhodnutím boli porušené jeho základné práva...“

5. Sťažovateľ ďalej uvádza: „Z odôvodenia napadnutého uznesenia vôbec nie je

zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že sťažovateľ je ako

súdny exekútor zaujatý voči oprávnenému - obchodnej spoločnosti P., s. r. o... Sťažovateľ

ako strana konania nebol oboznámený s tým, že všeobecný súd vedie konanie, v ktorom

rozhoduje o jeho právach a právnom postavení (a to v súvislosti s jeho zaujatosťou), nebol

oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam

vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení... Rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k enormnému zníženiu majetkovej hodnoty sťažovateľa do tej

miery, že viac nemožno hovoriť o hodnote v pravom slova zmysle... mohol legitímne

očakávať, že uskutočnením činností v rámci výkonu exekúcie dôjde k zhmotneniu odmeny za

výkon exekúcie... Napadnuté rozhodnutie tohto súdu v praxi objektívne vyvolalo také účinky,

že sťažovateľ bol zbavený vlastníctva značnej majetkovej hodnoty a taktiež došlo k zmareniu

jeho legitímneho očakávania, že ak bude postupovať podľa záväzných právnych noriem a

usmernení exekučného súdu, realizácia úkonov pri výkone exekučnej činnosti bude

generovať jeho finančnú odmenu...

Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve vykonať exekúciu a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho

právne postavenie, stranou konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu

nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť

takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno

ospravedlniť jeho iným postavením (postavením súdneho exekútora), pretože takýto dôvod

je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného

zaobchádzania.“

6. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom vyslovil

porušenie ním označených práv podľa , dohovoru a dodatkového protokolu postupom

okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté

uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a priznal mu

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

8. V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

9. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie, tak

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

14. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

15. Podľa ak sa návrh neodložil alebo

neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia

o prijatí návrhu.

16. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

21. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

IV.

22. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľa (súdneho exekútora), že napadnutými

uzneseniami okresného súdu, ktorými rozhodol o jeho vylúčení z výkonu exekúcií z dôvodu

pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k oprávnenej (spoločnosti P., s. r. o.), bol

porušený a jeho základné práva podľa a a

práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.

23. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady

meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti ( ).

24. Ústavný súd konštatuje, že o návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou

sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

25. Ústavný súd už vo viacerých veciach sťažovateľa (napr. ,

, ) uviedol, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej

činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku;

ustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia

§ 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej

moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom

preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj

vykonávacie konanie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto

skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska

funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak exekútor

vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej

štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým

prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard

ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

26. Súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu,

ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie v daných veciach pre jeho pomer

k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku.

V takomto prípade je súdny exekútor objektom rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť

súdnej moci nie je účastníkom exekučného konania a nie je nositeľom žiadnych základných

práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

27. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že ide o sťažnosti podané zjavne neoprávnenou osobou, a preto ich odmietol podľa § 25

ods. 2 . Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa ústavný

súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

28. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažností taktiež zistil,

že sťažovateľ sa naň opakovane obracia, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade,

v skutkovo a právne takmer identických veciach, v porovnaní so skoršími sťažnosťami

sťažovateľa, o ktorých už ústavný súd rozhodol. Sťažovateľovi tak musí byť právny názor

ústavného súdu na danú problematiku dobre známy. Vzhľadom na tieto skutočnosti

vyvstáva otázka, aký význam a efektivitu má pre neho uvedený postup, keďže aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Bucheň proti Českej republike,

rozsudok z 26. novembra 2002, sťažnosť č. 36541/97, § 48 až § 51; Laska a Lika proti

Albánsku, rozsudok z 20. apríla 2010, sťažnosti č. 12315/04 a č. 17605/04, § 45 − § 47;

Kleyn a ostatní proti Holandsku, rozsudok zo 6. mája 2003, sťažnosti č. 39343/98,

č. 39651/98, č. 43147/98 a č. 46664/99, § 158) nie je nevyhnutné, ako predpoklad možnosti

obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán, vyčerpať právny prostriedok nápravy

na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako

neefektívny.

29. S poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady efektivity

a procesnej hospodárnosti konania ústavný súd sťažovateľa upozorňuje, že pokiaľ bude aj

naďalej podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky v zákonom

ustanovených procesných podmienkach konania v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sú mu známe z rozhodovacej činnosti ústavného súdu týkajúcej sa obdobných vecí, je

ústavný súd oprávnený využiť možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 25 ods. 2 poslednej

vety a rozhodnutie o odmietnutí sťažnosti neodôvodňovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013