Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 122/2013
PDF · 347.22 KB
No categories available
II. ÚS 122/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Vojenskej obvodovej prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn.
O Pn 999/10, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12
a jej rozhodnutím z 11. mája 2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických
a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. F. L., CSc., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2012
doručená a 9. júla 2012 doplnená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Vojenskej obvodovej prokuratúry v B.
(ďalej len „vojenská obvodová prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. O Pn 999/10,
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12
a jej rozhodnutím z 11. mája 2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických
a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010 (ďalej aj „odobratie
identifikačných údajov“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
«V prípravnom trestnom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na Úrade justičnej
a kriminálnej polície, Okresnom riaditeľstve policajného zboru, Odbore justičnej polície...
B. je sťažovateľ vyšetrovaný od 7.8.2000 ako podozrivý a od 9.11.2004 ako obvinený
v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM.
Dňa 25.3.2010 vyšetrovateľ nariadil výsluch svedka J. L., syna sťažovateľa.
Sťažovateľ na policajný úrad syna sprevádzal, hoci nebol predvolaný. Vzhľadom na
prítomnosť sťažovateľa, vyšetrovateľ nariadil odobrať daktyloskopické odtlačky
sťažovateľovi, zisťovať jeho telesné znaky, vykonať meranie tela a vyhotoviť obrazové
záznamy (ďalej len „identifikačné znaky“). Sťažovateľ počas odoberania identifikačných
údajov namietal nezákonnosť tohto postupu. Vyšetrovateľ nevyhovel ani žiadosti
sťažovateľa, aby ho tejto ponižujúcej procedúre nepodroboval za prítomnosti jeho syna,
ktorý do 22.03.2010 vôbec netušil, že sťažovateľ, jeho otec, je obvinený. Sťažovateľ
vyšetrovateľovi navrhol, že sa kedykoľvek dostaví za účelom výkonu odobratia
identifikačných údajov a požiadal tiež vyšetrovateľa, aby zmienenú procedúru vykonal
v neprítomnosti syna sťažovateľa. Žiadnej z uvedených žiadostí vyšetrovateľ nevyhovel
a tvrdil, že tak koná na základe pokynu dozorujúcej prokurátorky.
Dňa 26.3.2010 podal sťažovateľ na Okresnú prokuratúru B. podanie s názvom
„Žiadosť podľa § 17, ods. 2, písm. a) zák. č. 153/2001 Z. z. o vykonanie dozoru nad
zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM,
vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej
polície...“ V predmetnej žiadosti upozornil aj na porušenie sťažovateľových práv
prameniacich z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky.
Dňa 25.10.2010 sťažovateľ prevzal vyrozumenie o spôsobe vybavenia žiadosti,
v ktorom dozorujúca prokurátorka žiaden z tam uvedených faktov nepoprela a sťažovateľovi
oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným spôsobom a pochybenie pri rozhodovaní
nezistila.
Dňa 02.11.2010 sťažovateľ podal na Krajskú prokuratúru v B... podanie s názvom
„Žiadosť podľa § 17, ods. 2, písm. a) zák. č. 153/2001 Z. z. o vykonanie dozoru nad
zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM,
vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej
polície...“ V predmetnej žiadosti sťažovateľ opäť upozornil na porušenie práv prameniacich
z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky.
Dňa 22.11.2010 sťažovateľ prevzal list. 1KPt 777/09-21 zo dňa 19.11.2010 označený
názvom: „Podnet zo dňa 02.11.2010 – vybavenie“. Týmto podaním prokurátorka Krajskej
prokuratúry v B. sťažovateľovi, oznámila, že s touto sťažnosťou „... je potrebné obrátiť sa
na príslušné orgány Policajného zboru,... uvedené úkony nie sú vyšetrovacími úkonmi
a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní...“.
Dňa 29.11.2010 sťažovateľ podal na Okresné riaditeľstvo policajného zboru
podanie, ktoré označil „Žiadosť o zničenie neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných
a zneužívaných údajov o mojej osobe – podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie
trestných činov podľa § 375 a § 192, ods. 1, ods. 4, písm. c) zák. č. 300/2006 Z. z.,
Trestného zákona vyšetrovateľom npor. Ing. M T.“ ...
Dňa 03.01.2011 sťažovateľ prevzal uznesenie ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010
z 20.12.2001..., ktorým vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, Odboru inšpekčnej služby, 1. inšpekčného oddelenia... B., odmietol podnet na
preverenie podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326, ods. 1, písm. a) Trestného zákona...
Voči... odmietavému uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť... V nej okrem iného poprel
tvrdenie, že sťažovateľov syn nebol prítomný pri popísanom úkone poukazom na okolnosť,
že tento úkon sa udial vo viacerých miestnostiach a jeho syn bol pri úkonoch nielen
prítomný, ale mu aj pri nich pomáhal.
Dňa 10.3.2011 sťažovateľ prevzal Uznesenie č. Opn 999/10, Vojenská obvodná
prokuratúra v B.. Týmto uznesením vojenský prokurátor por. JUDr. T. O. odmietol sťažnosť
sťažovateľa s odôvodnením, že sťažovateľ je páchateľom trestného činu, napriek tomu, že
sťažovateľ bol vyšetrovaný ako obvinený...
Dňa 5.5. 2011 sťažovateľ podal Ústavnému súdu sťažnosť, ktorou súd požiadal
o ochranu podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, ako I podľa čl. 50, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
voči Vojenskej obvodnej prokuratúre v B., Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
a Okresnému riaditeľstvu policajného zboru B.
Ústavný súd uznesením č. III. ÚS 297/2011-13 z 28.6.2011... sťažnosť odmietol ako
neprípustnú s ohľadom na okolnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy,
ktorým je sťažnosť podaná Generálnej prokuratúre SR.
Dňa 19.8.2011 sťažovateľ podal Generálnej prokuratúre SR podanie označené
názvom „Podnet podľa § 31 zák. č. 153/2001 Z. z. na preverenie zákonnosti Uznesenia
č. Opn 999/10 Vojenskej obvodnej prokuratúry v B... z 22.02.2011 a jemu predchádzajúcich
konaní“..., ktorým požiadal o preverenie zákonnosti zásahu do jeho základných
občianskych práv a o zničenie neoprávnene odobratých identifikačných znakov. ...
Dňa 26.10.2011 sťažovateľ prevzal vyrozumenie Vyššej vojenskej prokuratúry T.
č. Vn 229/11-8 z 21.10.2011..., ktorým tento orgán odložil podnet sťažovateľa ako
bezdôvodný vzhľadom k okolnosti, že prokurátor tejto prokuratúry sa stotožnil s obsahom
preverovaného uznesenia sp. zn. Opn 999/10 z 22.02.2011.
Dňa 30.11. 2011 sťažovateľ podal Ústavnému súdu sťažnosť, ktorou súd požiadal
o ochranu podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, ako I podľa čl. 50, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
voči Vojenskej obvodnej prokuratúre v B., Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
a Okresnému riaditeľstvu policajného zboru B.
Ústavný súd uznesením č. IV. ÚS 7/2012-11 z 12.1.2012... sťažnosť odmietol ako
neprípustnú s ohľadom na okolnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy,
ktorým je opakovaná sťažnosť podaná Generálnej prokuratúre SR.
Dňa 06.2.2012 sťažovateľ podal Generálnej prokuratúre SR podanie označené
názvom „Opakovaný podnet podľa § 34, ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. na preverenie
zákonnosti uznesenia č. Opn 999/10 Vojenskej obvodnej prokuratúry v B...“, ktorým
požiadal o preverenie zákonnosti zásahu do jeho základných občianskych práv a o zničenie
neoprávnene odobratých identifikačných znakov.
Dňa 20.2.2012 sťažovateľ prevzal potvrdenie č. IV/1 Gn 281/12-5 z 13.02.2012
o prijatí podnetu z 6.2.2012..., ktorým mu tento orgán oznámil, že o spôsobe vybavenia jeho
podnetu bude upovedomený. Dňa 18.4.2012 sťažovateľ prevzal upovedomenie č. IV/1 Gn
281/12-14 z 5.4.2012..., ktorým prokurátor sťažovateľovi oznámil predĺženie lehoty na
vybavenie podnetu do 11.05.2012.
Dňa 28.5.2012 sťažovateľ prevzal stanovisko IV/1 Gn 281/12-15..., ktorým sa
Generálna prokuratúra SR stotožnila s vyrozumením č. Vn 229/11-8 Vyššej vojenskej
prokuratúry T. z 21.10.2011 a podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný. Odôvodnenie
tohto stanoviska považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné, keďže Generálny prokurátor SR
v posl. ods. str. 2 tohto stanoviska konštatuje, že odobratie identifikačných znakov
sťažovateľa nemalo charakter vyšetrovacích úkonov a súčasne tvrdí, že sťažovateľ je
evidovaný ako páchateľ takých trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho
spisu. ...
V uznesení ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly
a inšpekčnej služby, 1. inšpekčné oddelenie... z 20.12.2010... vojenský prokurátor odmietol
sťažnosť sťažovateľa s odôvodnením, že sťažovateľ je páchateľom trestného činu, napriek
tomu, že sťažovateľ bol vyšetrovaný ako obvinený... boli odobraté identifikačné údaje
oznamovateľovi, ten bol stíhaný ako obvinený..., čiže mal postavenie páchateľa trestného
činu... V uznesení je ďalej uvedené, že sťažovateľove získané údaje sú súčasťou
automatizovaného informačného systému..., ktorým sa zhromažďujú údaje o páchateľoch
trestných činov...
Citované tvrdenie, že sťažovateľ je páchateľom neznámeho trestného činu, následne
potvrdili i všetky kontrolné orgány prokuratúry, tak Vyššia vojenská prokuratúra T. svojím
vyrozumením č. Vn 229/11-8 zo dňa 21.10.211, ako aj Generálna prokuratúra SR svojím
stanoviskom IV/1 Gn 281/12-15 zo dňa 11.05.2012.
Stotožňovanie pojmov páchateľ a obvinený nie je možné ani na základe právneho
názoru doc. JUDr. J. K., CSc. z katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v B., ktorý uvádza, že páchateľ je len ten, komu
bola dokázaná vina. ...
Podľa § 7 zák. č. 171/1993 Z. z., o Policajnom zbore: „1. Príslušník Policajného
zboru... vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva
všetky úkony samostatne, je povinný vykonať ich v súlade so zákonom a zodpovedá za ich
včasné vykonanie. 2. Policajt vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré
vyšetruje, oprávnený vyžadovať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi zabezpečenie vykonania úkonov a opatrení
nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám.“
Ustanovenie § 7, ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z., vyšetrovateľovi umožňuje od Policajného
zboru vyžadovať len také úkony, ktoré sú nevyhnutné pre vyšetrovanie, pričom policajt je
povinný vykonávať tieto úkony v súlade so zákonom. ... prokurátor konštatuje, že
„... odobratie identifikačných údajov nemá charakter procesných úkonov v zmysle trestného
poriadku...“ . Preto nemá byť podľa názoru prokurátora náležitý poukaz sťažovateľa na
§ 2, ods. 1 Trestného poriadku. S takýmto odôvodnením nemožno súhlasiť, nakoľko voči
sťažovateľovi bolo v danom čase vedené trestné stíhanie, a preto všetky úkony mali byť
vykonávané v súlade a v zmysle zákona č. 301/2005 Z. z.. Trestný poriadok..., tak ako je to
uvedené v ustanovení § 1, podľa ktorého: „Trestný poriadok upravuje postup orgánov
činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich
páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a
slobody fyzických osôb a právnických osôb“, a teda akýkoľvek iný postup a vykonávanie
akýchkoľvek iných úkonov ako umožňuje Trestný poriadok je nezákonné...
Porovnaním platného znenia trestného poriadku so znením platným do 31.8.2011 je
zrejmé, že odobratie daktyloskopických odtlačkov obvinenému sa stalo možným len od
účinnosti zák. č. 262/2011 Z. z., ktorý túto možnosť uzákonil. I v súčasnosti je však takýto
postup v zmysle ods. 3 a 4 cit. zák. ustanovenia možný výlučne na základe písomného
príkazu. Takýto príkaz musí byť vydaný aspoň policajtom po súhlase prokurátora a písomne
odôvodnený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aký dôkaz v záujme objasnenia vyšetrovanej
veci sa týmto postupom získa. Ani v súčasnosti sa tak nesmie stať svojvoľným a pre vec
neúčelným rozhodnutím policajta tak, ako sa to stalo v sťažovateľovom prípade. Z tohto
dôvodu aj postup vyšetrovateľa bol nezákonný a v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 zák. č.
171/1993 Z. z., keďže vyšetrovateľ bez oprávnenia daného Trestným poriadkom od
Policajného zboru vyžiadal také úkony, ktoré neboli nevyhnutné pre vyšetrovanie tak, ako to
potvrdili všetky dozorné orgány, ktoré vo veci doposiaľ konali.»
Sťažovateľ z uvedeného postupu vojenskej obvodovej prokuratúry, ministerstva
vnútra, okresného riaditeľstva a generálnej prokuratúry odvodil porušenie základných práv
zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 2 dohovoru, preto navrhol,
aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa v zmysle
- čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1...
- čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ods. 2...
- čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ods. 3...
- čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky ods. 2... a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd... boli porušené postupom Vojenskej obvodnej
prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 999/10, postupom Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. IV/1 Gn 281/12
a Okresného riaditeľstva policajného zboru B..., v konaní vedenom pod spisovou značkou
ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TMm, ako aj rozhodnutím Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo dňa 11.05.2012 č. k. IV/1 Gn 281/12-15.
Odobratie identifikačných údajov sťažovateľa dňa 25.03.2010 na Okresnom
riaditeľstve policajného zboru B... bolo nezákonné. Okresné riaditeľstvo policajného zboru
B... je povinné odstrániť nezákonný stav a obnoviť stav pred porušením základného práva
alebo slobody v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. d) zákona č. 38/1993 Z. z.,
o organizácii Ústavného súdu SR..., a to prostredníctvom odstránenia záznamov
o identifikačných údajoch sťažovateľa získaných dňa 25.03.2010 do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd SR priznáva F. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške
- 10.000 EUR... od Vojenskej obvodnej prokuratúry v B.,
- 10.000 EUR... od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
- 10.000 EUR... od Okresného riaditeľstva policajného zboru B.,
- 10.000 EUR... od Generálnej prokuratúry SR,
ktoré sú tieto orgány povinné sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
II.
Ústavný súd si vyžiadal spisový materiál a vyjadrenia ministerstva vnútra
a generálnej prokuratúry. Ministerstvo vnútra sa k sťažnosti vyjadrilo podaním doručeným
ústavnému súdu 25. októbra 2012. Vo vyjadrení okrem iného uviedlo:
«Podanie sťažovateľa zo dňa 29.11.2010 bolo zo strany vyšetrovateľa Policajného
zboru kpt. JUDr. R. J... posudzované ako podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Na základe
uvedeného podania vyšetrovateľ podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku doplnil podanie
sťažovateľa vyžiadaním listinných podkladov zo spisového materiálu vedeného na UJKP
OR PZ B. pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009.
Zo zadovážených listinných podkladov vyšetrovateľ zistil, že dňa 18.07.2005
vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-
2002 vzniesol sťažovateľovi obvinenie. Dňa 09.09.2009 bol spisový materiál v uvedenej veci
odstúpený z dôvodu miestnej príslušnosti na UJKP OR PZ B., pričom vec dostal pridelenú
vyšetrovateľ npor. Ing. M. T.
Tento na základe pokynu prokurátora predvolal na výsluch svedka syna sťažovateľa,
J. L. S menovaným sa dostavil na oddelenie aj sťažovateľ. Nakoľko vyšetrovateľ zistil, že
neboli doteraz u sťažovateľa, ktorý mal v uvedenej trestnej veci postavenie obvineného
sňaté odtlačky prstov a vyhotovená trojdielna fotografia, nariadil sňať identifikačné znaky,
pričom predmetný úkon vykonal technik odboru kriminálnej polície. Počas vykonania úkonu
syn sťažovateľa čakal pred kanceláriou technikov.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že vyšetrovateľ PZ konal v rozpore s článkom
19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky...
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 20a Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov (ďalej len: „zákon o Policajnom zbore“), cit.: „policajt je oprávnený osobe
predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii
obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe
zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej
alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať
meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky
biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi,
ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej
republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom
vyhostení z územia Slovenskej republiky“.
Zákon o Policajnom zbore teda upravuje podmienky kto, komu a za akých podmienok
môže sňať identifikačné znaky a ktoré konkrétne. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva,
že príslušník Policajného zboru je oprávnený nariadiť sňatie daktyloskopických odtlačkov
a vyhotovenie trojdielnej fotografie u osoby, ktorá je obvinená, tak ako to bolo v prípade
sťažovateľa.
Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech. Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa v prvom rade
vyžaduje, aby sa jednalo o konanie v rozpore so zákonom. Nakoľko vyšetrovateľ
Policajného zboru konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nenaplnil
svojím konaním skutkovú podstatu uvedeného prečinu. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že
v danej veci nedošlo k protiprávnemu postupu, ktorý by naplnil znaky skutkovej podstaty
zločinu, iného trestného činu ani disciplinárneho previnenia, preto dňa 20.12.2010 podľa
§ 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku podanie sťažovateľa odmietol.
Dňa 04.01.2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu o odmietnutí jeho podania
sťažnosť, ktorú prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry B. v konaní OPn 999/10
uznesením zo dňa 22.02.2011 podľa § 193 písm. c) Trestného poriadku zamietol, nakoľko
sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia uznesenia prokurátora Vojenskej obvodnej
prokuratúry B. vyplýva, cit.: „Vyhodnotením zhromaždených dôkazov možno konštatovať
záver, že sa nepodarilo preukázať skutočnosti ktoré by preukázali, že zo strany príslušníka
Policajného zboru služobne zaradeného na UJKP ORPZ B. došlo k takému konaniu, ktoré
zakladalo dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených
v osobitej časti Trestného zákona.“
Zo stanoviska OISZ ÚIS SKIS MVSR vyplýva, že Vyššia vojenská prokuratúra v T.,
ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na podnet oznamovateľa v konaní IV/1
Gn 281/12 preskúmavala postup a rozhodnutie prokurátora Vojenskej obvodnej
prokuratúry B.
Uznesenie vyšetrovateľa, ktorým tento odmietol podanie sťažovateľa nebolo zrušené
žiadnym z oprávnených orgánov, teda sa jedná o zákonné a dôvodné rozhodnutie. Uvedené
platí aj pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý jeho vydaniu predchádzal.
V zmysle uvedeného možno konštatovať, že vydaním uznesenia vyšetrovateľom OISZ ÚIS
SKIS MVSR pod ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 zo dňa 20.12.2010, ako aj postupom, ktorý
jeho vydaniu predchádzal, neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľa
garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku, cit.: „Dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor“.
Ako bolo už vyššie uvedené, prokurátor vyhodnotil postup orgánov činných
v trestnom konaní ako dôvodný, a teda v súlade so zákonom.
Žiadne z rozhodnutí vyšetrovateľa v danom prípade nebolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom a taktiež sa nijakým spôsobom nepreukázal
nesprávny úradný postup vyšetrovateľa alebo iných orgánov Policajného zboru Slovenskej
republiky v priebehu predmetného trestného konania.
S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považuje Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky sťažovateľovu ústavnú sťažnosť za účelovú a nedôvodnú.»
Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila aj generálna prokuratúra, ktorá
v podaní doručenom ústavnému súdu 27. septembra 2012 k porušovaniu označených práv
sťažovateľa uviedla:
„Sťažovateľ bol stíhaný vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.
pod sp. zn. ČVS:1398/OEK-B1-2002 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek
5 Trestného. zákona a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, odsek 4 písmeno c)
Trestného zákona a iné. Dozor nad zachovávaním zákonností v prípravnom konaní
vykonávala Okresná prokuratúra B. pod sp. zn. 2Pv 238/09.
Po skončení vyšetrovania dňa 28.2.2012 bola na Okresnom súde B. podaná na
sťažovateľa obžaloba pod sp. zn. 2 Pv 238/09...
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo veci sťažnosti považuje za potrebné
v prvom rade uviesť, že sťažovateľ mal v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ B.
sp. zn. ČVS:1398/OEK-B1-2002 procesné postavenie obvineného. Dozor nad zákonnosťou
prípravného konania vykonával prokurátor Okresnej prokuratúry B. pod sp. zn. 2Pv
238/09.
Pre účely tohto trestného konania nebolo potrebné odobrať daktyloskopické stopy,
keďže konanie sa viedlo o majetkovej trestnej činnosti, kde neboli zadovážené
daktyloskopické stopy k porovnaniu odtlačkov.
Avšak skutočnosť, že sťažovateľ mal v tomto konaní status obvineného, umožňoval
policajtovi postupovať podľa zákona o policajnom zbore, ktorý oprávňuje snímať jeho
identifikačné znaky.
Podľa § 25a odsek 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. policajt je oprávnený osobe
predvedenej podľa § 18 odsek 3, a odsek 4, ak na základe oznámených údajov ani
v evidencii obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19, osobe
zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej
alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať
meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky
biologických materiálov.
Povinnosť daktyloskopovať obvinených možno vyvodzovať aj z Nariadenia MV SR
č. 115/2005 o prevádzke automatizovaného informačného systému... a manuálnej
operatívno-taktickej evidencii.
V dôsledku toho vzniká databáza daktyloskopických stôp, ako je to bežné na ochranu
bezpečnosti štátu a jeho občanov aj v iných krajinách. Databáza je využívaným
prostriedkom k zisťovaniu celej rady informácií páchateľov trestných činov a k ich
jednoduchej identifikácii. S poukazom na možnosť zneužitia týchto údajov platná právna
úprava Slovenskej republiky jednoznačne stanovuje u akých osôb a v akom procesnom
postavení je vykonávaná táto identifikácia. Oprávnenie polície využívať túto databázu je
preto limitované nariadením Ministerstva vnútra SR publikovanom vo Vestníku číslo
15/2005. Právny poriadok Slovenskej republiky nebráni bezúhonnému občanovi (po
skončení trestného konania zastavením trestného stíhania, oslobodením spod obžaloby)
domáhať sa vyradenia svojich daktyloskopických stôp zo systému...
Daktyloskopické odtlačky odobraté sťažovateľovi sa teda stali súčasťou príslušnej
operatívno-taktickej evidencie páchateľov trestnej činnosti, nie súčasťou vyšetrovacieho
spisu ako dôkazový materiál.
S poukazom na platnú právnu úpravu je zrejmé, že policajt, ktorý vykonával
odobratie daktyloskopických stôp postupoval spôsobom, aký je štandardný na celom území
Slovenskej republiky, Spôsob odoberania, resp. čas, ktorým sa tento úkon vykonáva,
stanovuje policajt, a nie je možné tento vykonávať podľa požiadaviek občana Slovenskej
republiky...
Rešpektovanie vyššie citovaného ustanovenia o Policajnom zbore nemohlo viesť
k akceptovaniu trestného oznámenia sťažovateľa o podozrení zo spáchania trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť policajt odobratím identifikačných znakov sťažovateľa a preto bolo
uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: SKIS-449/IS-I-V-2010 dňa 12.12. 2010 podľa § 197
ods. 1 písmeno d/ Trestného poriadku odmietnuté. Zákonnosť tohto bola potvrdená
uznesením prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. dňa 22. 02. 2011 pod
sp. zn. OPn 990/10 o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa trestného činu (sťažovateľa).
K zmene právneho stanoviska nedošlo ani v konaní o jeho prvom podnete, ktorý bol listom
bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry v T. z 19. 08. 2011 pod sp. zn. Vn 229/11 ako
nedôvodný odložený.
Generálna prokuratúra SR preskúmala na základe opakovaného podnetu sťažovateľa
postup a zákonnosť rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a bývalej Vyššej
vojenskej prokuratúry v T., pričom dospela k záveru, že jeho opakovaný podnet nie je
dôvodný. Vo vybavení sp. zn. IV/1 Gn 281/12 z 11. mája 2012 sa prokurátor podrobne
zaoberal všetkými argumentmi, ktoré sťažovateľ prezentoval v opakovanom podnete. Z
tohto dôvodu sa generálna prokuratúra nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že vybavenie
je nepreskúmateľné.
V konaní o opakovanom podnete sťažovateľa generálna prokuratúra postupovala
v intenciách rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane vo svojich
početných uzneseniach konštatuje, že trestné oznámenie nie je prostriedkom k ochrane
subjektívnych práv fyzickej či právnickej osoby, ale v zásade sa jedná o formu účasti
občanov pri presadzovaní verejného záujmu na potlačovaní kriminality. Slovenské právne
predpisy neposkytujú fyzickým či právnickým osobám žiadne subjektívne právo vyvolať
trestné stíhanie osoby, ktorú vo svojom trestnom oznámení označia za podozrivú zo
spáchania trestného činu. Tu je výlučnou úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby
náležitým spôsobom vyhodnotili obsah trestného oznámenia, obsah jeho doplnení
a predložených listinných dôkazov, či svedeckých výpovedí tak, aby k trestnému stíhaniu,
a s ním spojeným zásahom do práv podozrivého, nedochádzalo bezdôvodne. Trestné
konanie je plne v dispozícii príslušných orgánov štátnej moci, ktoré samé zodpovedajú za
jeho zákonnosť, odôvodnenosť a šetrnosť práv iných osôb.“
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2
a 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru postupom vojenskej obvodovej prokuratúry
v konaní vedenom pod sp. zn. O Pn 999/10, postupom ministerstva vnútra v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom okresného riaditeľstva
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom generálnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutím z 11. mája
2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických a iných identifikačných
údajov uskutočneným 25. marca 2010.
Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Podľa čl. 50 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za
nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že daktyloskopické odtlačky, zisťovanie
telesných znakov, vykonané meranie tela a vyhotovenie obrazových záznamov o osobe
sťažovateľa boli vyšetrovateľom okresného riaditeľstva nariadené a vykonané 25. marca
2010.
Keďže sťažovateľ považoval tento úkon za zásah do svojho základného práva
zaručeného v čl. 19 ods. 3 ústavy, podaním z 26. marca 2010 adresovaným Okresnej
prokuratúre B., ktoré označil ako „žiadosť o vykonanie dozoru nad zachovávaním
zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM“, sa domáhal ochrany
tohto práva.
Dňa 25. októbra 2010 mu dozorujúca okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry B.
oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným spôsobom a nezistila žiadne pochybenie.
Dňa 2. novembra 2010 sťažovateľ podal na Krajskej prokuratúre v B. podanie
označené ako „Žiadosť podľa § 17, ods. 2, písm. a) zák. č. 153/2001 Z. z. o vykonanie
dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-
TM, vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej
polície...“. V tejto „žiadosti sťažovateľ opäť upozornil na porušenie práv prameniacich
z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky“.
Krajská prokuratúra sťažovateľovu „žiadosť“ vybavila listom označeným ako
„Podnet zo dňa 02.11.2010 – vybavenie“ č. k. IKPt 777/09-21 z 19. novembra 2010. Týmto
podaním prokurátorka Krajskej prokuratúry v B. sťažovateľovi oznámila, že so sťažnosťou
„... je potrebné obrátiť sa na príslušné orgány Policajného zboru, uvedené úkony nie sú
vyšetrovacími úkonmi a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní“.
Sťažovateľ proti tomuto oznámeniu ďalší opravný prostriedok nepodal, hoci
vo vzťahu k prípisu krajskej prokuratúry z 19. novembra 2010 mohol žiadať o preskúmanie
zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavuje nadriadený
prokurátor [§ 54 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“)] (obdobne IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04,
IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07).
Tento proces mohol zavŕšiť sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127
ústavy, v ktorej by ústavný súd skúmal, či odobratím daktyloskopických odtlačkov,
zisťovaním jeho telesných znakov, vykonaním meraní tela a vyhotovením obrazových
záznamov okresným riaditeľstvom došlo k zásahu, či bol zásah vykonaný na základe zákona
či sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, a teda či mohlo
dôjsť k zásahu do sťažovateľovho práva na súkromný a rodinný život.
Sťažovateľ však takto nepostupoval, nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytoval, a následne ani
nepodal ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej by sa domáhal ich ochrany.
Namiesto toho sa podaním adresovaným okresnému riaditeľstvu označeným ako
„Žiadosť o zničenie neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných a zneužívaných údajov
o mojej osobe – podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov podľa
§ 375 a § 192 ods. 1, ods. 4 písm. c) zák. č. 300/2006 Z. z. Trestného zákona vyšetrovateľom
npor. Ing. M. T.“ začal domáhať trestnoprávneho postihu vyšetrovateľa, ktorý mu 25. marca
2010 nariadil odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie
tela a vyhotoviť obrazové záznamy (teda 8 mesiacov po udalosti, ktorá podľa neho
zakladala porušenie jeho práva na súkromie).
Vybavovanie tohto „podnetu“ z 29. novembra 2010 je predmetom ústavnej sťažnosti
doručenej ústavnému súdu 9. júla 2012.
Sťažovateľov „podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov...“
vybavovalo ministerstvo vnútra, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej
služby, I. inšpekčné oddelenie, vyšetrovateľ ktorého uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-
1-V-2010 z 20. decembra 2010 podnet odmietol, pretože nezistil dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a ods. 2 Trestného poriadku.
V odôvodnení uznesenia uviedol najmä:
„Podanie je zo strany vyšetrovateľa PZ posudzované, ako podozrenie zo spáchania
prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.
Na základe uvedeného podania vyšetrovateľ 1. inšpekčného oddelenia odboru
inšpekčnej služby SKIS MV SR podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku doplnil podanie
vyžiadaním listinných podkladov zo spisového materiálu vedeného na UJKP OR PZ B. pod
ČVS:ORP-770/OEK-B2-2009.
Zo zadovážených listinných podkladov som zistil, že dňa 18.7.2005 vyšetrovateľ OR
PZ B. pod ČVS:ORP-1398/OEK-B1-2002 vzniesol obvinenie Ing. F. L., CSc. Dňa 9.9.2009
bol spisový materiál v uvedenej veci odstúpený z miestnej príslušnosti na UJKP OR PZ B.,
pričom vec dostal pridelenú vyšetrovateľ npor. Ing. M. T. Tento na základe pokynu
prokurátora predvolal na výsluch svedka syna obvineného J. L. S menovaným sa dostavil na
oddelenie aj obvinený Ing. F. L., CSc. Nakoľko vyšetrovateľ zistil, že neboli doteraz
u obvineného sňaté odtlačky prstov a vyhotovená trojdielna fotografia, nariadil sňať
identifikačné znaky, ktorý úkon vykonal technik odboru kriminálnej polície, pričom v čase
úkonu syn obvineného čakal pred kanceláriou technikov.
Podľa § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, policajt je oprávnený osobe predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe
oznámených údajov ani v evidencii obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej
podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania
trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať
telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy
a odobrať vzorky biologických materiálov...
Oznamovateľ namieta, že vyšetrovateľ PZ konal v rozpore s článkom 19 ods. 3
Ústavy SR kde sa uvádza, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Podľa
článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o PZ teda
upravuje podmienky kto, komu a za akých podmienok môže sňať identifikačné znaky a ktoré
konkrétne. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušník PZ je oprávnený nariadiť
sňatie daktyloskopických odtlačkov a vyhotovenie trojdielnej fotografie u osoby, ktorá je
obvinená, tak ako to bolo u Ing. F. L., CSc.
Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech. Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa v prvom rade
vyžaduje, aby sa jednalo o konanie v rozpore so zákonom. Nakoľko vyšetrovateľ PZ konal
v súlade so zákonom, nenaplnil svojím konaním skutkovú podstatu uvedeného prečinu.
Vyšetrovateľ 1. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby SKIS MV SR dospel
k záveru, že v danej veci nedošlo k protiprávnemu postupu, ktorý by naplnil znaky skutkovej
podstaty uvedeného zločinu, iného trestného činu ani disciplinárneho previnenia, preto nie
je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa 197 ods. 1 písm. a) b) c) a podľa
ods. 2 Trestného poriadku.“
Proti uzneseniu okresného riaditeľstva z 20. decembra 2012 podal sťažovateľ
4. januára 2011 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry
uznesením sp. zn. O Pn 999/10. Sťažnosť odmietol, pretože nebola dôvodná.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„Dňa 20.12.2010 vyšetrovateľ MV SR, SKIS, 1. OI B. (ďalej len vyšetrovateľ
inšpekčného orgánu) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietol trestné oznámenie vo
veci podozrenia z prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť príslušník Policajného zboru zaradený na UJKP
OR PZ B., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnom uznesení.
Predmetné uznesenie bolo oznamovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 3.1.2011
a z jeho strany napadnuté sťažnosťou v zákonnej trojdňovej lehote dňa 4.1.2011. Vo svojej
sťažnosti oznamovateľ popiera skutkové a právne závery vyšetrovateľa inšpekčného orgánu,
pričom poukazuje na skutočnosť že vyšetrovateľ UJKP OR PZ B. pri snímaní jeho
identifikačných údajov mal postupovať podľa Trestného poriadku, ktorý je lex specialis
vo vzťahu ku zákonu č. 171/1993 Z. z. o PZ, ďalej týmto svojím postupom porušil zásadu
uvedenú v § 2 ods. 1 Tr. por. ( zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov ), ďalej žiada aby
orgán rozhodujúci o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa inšpekčného orgánu
zaujal stanoviska k bodom 1 až 9 jeho sťažnosti.
Podanej sťažnosti vyšetrovateľ inšpekčného orgánu podľa § 190 ods. 1 Tr. por.
nevyhovel a podľa § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por. túto predložil na rozhodnutie
prokurátorovi VOP B.
Z podnetu podanej sťažnosti prokurátor VOP B. v intenciách § 192 Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že hoci sťažnosť oznamovateľa bola prípustná,
podaná oprávnenou osobou, u príslušného orgánu a v zákonom stanovenej lehote, táto nie
je dôvodná, nakoľko skutkové okolnosti vyplývajúce zo spisového materiálu potvrdzujú
odôvodnenosť a zákonnosť postupu vyšetrovateľa inšpekčného orgánu...
Po preskúmaní spisového materiálu vyplynulo, že vyšetrovateľ UJKP OR PZ B.
vykonal identifikačné úkony s oznamovateľom, ktorý bol v tom čase v trestnej veci vedenej
pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 stíhaný ako obvinený. Identifikačné údaje mu boli
odobraté podľa § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ. Tieto ( identifikačné úkony ) síce
nemali charakter vyšetrovacích - procesných úkonov v zmysle Trestného poriadku, avšak
možno ich považovať s poukazom na znenie §-fu 2 ods. 1 písm. b) a §-fu 8 ods. 3 zákona
č. 171/1993 Z. z. o PZ ako plnenie úlohy príslušníka PZ, v rámci jeho služobnej činnosti.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ - Policajný zbor plní tieto
úlohy: b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ - Služobnou činnosťou sa podľa
odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných
všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 20a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ - Policajt je oprávnený osobe
predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii
obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe
zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej
alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať
meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky
biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi,
ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej
republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom
vyhostení z územia Slovenskej republiky.
Ďalej v rámci šetrenia vo veci bolo prokurátorom VOP B. zistené, že takto získané
identifikačné údaje sú súčasťou automatizovaného informačného systému Policajného
zboru... a manuálnej operatívno - takticej evidencie, ktorú bližšie upravuje Nariadenie
ministra vnútra SR z 30. decembra 2005, ktoré zároveň upravuje aj postup vyradenia týchto
údajov z evidencie. Pričom týmto spôsobom sa zhromažďujú informácie o páchateľov
trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ale sú súčasťou tejto osobitnej
evidencie vedenej pre potreby PZ. V čase, kedy boli odobraté identifikačné údaje
oznamovateľovi, ten bol stíhaný ako obvinený v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-
770/OEK-B2-2009, čiže mal postavenie páchateľa trestného činu. Uvedený postup
príslušníka PZ mal oporu v § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom Zbore, pričom
nemožno súhlasiť s názorom oznamovateľa, že bolo postupované s poukazom na zásadu
stíhania zo zákonných dôvodov uvedenú v § 2 ods. 1 Tr. por. v rozpore so zákonom, nakoľko
odobratie identifikačných údajov nemá jednak charakter procesných úkonov v zmysle
Trestného poriadku, nemá žiadny súvis s aplikáciou tejto zásady pre potreby trestného
konania.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného je nutné mať pri posudzovaní trestnoprávnej
zodpovednosti na zreteli, že trestný čin je kategóriou trestného práva hmotného, ktorá je
vyjadrená súhrnom zákonných znakov, ktoré vyjadrujú a ustanovujú, ktoré konanie je
trestným činom. Podľa § 8 Trestného zákona - Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky
sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vyhodnotením zhromaždených dôkazov možno konštatovať záver, že sa nepodarilo
preukázať skutočnosti, ktoré by preukázali, že by zo strany príslušníka Policajného zboru
služobne zaradeného na UJKP OR PZ B. došlo k takému konaniu, ktoré zakladalo dôvodné
podozrenie zo spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného
zákona.“
Sťažovateľ s rozhodnutím vojenskej obvodnej prokuratúry nebol spokojný, preto sa
podnetom z 19. augusta 2011 a opakovaným podnetom zo 6. februára 2012 obrátil na
generálnu prokuratúru. Generálna prokuratúra opakovaný podnet odložila ako nedôvodný.
V odôvodnení odpovede č. k. IV/1 Gn 281/12-15 z 11. mája 2012 generálna
prokuratúra uviedla:
„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bol dňa 08.02.2012 doručený Váš
opakovaný podnet podľa § 34 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov, ktorým žiadate preskúmať zákonnosť vybavenia predchádzajúceho
podnetu zo dňa 19.08.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. vo
veci vedenej pod sp. zn. Vn 229/11. Z obsahu opakovaného podnetu, ako aj
z predchádzajúcich podnetov vyplýva Vaše podozrenie, že v súvislosti s konaním
príslušného vyšetrovateľa došlo k porušeniu Vašich práv, čím sa dopustil protiprávneho
konania zakladajúceho aj trestnoprávnu zodpovednosť.
V rámci vybavenia opakovaného podnetu som preskúmal spôsob vybavenia Vášho
predchádzajúceho podnetu 20 dňa 19.08.2011 prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej
prokuratúry T. pod. sp. zn. Vn 229/11, ako aj kompletný na vec sa vzťahujúci spisový
materiál tvoriaci obsah dozorového spisu bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. pod
sp. zn. Vn 229/11 (v súčasnosti je spis vedený na Krajskej prokuratúre T. pod sp. zn.
1 Kn 105/12), obsah dozorového spisu bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod
sp. zn. OPn 999/10 (spis bol predložený Okresnou prokuratúrou B., pod sp. zn.
1 Pn 244/12) a vyšetrovací spis 1. inšpekčného oddelenia, odborom inšpekčnej služby,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. SKIS-
449/IS-1-V-2010.
Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu predloženého Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky som v konaní policajta, prokurátora bývalej Vojenskej
obvodnej prokuratúry B. a prokurátora bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. nezistil
pochybenia, ktoré by vyžadovali prijatie opatrení a zároveň mali za následok nezákonné
rozhodnutie vo Vašom trestnom oznámení. Stotožňujem sa so spôsobom vybavenia podnetu
zo dňa 19.08.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T., ktorý Vás
upovedomil prípisom zo dňa 21.10.2011 pod sp. zn. Vn 229/11-8.
Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 20.12.2010, ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, bolo
podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku odmietnuté Vaše podanie na
príslušníka Policajného zboru zaradeného na ÚJKP OR PZ B. pre podozrenie zo spáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že v B. v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru B. ... dňa 25.03.2010 nariadil sňať identifikačné znaky Ing. F. L., CSc.,
čím postupoval v rozpore s článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky. Príslušný policajt po
preskúmaní trestného podania zo dňa 29.11.2010 zabezpečil jeho doplnenie relevantnými
listinnými dôkazmi nevyhnutnými pre náležité objasnenie veci, pričom po ich vyhodnotení
dospel k odôvodnenému záveru, že príslušník Policajného zboru zaradený na ÚJKP OR PZ
B. nenaplnil skutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ ste podali
ako osoba oprávnená a v zákonnej lehote sťažnosť.
Uznesením prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. zo dňa
22.02.2011, sp. zn. OPn 990/10, bola podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku
sťažnosť proti vyššie citovanému uzneseniu zamietnutá, pretože nebola dôvodná.
Prokurátor preskúmal všetky výroky uznesenia podliehajúce preskúmavacej povinnosti a
zároveň, konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že neboli
porušené žiadne procesné ustanovenia. Stotožňujem sa s konštatovaním, že pre potreby
rozhodovania o sťažnosti boli predmetom preskúmania iba tie skutočnosti, ktoré zakladali
trestnoprávnu, resp. disciplinárnu zodpovednosť príslušníka Policajného zboru. Okolnosti
týkajúce sa dôkaznej stránky a priebehu vyšetrovania trestnej veci súvisiacej s Vašou
osobou, ktorá bola vedená pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009, resp. pod iným číslom patrili
v čase rozhodovania do pôsobnosti príslušného prokurátora civilnej prokuratúry
vykonávajúceho dozor. V priebehu celého prípravného konania nezistil žiadne skutočnosti
nasvedčujúce spáchaniu akéhokoľvek trestného činu zo strany vyšetrovateľa Policajného
zboru, ktoré by následne odstúpil na ďalšie konanie príslušnému odboru inšpekčnej služby.
Prokurátor bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. Vás prípisom zo dňa 21.10.2011
pod sp. zn. Vn 229/11-8 upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 19.08.2011, ktorý
odložil ako nedôvodný. Z obsahu samotného prípisu vyplýva, že dňa 25.03.2010 Vám boli
sňaté identifikačné znaky, a to v čase, kedy ste boli v trestnej veci pod sp. zn. ORP-
770/OEK-B2-2009 stíhaný ako obvinený a takýto postup bol v súlade s § 20a zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že dňa 25.03.2010 boli na ÚJKP
OR PZ B. vykonané s Vašou osobou identifikačné úkony, pričom v tom čase ste mali
v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 procesné postavenie obvineného,
identifikačné údaje Vám boli odobraté s poukazom na § 20a zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore, avšak tieto úkony nemali charakter vyšetrovacích úkonov v zmysle
ustanovení Trestného poriadku, a preto ich možno považovať s poukazom na § 2 odsek 1
písmeno b) a § 8 odsek 3 citovaného zákona ako plnenie úloh príslušníka Policajného zboru
v rámci jeho služobnej činnosti. Získané identifikačné údaje sú súčasťou automatizovaného
informačného systému Policajného zboru... a manuálnej operatívno-taktickej evidencie,
ktorá je upravená Nariadením Ministra vnútra SR z 30. decembra 2005, a ktorá zároveň
upravuje aj postup vyradenia týchto údajov z evidencie. Týmto spôsobom sa zhromažďujú
informácie o páchateľoch trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Obdobne ako orgány činné v trestnom konaní zastávam názor, že takýto postup bol v súlade
s § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V konaní vyšetrovateľa som nezistil
žiadne skutočností, ktoré by nasvedčovali spáchaniu prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona alebo iného trestného
činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
V postupoch a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vybavovali
Vaše podania, som nezistil žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecné záväzného
právneho predpisu, a preto Váš opakovaný podnet zo dňa 08.02.2012 odkladám ako
nedôvodný a bez prijatia ďalších opatrení.“
Následne sa sťažovateľ so svojou sťažnosťou, ktorou namietal postup vojenskej
obvodovej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. O Pn 999/10, postup ministerstva
vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postup okresného
riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postup
generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutie
z 11. mája 2012, obrátil na ústavný súd.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno
považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 124/03, III. ÚS 261/07).
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že právu dotknutej osoby požiadať o ochranu
svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 a nasl. zákona o prokuratúre) zodpovedá povinnosť príslušných
orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom zaoberať
a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby
nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade
s jej predstavami (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).
Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na podnet sťažovateľa
primeraným spôsobom reagovať. Túto povinnosť generálna prokuratúra splnila tým, že
v liste č. k. IV/1 Gn 281/12-15 zaujala stanovisko k námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že
generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže bez
ďalšieho viesť k záveru, že sťažovateľovi zasiahla do jeho základných práv zaručených
v čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru. Pri vybavení
sťažovateľovho podnetu generálna prokuratúra vzala na vedomie podstatu jeho argumentov,
pričom konštatovala zákonnosť postupu podriadených prokuratúr a vyšetrovateľa,
so závermi ktorých sa stotožnila.
V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor, že spôsob, akým generálna prokuratúra
vybavila podnet sťažovateľa, odvolávajúc sa pritom na jednotlivé rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní v danej veci, považuje za prípustný a ústavne akceptovateľný.
K tomu ústavný súd dodáva, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti v obdobných
veciach uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe
podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom
nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. II. ÚS 42/00,
II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený
trestným činom, nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného
oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie
konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné
prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných
v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti
nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti
nemá súčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody.
V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09), že
vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi
štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa
pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom
tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana
celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych
hmotných práv oznamovateľa trestného činu.
Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť
sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a z toho dôvodu ju ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2013