Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

10902/2012, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia , základných práv podľa a

a práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. marca 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. marca 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. Rvp

10904/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

10900/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia (ďalej len „“),

základných práv podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14.

marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. marca

2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. marca 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. marca 2012 a

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. marca 2012 (ďalej

len „napadnuté uznesenia“ alebo „uznesenia“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľka v záujme vymoženia

svojich pohľadávok z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila s dlžníkmi – fyzickými osobami

(ďalej len „povinní“), ktoré boli priznané vykonateľnými rozsudkami Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., alebo notárskou

zápisnicou, podala súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. (ďalej aj „súdny exekútor“) návrhy na

vykonanie exekúcií. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal

nútený výkon rozhodnutí (exekúcie). Z napadnutých uznesení vyplýva, že v priebehu

konaní súdny exekútor plniac si povinnosť podľa § 30 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,Exekučný poriadok“) oznámil okresnému súdu skutočnosti, pre ktoré by mohol

byť vylúčený z vykonávania exekúcií. Napadnutými uzneseniami okresný súd ex offo

vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora z vykonávania exekúcií z dôvodu, že bol

pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora zamestnancom sťažovateľky ako

účastníčky exekučných konaní (oprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá

dôvod na jeho vylúčenie.

3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napáda uvedené uznesenia okresného súdu,

ktorými okresný súd ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií

a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k ich vydaniu. Sťažovateľka uvádza, že okresný

súd porušil jej základné práva, a to konkrétne:

«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené či. 20 ods. 1 ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.»

4. V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcií v označených exekučných

konaniach sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu uviedla:

«Napadnuté uznesenie Okresného súdu... veľmi významnou mierou ovplyvnilo

faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie...

Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu,

nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu

zaručené a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto, že

všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 4. 2011,

sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie:

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K..

... postupom Okresného súdu..., ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo

v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady

„rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, ktoré sú

imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s a článkom č. 6 ods. 1 Dohovoru.»

5. Sťažovateľka k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu uvádza: „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“

6. Namietané porušenie a dohovoru sťažovateľka

odôvodnila tým, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala

byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo

s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že

všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným

exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom

konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným

postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR

a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

7. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom

vyslovil porušenie , základných práv podľa a

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu a dohovoru

postupom okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami,

napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu

trov konania.

II.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

9. V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku exekútor predloží vec na rozhodnutie

súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd

do desiatich dní od predloženia veci.

Podľa § 30 ods. 10 proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný

prostriedok.

16. Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

17. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

18. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

21. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

22. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

23. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutými uzneseniami

okresného súdu, ktorými okresný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. R. K. z

výkonu exekúcií z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k sťažovateľke, boli

porušené jej základné práva podľa a , a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 14 dohovoru. Podľa

tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia bez aplikácie relevantnej právnej

normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnil.

Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k ohrozeniu existujúcich

pohľadávok sťažovateľky a k zníženiu jej majetku o náklady výkonu exekúcií zvoleným

súdnym exekútorom a v konaní mala mať sťažovateľka výrazné nevýhodné postavenie a

zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

24. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady

meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti ( ).

25. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenia okresného súdu, ktorých kópie

právny zástupca sťažovateľky na výzvu ústavného súdu doplnil svojím podaním

z 19. novembra 2012. Namietanými uzneseniami bolo rozhodnuté o tom, že okresný súd

nepripúšťa vstup vedľajšieho účastníka (Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa

OFS) do exekučného konania a vylučuje vo veci konajúceho súdneho exekútora (JUDr. R.

K.) z exekúcie.

V prípade rozhodovania o vylúčení súdneho exekútora z exekúcie ide o rozhodnutie,

proti ktorému odvolanie v zmysle ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku nie je

prípustné, ak ho vydá sudca.

Vo všetkých prípadoch namietaných uznesení okresného súdu však išlo

o rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky. Podľa ustanovenia je proti

rozhodnutiu súdneho úradníka odvolanie prípustné vždy. O takomto odvolaní rozhoduje

sudca okresného súdu, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Navyše, namietané uznesenia okresného súdu obsahovali aj poučenie o možnosti podať

opravný prostriedok.

26. S poukazom na to ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,

ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom predchádzajúcim ich

vydaniu podľa jej názoru porušené. Zo sťažností sťažovateľky však nevyplýva, že by

sťažovateľka tento opravný prostriedok v danej veci v zákonnej lehote využila, naopak,

sama tvrdí, že nemá k dispozícii žiadne opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré by jej zákon na ochranu jej práv účinne poskytoval. Sťažovateľka zároveň

v sťažnostiach neuvádza žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nesplnenie podmienky vyčerpania opravných prostriedkov.

Keďže v danej veci je namietaný postup okresného súdu, ako aj jeho napadnuté

uznesenia, ktoré sú preskúmateľné sudcom okresného súdu na základe odvolania

sťažovateľky, neprichádza do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal námietkami smerujúcimi

proti postupu a uzneseniam okresného súdu, a preto treba sťažnosti sťažovateľky považovať

za predčasné.

27. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

, ), a tiež zo záverov a právneho hodnotenia skutkových

okolností daného prípadu ústavný súd sťažnosti sťažovateľky už pri ich predbežnom

prerokovaní odmietol ako neprípustné podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013