Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 122/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Vojenskej obvodovej prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn.

O Pn 999/10, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12

a jej rozhodnutím z 11. mája 2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických

a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L., CSc., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2012

doručená a 9. júla 2012 doplnená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 3 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Vojenskej obvodovej prokuratúry v B.

(ďalej len „vojenská obvodová prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12

a jej rozhodnutím z 11. mája 2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických

a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010 (ďalej aj „odobratie

identifikačných údajov“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«V prípravnom trestnom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na Úrade justičnej

a kriminálnej polície, Okresnom riaditeľstve policajného zboru, Odbore justičnej polície...

B. je sťažovateľ vyšetrovaný od 7.8.2000 ako podozrivý a od 9.11.2004 ako obvinený

v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM.

Dňa 25.3.2010 vyšetrovateľ nariadil výsluch svedka J. L., syna sťažovateľa.

Sťažovateľ na policajný úrad syna sprevádzal, hoci nebol predvolaný. Vzhľadom na

prítomnosť sťažovateľa, vyšetrovateľ nariadil odobrať daktyloskopické odtlačky

sťažovateľovi, zisťovať jeho telesné znaky, vykonať meranie tela a vyhotoviť obrazové

záznamy (ďalej len „identifikačné znaky“). Sťažovateľ počas odoberania identifikačných

údajov namietal nezákonnosť tohto postupu. Vyšetrovateľ nevyhovel ani žiadosti

sťažovateľa, aby ho tejto ponižujúcej procedúre nepodroboval za prítomnosti jeho syna,

ktorý do 22.03.2010 vôbec netušil, že sťažovateľ, jeho otec, je obvinený. Sťažovateľ

vyšetrovateľovi navrhol, že sa kedykoľvek dostaví za účelom výkonu odobratia

identifikačných údajov a požiadal tiež vyšetrovateľa, aby zmienenú procedúru vykonal

v neprítomnosti syna sťažovateľa. Žiadnej z uvedených žiadostí vyšetrovateľ nevyhovel

a tvrdil, že tak koná na základe pokynu dozorujúcej prokurátorky.

Dňa 26.3.2010 podal sťažovateľ na Okresnú prokuratúru B. podanie s názvom

„Žiadosť podľa , ods. 2, písm. a) o vykonanie dozoru nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM,

vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej

polície...“ V predmetnej žiadosti upozornil aj na porušenie sťažovateľových práv

prameniacich z článku 19 .

Dňa 25.10.2010 sťažovateľ prevzal vyrozumenie o spôsobe vybavenia žiadosti,

v ktorom dozorujúca prokurátorka žiaden z tam uvedených faktov nepoprela a sťažovateľovi

oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným spôsobom a pochybenie pri rozhodovaní

nezistila.

Dňa 02.11.2010 sťažovateľ podal na Krajskú prokuratúru v B... podanie s názvom

„Žiadosť podľa , ods. 2, písm. a) o vykonanie dozoru nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM,

vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej

polície...“ V predmetnej žiadosti sťažovateľ opäť upozornil na porušenie práv prameniacich

z článku 19 .

Dňa 22.11.2010 sťažovateľ prevzal list. -21 zo dňa 19.11.2010 označený

názvom: „Podnet zo dňa 02.11.2010 – vybavenie“. Týmto podaním prokurátorka Krajskej

prokuratúry v B. sťažovateľovi, oznámila, že s touto sťažnosťou „... je potrebné obrátiť sa

na príslušné orgány Policajného zboru,... uvedené úkony nie sú vyšetrovacími úkonmi

a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní...“.

Dňa 29.11.2010 sťažovateľ podal na Okresné riaditeľstvo policajného zboru

podanie, ktoré označil „Žiadosť o zničenie neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných

a zneužívaných údajov o mojej osobe – podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie

trestných činov podľa a , ods. 1, ods. 4, písm. c) ,

vyšetrovateľom npor. Ing. M T.“ ...

Dňa 03.01.2011 sťažovateľ prevzal uznesenie ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010

z 20.12.2001..., ktorým vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, Odboru inšpekčnej služby, 1. inšpekčného oddelenia... B., odmietol podnet na

preverenie podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa , ods. 1, písm. a) ...

Voči... odmietavému uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť... V nej okrem iného poprel

tvrdenie, že sťažovateľov syn nebol prítomný pri popísanom úkone poukazom na okolnosť,

že tento úkon sa udial vo viacerých miestnostiach a jeho syn bol pri úkonoch nielen

prítomný, ale mu aj pri nich pomáhal.

Dňa 10.3.2011 sťažovateľ prevzal Uznesenie č. Opn 999/10, Vojenská obvodná

prokuratúra v B.. Týmto uznesením vojenský prokurátor por. JUDr. T. O. odmietol sťažnosť

sťažovateľa s odôvodnením, že sťažovateľ je páchateľom trestného činu, napriek tomu, že

sťažovateľ bol vyšetrovaný ako obvinený...

Dňa 5.5. 2011 sťažovateľ podal Ústavnému súdu sťažnosť, ktorou súd požiadal

o ochranu podľa , 2 a 3, ako I podľa , ods. 2 ,

voči Vojenskej obvodnej prokuratúre v B., Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

a Okresnému riaditeľstvu policajného zboru B.

Ústavný súd uznesením č. -13 z 28.6.2011... sťažnosť odmietol ako

neprípustnú s ohľadom na okolnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy,

ktorým je sťažnosť podaná Generálnej prokuratúre SR.

Dňa 19.8.2011 sťažovateľ podal Generálnej prokuratúre SR podanie označené

názvom „Podnet podľa na preverenie zákonnosti Uznesenia

č. Opn 999/10 Vojenskej obvodnej prokuratúry v B... z 22.02.2011 a jemu predchádzajúcich

konaní“..., ktorým požiadal o preverenie zákonnosti zásahu do jeho základných

občianskych práv a o zničenie neoprávnene odobratých identifikačných znakov. ...

Dňa 26.10.2011 sťažovateľ prevzal vyrozumenie Vyššej vojenskej prokuratúry T.

č. Vn 229/11-8 z 21.10.2011..., ktorým tento orgán odložil podnet sťažovateľa ako

bezdôvodný vzhľadom k okolnosti, že prokurátor tejto prokuratúry sa stotožnil s obsahom

preverovaného uznesenia sp. zn. Opn 999/10 z 22.02.2011.

Dňa 30.11. 2011 sťažovateľ podal Ústavnému súdu sťažnosť, ktorou súd požiadal

o ochranu podľa , 2 a 3, ako I podľa , ods. 2 ,

voči Vojenskej obvodnej prokuratúre v B., Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

a Okresnému riaditeľstvu policajného zboru B.

Ústavný súd uznesením č. -11 z 12.1.2012... sťažnosť odmietol ako

neprípustnú s ohľadom na okolnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy,

ktorým je opakovaná sťažnosť podaná Generálnej prokuratúre SR.

Dňa 06.2.2012 sťažovateľ podal Generálnej prokuratúre SR podanie označené

názvom „Opakovaný podnet podľa , ods. 1 na preverenie

zákonnosti uznesenia č. Opn 999/10 Vojenskej obvodnej prokuratúry v B...“, ktorým

požiadal o preverenie zákonnosti zásahu do jeho základných občianskych práv a o zničenie

neoprávnene odobratých identifikačných znakov.

Dňa 20.2.2012 sťažovateľ prevzal potvrdenie č. IV/1 Gn 281/12-5 z 13.02.2012

o prijatí podnetu z 6.2.2012..., ktorým mu tento orgán oznámil, že o spôsobe vybavenia jeho

podnetu bude upovedomený. Dňa 18.4.2012 sťažovateľ prevzal upovedomenie č. IV/1 Gn

281/12-14 z 5.4.2012..., ktorým prokurátor sťažovateľovi oznámil predĺženie lehoty na

vybavenie podnetu do 11.05.2012.

Dňa 28.5.2012 sťažovateľ prevzal stanovisko IV/1 Gn 281/12-15..., ktorým sa

Generálna prokuratúra SR stotožnila s vyrozumením č. Vn 229/11-8 Vyššej vojenskej

prokuratúry T. z 21.10.2011 a podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný. Odôvodnenie

tohto stanoviska považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné, keďže Generálny prokurátor SR

v posl. ods. str. 2 tohto stanoviska konštatuje, že odobratie identifikačných znakov

sťažovateľa nemalo charakter vyšetrovacích úkonov a súčasne tvrdí, že sťažovateľ je

evidovaný ako páchateľ takých trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho

spisu. ...

V uznesení ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, 1. inšpekčné oddelenie... z 20.12.2010... vojenský prokurátor odmietol

sťažnosť sťažovateľa s odôvodnením, že sťažovateľ je páchateľom trestného činu, napriek

tomu, že sťažovateľ bol vyšetrovaný ako obvinený... boli odobraté identifikačné údaje

oznamovateľovi, ten bol stíhaný ako obvinený..., čiže mal postavenie páchateľa trestného

činu... V uznesení je ďalej uvedené, že sťažovateľove získané údaje sú súčasťou

automatizovaného informačného systému..., ktorým sa zhromažďujú údaje o páchateľoch

trestných činov...

Citované tvrdenie, že sťažovateľ je páchateľom neznámeho trestného činu, následne

potvrdili i všetky kontrolné orgány prokuratúry, tak Vyššia vojenská prokuratúra T. svojím

vyrozumením č. Vn 229/11-8 zo dňa 21.10.211, ako aj Generálna prokuratúra SR svojím

stanoviskom IV/1 Gn 281/12-15 zo dňa 11.05.2012.

Stotožňovanie pojmov páchateľ a obvinený nie je možné ani na základe právneho

názoru doc. JUDr. J. K., CSc. z katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky

Právnickej fakulty Univerzity Komenského v B., ktorý uvádza, že páchateľ je len ten, komu

bola dokázaná vina. ...

Podľa , o Policajnom zbore: „1. Príslušník Policajného

zboru... vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva

všetky úkony samostatne, je povinný vykonať ich v súlade so zákonom a zodpovedá za ich

včasné vykonanie. 2. Policajt vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré

vyšetruje, oprávnený vyžadovať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi zabezpečenie vykonania úkonov a opatrení

nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám.“

Ustanovenie , ods. 2 , vyšetrovateľovi umožňuje od Policajného

zboru vyžadovať len také úkony, ktoré sú nevyhnutné pre vyšetrovanie, pričom policajt je

povinný vykonávať tieto úkony v súlade so zákonom. ... prokurátor konštatuje, že

„... odobratie identifikačných údajov nemá charakter procesných úkonov v zmysle trestného

poriadku...“ . Preto nemá byť podľa názoru prokurátora náležitý poukaz sťažovateľa na

, ods. 1 . S takýmto odôvodnením nemožno súhlasiť, nakoľko voči

sťažovateľovi bolo v danom čase vedené trestné stíhanie, a preto všetky úkony mali byť

vykonávané v súlade a v zmysle . ..., tak ako je to

uvedené v ustanovení , podľa ktorého: „ upravuje postup orgánov

činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich

páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a

slobody fyzických osôb a právnických osôb“, a teda akýkoľvek iný postup a vykonávanie

akýchkoľvek iných úkonov ako umožňuje je nezákonné...

Porovnaním platného znenia so znením platným do 31.8.2011 je

zrejmé, že odobratie daktyloskopických odtlačkov obvinenému sa stalo možným len od

účinnosti , ktorý túto možnosť uzákonil. I v súčasnosti je však takýto

postup v zmysle ods. 3 a 4 cit. zák. ustanovenia možný výlučne na základe písomného

príkazu. Takýto príkaz musí byť vydaný aspoň policajtom po súhlase prokurátora a písomne

odôvodnený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aký dôkaz v záujme objasnenia vyšetrovanej

veci sa týmto postupom získa. Ani v súčasnosti sa tak nesmie stať svojvoľným a pre vec

neúčelným rozhodnutím policajta tak, ako sa to stalo v sťažovateľovom prípade. Z tohto

dôvodu aj postup vyšetrovateľa bol nezákonný a v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 zák. č.

, keďže vyšetrovateľ bez oprávnenia daného od

Policajného zboru vyžiadal také úkony, ktoré neboli nevyhnutné pre vyšetrovanie tak, ako to

potvrdili všetky dozorné orgány, ktoré vo veci doposiaľ konali.»

Sťažovateľ z uvedeného postupu vojenskej obvodovej prokuratúry, ministerstva

vnútra, okresného riaditeľstva a generálnej prokuratúry odvodil porušenie základných práv

zaručených v , 2 a 3 a , ako aj dohovoru, preto navrhol,

aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa v zmysle

- ods. 1...

- ods. 2...

- ods. 3...

- ods. 2... a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd... boli porušené postupom Vojenskej obvodnej

prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 999/10, postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. IV/1 Gn 281/12

a Okresného riaditeľstva policajného zboru B..., v konaní vedenom pod spisovou značkou

ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TMm, ako aj rozhodnutím Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo dňa 11.05.2012 č. k. IV/1 Gn 281/12-15.

Odobratie identifikačných údajov sťažovateľa dňa 25.03.2010 na Okresnom

riaditeľstve policajného zboru B... bolo nezákonné. Okresné riaditeľstvo policajného zboru

B... je povinné odstrániť nezákonný stav a obnoviť stav pred porušením základného práva

alebo slobody v zmysle ustanovenia ,

o organizácii Ústavného súdu SR..., a to prostredníctvom odstránenia záznamov

o identifikačných údajoch sťažovateľa získaných dňa 25.03.2010 do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva F. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

- 10.000 EUR... od Vojenskej obvodnej prokuratúry v B.,

- 10.000 EUR... od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

- 10.000 EUR... od Okresného riaditeľstva policajného zboru B.,

- 10.000 EUR... od Generálnej prokuratúry SR,

ktoré sú tieto orgány povinné sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Ústavný súd si vyžiadal spisový materiál a vyjadrenia ministerstva vnútra

a generálnej prokuratúry. Ministerstvo vnútra sa k sťažnosti vyjadrilo podaním doručeným

ústavnému súdu 25. októbra 2012. Vo vyjadrení okrem iného uviedlo:

«Podanie sťažovateľa zo dňa 29.11.2010 bolo zo strany vyšetrovateľa Policajného

zboru kpt. JUDr. R. J... posudzované ako podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie

právomoci verejného činiteľa podľa . Na základe

uvedeného podania vyšetrovateľ podľa doplnil podanie

sťažovateľa vyžiadaním listinných podkladov zo spisového materiálu vedeného na UJKP

OR PZ B. pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009.

Zo zadovážených listinných podkladov vyšetrovateľ zistil, že dňa 18.07.2005

vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-

2002 vzniesol sťažovateľovi obvinenie. Dňa 09.09.2009 bol spisový materiál v uvedenej veci

odstúpený z dôvodu miestnej príslušnosti na UJKP OR PZ B., pričom vec dostal pridelenú

vyšetrovateľ npor. Ing. M. T.

Tento na základe pokynu prokurátora predvolal na výsluch svedka syna sťažovateľa,

J. L. S menovaným sa dostavil na oddelenie aj sťažovateľ. Nakoľko vyšetrovateľ zistil, že

neboli doteraz u sťažovateľa, ktorý mal v uvedenej trestnej veci postavenie obvineného

sňaté odtlačky prstov a vyhotovená trojdielna fotografia, nariadil sňať identifikačné znaky,

pričom predmetný úkon vykonal technik odboru kriminálnej polície. Počas vykonania úkonu

syn sťažovateľa čakal pred kanceláriou technikov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že vyšetrovateľ PZ konal v rozpore s článkom

19 ods. 3 ...

Podľa článku 2 ods. 2 , cit.: „Štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov (ďalej len: „zákon o Policajnom zbore“), cit.: „policajt je oprávnený osobe

predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii

obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe

zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej

alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať

meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky

biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi,

ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej

republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom

vyhostení z územia Slovenskej republiky“.

Zákon o Policajnom zbore teda upravuje podmienky kto, komu a za akých podmienok

môže sňať identifikačné znaky a ktoré konkrétne. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva,

že príslušník Policajného zboru je oprávnený nariadiť sňatie daktyloskopických odtlačkov

a vyhotovenie trojdielnej fotografie u osoby, ktorá je obvinená, tak ako to bolo v prípade

sťažovateľa.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

sa dopustí ten, kto vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim

zákonu, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech. Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa v prvom rade

vyžaduje, aby sa jednalo o konanie v rozpore so zákonom. Nakoľko vyšetrovateľ

Policajného zboru konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nenaplnil

svojím konaním skutkovú podstatu uvedeného prečinu. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že

v danej veci nedošlo k protiprávnemu postupu, ktorý by naplnil znaky skutkovej podstaty

zločinu, iného trestného činu ani disciplinárneho previnenia, preto dňa 20.12.2010 podľa

podanie sťažovateľa odmietol.

Dňa 04.01.2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu o odmietnutí jeho podania

sťažnosť, ktorú prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry B. v konaní OPn 999/10

uznesením zo dňa 22.02.2011 podľa zamietol, nakoľko

sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia uznesenia prokurátora Vojenskej obvodnej

prokuratúry B. vyplýva, cit.: „Vyhodnotením zhromaždených dôkazov možno konštatovať

záver, že sa nepodarilo preukázať skutočnosti ktoré by preukázali, že zo strany príslušníka

Policajného zboru služobne zaradeného na UJKP ORPZ B. došlo k takému konaniu, ktoré

zakladalo dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených

v osobitej časti .“

Zo stanoviska OISZ ÚIS SKIS MVSR vyplýva, že Vyššia vojenská prokuratúra v T.,

ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na podnet oznamovateľa v konaní IV/1

Gn 281/12 preskúmavala postup a rozhodnutie prokurátora Vojenskej obvodnej

prokuratúry B.

Uznesenie vyšetrovateľa, ktorým tento odmietol podanie sťažovateľa nebolo zrušené

žiadnym z oprávnených orgánov, teda sa jedná o zákonné a dôvodné rozhodnutie. Uvedené

platí aj pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

V zmysle uvedeného možno konštatovať, že vydaním uznesenia vyšetrovateľom OISZ ÚIS

SKIS MVSR pod ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 zo dňa 20.12.2010, ako aj postupom, ktorý

jeho vydaniu predchádzal, neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľa

garantované .

Podľa , cit.: „Dozor nad dodržiavaním zákonnosti

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor“.

Ako bolo už vyššie uvedené, prokurátor vyhodnotil postup orgánov činných

v trestnom konaní ako dôvodný, a teda v súlade so zákonom.

Žiadne z rozhodnutí vyšetrovateľa v danom prípade nebolo zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť príslušným orgánom a taktiež sa nijakým spôsobom nepreukázal

nesprávny úradný postup vyšetrovateľa alebo iných orgánov Policajného zboru Slovenskej

republiky v priebehu predmetného trestného konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považuje Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky sťažovateľovu ústavnú sťažnosť za účelovú a nedôvodnú.»

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila aj generálna prokuratúra, ktorá

v podaní doručenom ústavnému súdu 27. septembra 2012 k porušovaniu označených práv

sťažovateľa uviedla:

„Sťažovateľ bol stíhaný vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.

pod sp. zn. ČVS:1398/OEK-B1-2002 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek

5 Trestného. zákona a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, odsek 4 písmeno c)

a iné. Dozor nad zachovávaním zákonností v prípravnom konaní

vykonávala Okresná prokuratúra B. pod sp. zn. .

Po skončení vyšetrovania dňa 28.2.2012 bola na Okresnom súde B. podaná na

sťažovateľa obžaloba pod sp. zn. ...

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo veci sťažnosti považuje za potrebné

v prvom rade uviesť, že sťažovateľ mal v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ B.

sp. zn. ČVS:1398/OEK-B1-2002 procesné postavenie obvineného. Dozor nad zákonnosťou

prípravného konania vykonával prokurátor Okresnej prokuratúry B. pod sp. zn. 2Pv

238/09.

Pre účely tohto trestného konania nebolo potrebné odobrať daktyloskopické stopy,

keďže konanie sa viedlo o majetkovej trestnej činnosti, kde neboli zadovážené

daktyloskopické stopy k porovnaniu odtlačkov.

Avšak skutočnosť, že sťažovateľ mal v tomto konaní status obvineného, umožňoval

policajtovi postupovať podľa zákona o policajnom zbore, ktorý oprávňuje snímať jeho

identifikačné znaky.

Podľa zákona číslo policajt je oprávnený osobe

predvedenej podľa § 18 odsek 3, a odsek 4, ak na základe oznámených údajov ani

v evidencii obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19, osobe

zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej

alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať

meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky

biologických materiálov.

Povinnosť daktyloskopovať obvinených možno vyvodzovať aj z Nariadenia MV SR

č. 115/2005 o prevádzke automatizovaného informačného systému... a manuálnej

operatívno-taktickej evidencii.

V dôsledku toho vzniká databáza daktyloskopických stôp, ako je to bežné na ochranu

bezpečnosti štátu a jeho občanov aj v iných krajinách. Databáza je využívaným

prostriedkom k zisťovaniu celej rady informácií páchateľov trestných činov a k ich

jednoduchej identifikácii. S poukazom na možnosť zneužitia týchto údajov platná právna

úprava Slovenskej republiky jednoznačne stanovuje u akých osôb a v akom procesnom

postavení je vykonávaná táto identifikácia. Oprávnenie polície využívať túto databázu je

preto limitované nariadením Ministerstva vnútra SR publikovanom vo Vestníku číslo

15/2005. Právny poriadok Slovenskej republiky nebráni bezúhonnému občanovi (po

skončení trestného konania zastavením trestného stíhania, oslobodením spod obžaloby)

domáhať sa vyradenia svojich daktyloskopických stôp zo systému...

Daktyloskopické odtlačky odobraté sťažovateľovi sa teda stali súčasťou príslušnej

operatívno-taktickej evidencie páchateľov trestnej činnosti, nie súčasťou vyšetrovacieho

spisu ako dôkazový materiál.

S poukazom na platnú právnu úpravu je zrejmé, že policajt, ktorý vykonával

odobratie daktyloskopických stôp postupoval spôsobom, aký je štandardný na celom území

Slovenskej republiky, Spôsob odoberania, resp. čas, ktorým sa tento úkon vykonáva,

stanovuje policajt, a nie je možné tento vykonávať podľa požiadaviek občana Slovenskej

republiky...

Rešpektovanie vyššie citovaného ustanovenia o Policajnom zbore nemohlo viesť

k akceptovaniu trestného oznámenia sťažovateľa o podozrení zo spáchania trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ,

ktorého sa mal dopustiť policajt odobratím identifikačných znakov sťažovateľa a preto bolo

uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: SKIS-449/IS-I-V-2010 dňa 12.12. 2010 podľa § 197

ods. 1 písmeno d/ odmietnuté. Zákonnosť tohto bola potvrdená

uznesením prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. dňa 22. 02. 2011 pod

sp. zn. OPn 990/10 o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa trestného činu (sťažovateľa).

K zmene právneho stanoviska nedošlo ani v konaní o jeho prvom podnete, ktorý bol listom

bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry v T. z 19. 08. 2011 pod sp. zn. Vn 229/11 ako

nedôvodný odložený.

Generálna prokuratúra SR preskúmala na základe opakovaného podnetu sťažovateľa

postup a zákonnosť rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a bývalej Vyššej

vojenskej prokuratúry v T., pričom dospela k záveru, že jeho opakovaný podnet nie je

dôvodný. Vo vybavení sp. zn. IV/1 Gn 281/12 z 11. mája 2012 sa prokurátor podrobne

zaoberal všetkými argumentmi, ktoré sťažovateľ prezentoval v opakovanom podnete. Z

tohto dôvodu sa generálna prokuratúra nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že vybavenie

je nepreskúmateľné.

V konaní o opakovanom podnete sťažovateľa generálna prokuratúra postupovala

v intenciách rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane vo svojich

početných uzneseniach konštatuje, že trestné oznámenie nie je prostriedkom k ochrane

subjektívnych práv fyzickej či právnickej osoby, ale v zásade sa jedná o formu účasti

občanov pri presadzovaní verejného záujmu na potlačovaní kriminality. Slovenské právne

predpisy neposkytujú fyzickým či právnickým osobám žiadne subjektívne právo vyvolať

trestné stíhanie osoby, ktorú vo svojom trestnom oznámení označia za podozrivú zo

spáchania trestného činu. Tu je výlučnou úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby

náležitým spôsobom vyhodnotili obsah trestného oznámenia, obsah jeho doplnení

a predložených listinných dôkazov, či svedeckých výpovedí tak, aby k trestnému stíhaniu,

a s ním spojeným zásahom do práv podozrivého, nedochádzalo bezdôvodne. Trestné

konanie je plne v dispozícii príslušných orgánov štátnej moci, ktoré samé zodpovedajú za

jeho zákonnosť, odôvodnenosť a šetrnosť práv iných osôb.“

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2

a 3 a a dohovoru postupom vojenskej obvodovej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom ministerstva vnútra v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom okresného riaditeľstva

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom generálnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutím z 11. mája

2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických a iných identifikačných

údajov uskutočneným 25. marca 2010.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za

nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za

nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že daktyloskopické odtlačky, zisťovanie

telesných znakov, vykonané meranie tela a vyhotovenie obrazových záznamov o osobe

sťažovateľa boli vyšetrovateľom okresného riaditeľstva nariadené a vykonané 25. marca

2010.

Keďže sťažovateľ považoval tento úkon za zásah do svojho základného práva

zaručeného v , podaním z 26. marca 2010 adresovaným Okresnej

prokuratúre B., ktoré označil ako „žiadosť o vykonanie dozoru nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM“, sa domáhal ochrany

tohto práva.

Dňa 25. októbra 2010 mu dozorujúca okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry B.

oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným spôsobom a nezistila žiadne pochybenie.

Dňa 2. novembra 2010 sťažovateľ podal na Krajskej prokuratúre v B. podanie

označené ako „Žiadosť podľa , ods. 2, písm. a) o vykonanie

dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-

TM, vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej

polície...“. V tejto „žiadosti sťažovateľ opäť upozornil na porušenie práv prameniacich

z článku 19 “.

Krajská prokuratúra sťažovateľovu „žiadosť“ vybavila listom označeným ako

„Podnet zo dňa 02.11.2010 – vybavenie“ č. k. -21 z 19. novembra 2010. Týmto

podaním prokurátorka Krajskej prokuratúry v B. sťažovateľovi oznámila, že so sťažnosťou

„... je potrebné obrátiť sa na príslušné orgány Policajného zboru, uvedené úkony nie sú

vyšetrovacími úkonmi a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní“.

Sťažovateľ proti tomuto oznámeniu ďalší opravný prostriedok nepodal, hoci

vo vzťahu k prípisu krajskej prokuratúry z 19. novembra 2010 mohol žiadať o preskúmanie

zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavuje nadriadený

prokurátor [ o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“)] (obdobne , , ,

, , , , ).

Tento proces mohol zavŕšiť sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127

, v ktorej by ústavný súd skúmal, či odobratím daktyloskopických odtlačkov,

zisťovaním jeho telesných znakov, vykonaním meraní tela a vyhotovením obrazových

záznamov okresným riaditeľstvom došlo k zásahu, či bol zásah vykonaný na základe zákona

či sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, a teda či mohlo

dôjsť k zásahu do sťažovateľovho práva na súkromný a rodinný život.

Sťažovateľ však takto nepostupoval, nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytoval, a následne ani

nepodal ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej by sa domáhal ich ochrany.

Namiesto toho sa podaním adresovaným okresnému riaditeľstvu označeným ako

„Žiadosť o zničenie neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných a zneužívaných údajov

o mojej osobe – podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov podľa

a , vyšetrovateľom

npor. Ing. M. T.“ začal domáhať trestnoprávneho postihu vyšetrovateľa, ktorý mu 25. marca

2010 nariadil odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie

tela a vyhotoviť obrazové záznamy (teda 8 mesiacov po udalosti, ktorá podľa neho

zakladala porušenie jeho práva na súkromie).

Vybavovanie tohto „podnetu“ z 29. novembra 2010 je predmetom ústavnej sťažnosti

doručenej ústavnému súdu 9. júla 2012.

Sťažovateľov „podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov...“

vybavovalo ministerstvo vnútra, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej

služby, I. inšpekčné oddelenie, vyšetrovateľ ktorého uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-

-2010 z 20. decembra 2010 podnet odmietol, pretože nezistil dôvod na začatie trestného

stíhania alebo postup podľa , a a .

V odôvodnení uznesenia uviedol najmä:

„Podanie je zo strany vyšetrovateľa PZ posudzované, ako podozrenie zo spáchania

prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona.

Na základe uvedeného podania vyšetrovateľ 1. inšpekčného oddelenia odboru

inšpekčnej služby SKIS MV SR podľa doplnil podanie

vyžiadaním listinných podkladov zo spisového materiálu vedeného na UJKP OR PZ B. pod

ČVS:ORP-770/OEK-B2-2009.

Zo zadovážených listinných podkladov som zistil, že dňa 18.7.2005 vyšetrovateľ OR

PZ B. pod ČVS:ORP-1398/OEK-B1-2002 vzniesol obvinenie Ing. F. L., CSc. Dňa 9.9.2009

bol spisový materiál v uvedenej veci odstúpený z miestnej príslušnosti na UJKP OR PZ B.,

pričom vec dostal pridelenú vyšetrovateľ npor. Ing. M. T. Tento na základe pokynu

prokurátora predvolal na výsluch svedka syna obvineného J. L. S menovaným sa dostavil na

oddelenie aj obvinený Ing. F. L., CSc. Nakoľko vyšetrovateľ zistil, že neboli doteraz

u obvineného sňaté odtlačky prstov a vyhotovená trojdielna fotografia, nariadil sňať

identifikačné znaky, ktorý úkon vykonal technik odboru kriminálnej polície, pričom v čase

úkonu syn obvineného čakal pred kanceláriou technikov.

Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov, policajt je oprávnený osobe predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe

oznámených údajov ani v evidencii obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej

podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania

trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať

telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy

a odobrať vzorky biologických materiálov...

Oznamovateľ namieta, že vyšetrovateľ PZ konal v rozpore s článkom 19 ods. 3

SR kde sa uvádza, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Podľa

článku 2 ods. 3 , štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o PZ teda

upravuje podmienky kto, komu a za akých podmienok môže sňať identifikačné znaky a ktoré

konkrétne. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušník PZ je oprávnený nariadiť

sňatie daktyloskopických odtlačkov a vyhotovenie trojdielnej fotografie u osoby, ktorá je

obvinená, tak ako to bolo u Ing. F. L., CSc.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

sa dopustí ten, kto vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim

zákonu, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech. Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa v prvom rade

vyžaduje, aby sa jednalo o konanie v rozpore so zákonom. Nakoľko vyšetrovateľ PZ konal

v súlade so zákonom, nenaplnil svojím konaním skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Vyšetrovateľ 1. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby SKIS MV SR dospel

k záveru, že v danej veci nedošlo k protiprávnemu postupu, ktorý by naplnil znaky skutkovej

podstaty uvedeného zločinu, iného trestného činu ani disciplinárneho previnenia, preto nie

je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa 197 ods. 1 písm. a) b) c) a podľa

ods. 2 .“

Proti uzneseniu okresného riaditeľstva z 20. decembra 2012 podal sťažovateľ

4. januára 2011 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry

uznesením sp. zn. . Sťažnosť odmietol, pretože nebola dôvodná.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol:

„Dňa 20.12.2010 vyšetrovateľ MV SR, SKIS, 1. OI B. (ďalej len vyšetrovateľ

inšpekčného orgánu) podľa odmietol trestné oznámenie vo

veci podozrenia z prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť príslušník Policajného zboru zaradený na UJKP

OR PZ B., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnom uznesení.

Predmetné uznesenie bolo oznamovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 3.1.2011

a z jeho strany napadnuté sťažnosťou v zákonnej trojdňovej lehote dňa 4.1.2011. Vo svojej

sťažnosti oznamovateľ popiera skutkové a právne závery vyšetrovateľa inšpekčného orgánu,

pričom poukazuje na skutočnosť že vyšetrovateľ UJKP OR PZ B. pri snímaní jeho

identifikačných údajov mal postupovať podľa , ktorý je lex specialis

vo vzťahu ku o PZ, ďalej týmto svojím postupom porušil zásadu

uvedenú v ( zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov ), ďalej žiada aby

orgán rozhodujúci o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa inšpekčného orgánu

zaujal stanoviska k bodom 1 až 9 jeho sťažnosti.

Podanej sťažnosti vyšetrovateľ inšpekčného orgánu podľa

nevyhovel a podľa túto predložil na rozhodnutie

prokurátorovi VOP B.

Z podnetu podanej sťažnosti prokurátor VOP B. v intenciách

preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že hoci sťažnosť oznamovateľa bola prípustná,

podaná oprávnenou osobou, u príslušného orgánu a v zákonom stanovenej lehote, táto nie

je dôvodná, nakoľko skutkové okolnosti vyplývajúce zo spisového materiálu potvrdzujú

odôvodnenosť a zákonnosť postupu vyšetrovateľa inšpekčného orgánu...

Po preskúmaní spisového materiálu vyplynulo, že vyšetrovateľ UJKP OR PZ B.

vykonal identifikačné úkony s oznamovateľom, ktorý bol v tom čase v trestnej veci vedenej

pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 stíhaný ako obvinený. Identifikačné údaje mu boli

odobraté podľa o PZ. Tieto ( identifikačné úkony ) síce

nemali charakter vyšetrovacích - procesných úkonov v zmysle , avšak

možno ich považovať s poukazom na znenie §-fu 2 ods. 1 písm. b) a §-fu 8 ods. 3 zákona

č. o PZ ako plnenie úlohy príslušníka PZ, v rámci jeho služobnej činnosti.

Podľa o PZ - Policajný zbor plní tieto

úlohy: b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

Podľa o PZ - Služobnou činnosťou sa podľa

odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných

všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa o PZ - Policajt je oprávnený osobe

predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii

obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe

zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej

alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať

meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky

biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi,

ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej

republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom

vyhostení z územia Slovenskej republiky.

Ďalej v rámci šetrenia vo veci bolo prokurátorom VOP B. zistené, že takto získané

identifikačné údaje sú súčasťou automatizovaného informačného systému Policajného

zboru... a manuálnej operatívno - takticej evidencie, ktorú bližšie upravuje Nariadenie

ministra vnútra SR z 30. decembra 2005, ktoré zároveň upravuje aj postup vyradenia týchto

údajov z evidencie. Pričom týmto spôsobom sa zhromažďujú informácie o páchateľov

trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ale sú súčasťou tejto osobitnej

evidencie vedenej pre potreby PZ. V čase, kedy boli odobraté identifikačné údaje

oznamovateľovi, ten bol stíhaný ako obvinený v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-

770/OEK-B2-2009, čiže mal postavenie páchateľa trestného činu. Uvedený postup

príslušníka PZ mal oporu v o Policajnom Zbore, pričom

nemožno súhlasiť s názorom oznamovateľa, že bolo postupované s poukazom na zásadu

stíhania zo zákonných dôvodov uvedenú v v rozpore so zákonom, nakoľko

odobratie identifikačných údajov nemá jednak charakter procesných úkonov v zmysle

, nemá žiadny súvis s aplikáciou tejto zásady pre potreby trestného

konania.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného je nutné mať pri posudzovaní trestnoprávnej

zodpovednosti na zreteli, že trestný čin je kategóriou trestného práva hmotného, ktorá je

vyjadrená súhrnom zákonných znakov, ktoré vyjadrujú a ustanovujú, ktoré konanie je

trestným činom. Podľa - Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky

sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vyhodnotením zhromaždených dôkazov možno konštatovať záver, že sa nepodarilo

preukázať skutočnosti, ktoré by preukázali, že by zo strany príslušníka Policajného zboru

služobne zaradeného na UJKP OR PZ B. došlo k takému konaniu, ktoré zakladalo dôvodné

podozrenie zo spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného

zákona.“

Sťažovateľ s rozhodnutím vojenskej obvodnej prokuratúry nebol spokojný, preto sa

podnetom z 19. augusta 2011 a opakovaným podnetom zo 6. februára 2012 obrátil na

generálnu prokuratúru. Generálna prokuratúra opakovaný podnet odložila ako nedôvodný.

V odôvodnení odpovede č. k. IV/1 Gn 281/12-15 z 11. mája 2012 generálna

prokuratúra uviedla:

„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bol dňa 08.02.2012 doručený Váš

opakovaný podnet podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov, ktorým žiadate preskúmať zákonnosť vybavenia predchádzajúceho

podnetu zo dňa 19.08.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. vo

veci vedenej pod sp. zn. Vn 229/11. Z obsahu opakovaného podnetu, ako aj

z predchádzajúcich podnetov vyplýva Vaše podozrenie, že v súvislosti s konaním

príslušného vyšetrovateľa došlo k porušeniu Vašich práv, čím sa dopustil protiprávneho

konania zakladajúceho aj trestnoprávnu zodpovednosť.

V rámci vybavenia opakovaného podnetu som preskúmal spôsob vybavenia Vášho

predchádzajúceho podnetu 20 dňa 19.08.2011 prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej

prokuratúry T. pod. sp. zn. Vn 229/11, ako aj kompletný na vec sa vzťahujúci spisový

materiál tvoriaci obsah dozorového spisu bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. pod

sp. zn. Vn 229/11 (v súčasnosti je spis vedený na Krajskej prokuratúre T. pod sp. zn.

), obsah dozorového spisu bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod

sp. zn. OPn 999/10 (spis bol predložený Okresnou prokuratúrou B., pod sp. zn.

) a vyšetrovací spis 1. inšpekčného oddelenia, odborom inšpekčnej služby,

sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. SKIS-

449/IS-1-V-2010.

Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu predloženého Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky som v konaní policajta, prokurátora bývalej Vojenskej

obvodnej prokuratúry B. a prokurátora bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. nezistil

pochybenia, ktoré by vyžadovali prijatie opatrení a zároveň mali za následok nezákonné

rozhodnutie vo Vašom trestnom oznámení. Stotožňujem sa so spôsobom vybavenia podnetu

zo dňa 19.08.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T., ktorý Vás

upovedomil prípisom zo dňa 21.10.2011 pod sp. zn. Vn 229/11-8.

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 20.12.2010, ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, bolo

podľa písmeno d) odmietnuté Vaše podanie na

príslušníka Policajného zboru zaradeného na ÚJKP OR PZ B. pre podozrenie zo spáchania

prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a)

, ktorého sa mal dopustiť tým, že v B. v budove Okresného riaditeľstva

Policajného zboru B. ... dňa 25.03.2010 nariadil sňať identifikačné znaky Ing. F. L., CSc.,

čím postupoval v rozpore s článkom 19 . Príslušný policajt po

preskúmaní trestného podania zo dňa 29.11.2010 zabezpečil jeho doplnenie relevantnými

listinnými dôkazmi nevyhnutnými pre náležité objasnenie veci, pričom po ich vyhodnotení

dospel k odôvodnenému záveru, že príslušník Policajného zboru zaradený na ÚJKP OR PZ

B. nenaplnil skutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

písmeno a) . Proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ ste podali

ako osoba oprávnená a v zákonnej lehote sťažnosť.

Uznesením prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. zo dňa

22.02.2011, sp. zn. OPn 990/10, bola podľa písmeno c)

sťažnosť proti vyššie citovanému uzneseniu zamietnutá, pretože nebola dôvodná.

Prokurátor preskúmal všetky výroky uznesenia podliehajúce preskúmavacej povinnosti a

zároveň, konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že neboli

porušené žiadne procesné ustanovenia. Stotožňujem sa s konštatovaním, že pre potreby

rozhodovania o sťažnosti boli predmetom preskúmania iba tie skutočnosti, ktoré zakladali

trestnoprávnu, resp. disciplinárnu zodpovednosť príslušníka Policajného zboru. Okolnosti

týkajúce sa dôkaznej stránky a priebehu vyšetrovania trestnej veci súvisiacej s Vašou

osobou, ktorá bola vedená pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009, resp. pod iným číslom patrili

v čase rozhodovania do pôsobnosti príslušného prokurátora civilnej prokuratúry

vykonávajúceho dozor. V priebehu celého prípravného konania nezistil žiadne skutočnosti

nasvedčujúce spáchaniu akéhokoľvek trestného činu zo strany vyšetrovateľa Policajného

zboru, ktoré by následne odstúpil na ďalšie konanie príslušnému odboru inšpekčnej služby.

Prokurátor bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. Vás prípisom zo dňa 21.10.2011

pod sp. zn. Vn 229/11-8 upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 19.08.2011, ktorý

odložil ako nedôvodný. Z obsahu samotného prípisu vyplýva, že dňa 25.03.2010 Vám boli

sňaté identifikačné znaky, a to v čase, kedy ste boli v trestnej veci pod sp. zn. ORP-

770/OEK-B2-2009 stíhaný ako obvinený a takýto postup bol v súlade s § 20a zákona č.

o Policajnom zbore.

Z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že dňa 25.03.2010 boli na ÚJKP

OR PZ B. vykonané s Vašou osobou identifikačné úkony, pričom v tom čase ste mali

v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 procesné postavenie obvineného,

identifikačné údaje Vám boli odobraté s poukazom na

o Policajnom zbore, avšak tieto úkony nemali charakter vyšetrovacích úkonov v zmysle

ustanovení , a preto ich možno považovať s poukazom na

písmeno b) a § 8 odsek 3 citovaného zákona ako plnenie úloh príslušníka Policajného zboru

v rámci jeho služobnej činnosti. Získané identifikačné údaje sú súčasťou automatizovaného

informačného systému Policajného zboru... a manuálnej operatívno-taktickej evidencie,

ktorá je upravená Nariadením Ministra vnútra SR z 30. decembra 2005, a ktorá zároveň

upravuje aj postup vyradenia týchto údajov z evidencie. Týmto spôsobom sa zhromažďujú

informácie o páchateľoch trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Obdobne ako orgány činné v trestnom konaní zastávam názor, že takýto postup bol v súlade

s o Policajnom zbore. V konaní vyšetrovateľa som nezistil

žiadne skutočností, ktoré by nasvedčovali spáchaniu prečinu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa písmeno a) alebo iného trestného

činu uvedeného v osobitnej časti .

V postupoch a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vybavovali

Vaše podania, som nezistil žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecné záväzného

právneho predpisu, a preto Váš opakovaný podnet zo dňa 08.02.2012 odkladám ako

nedôvodný a bez prijatia ďalších opatrení.“

Následne sa sťažovateľ so svojou sťažnosťou, ktorou namietal postup vojenskej

obvodovej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. , postup ministerstva

vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postup okresného

riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postup

generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutie

z 11. mája 2012, obrátil na ústavný súd.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že právu dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 a nasl. zákona o prokuratúre) zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby

nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade

s jej predstavami (m. m. , , ).

Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na podnet sťažovateľa

primeraným spôsobom reagovať. Túto povinnosť generálna prokuratúra splnila tým, že

v liste č. k. IV/1 Gn 281/12-15 zaujala stanovisko k námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že

generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže bez

ďalšieho viesť k záveru, že sťažovateľovi zasiahla do jeho základných práv zaručených

v , 2 a 3, a dohovoru. Pri vybavení

sťažovateľovho podnetu generálna prokuratúra vzala na vedomie podstatu jeho argumentov,

pričom konštatovala zákonnosť postupu podriadených prokuratúr a vyšetrovateľa,

so závermi ktorých sa stotožnila.

V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor, že spôsob, akým generálna prokuratúra

vybavila podnet sťažovateľa, odvolávajúc sa pritom na jednotlivé rozhodnutia orgánov

činných v trestnom konaní v danej veci, považuje za prípustný a ústavne akceptovateľný.

K tomu ústavný súd dodáva, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti v obdobných

veciach uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom

nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. ,

, ). Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený

trestným činom, nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného

oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie

konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné

prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných

v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti

nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti

nemá súčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody.

V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (, ), že

vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi

štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa

pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom

tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych

hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a z toho dôvodu ju ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2013