Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 7/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava vo veci vedenej

pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. februára 2011, postupom vyšetrovateľa

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby,

odboru inšpekčnej služby, 1. inšpekčného oddelenia, sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010

a jeho uznesením z 20. decembra 2010, ako aj postupom vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM v súvislosti s namietaným odobratím

daktyloskopických a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L., CSc., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., z ktorej obsahu možno vyvodiť, že ňou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 3 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom prokurátora Vojenskej obvodovej

prokuratúry Bratislava (ďalej len „vojenská obvodová prokuratúra“) vo veci vedenej pod

sp. zn. a jeho uznesením z 22. februára 2011, postupom vyšetrovateľa

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby,

odboru inšpekčnej služby, 1. inšpekčného oddelenia (ďalej len „sekcia kontroly

a inšpekčnej služby ministerstva vnútra“) sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 a jeho

uznesením z 20. decembra 2010, ako aj postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava II (ďalej „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM v súvislosti s namietaným odobratím

daktyloskopických a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010 (ďalej aj

„odobratie identifikačných údajov“).

Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci vedenej okresným riaditeľstvom pod

sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM je sťažovateľ „vyšetrovaný od 07. 08. 2000 ako

podozrivý a od 09. 11. 2004 ako obvinený“. V označenej veci nariadil vyšetrovateľ

okresného riaditeľstva na 25. marec 2010 výsluch svedka (jeho syna), ktorého sťažovateľ

na „výsluch sprevádzal, hoci nebol predvolaný. Vzhľadom na prítomnosť sťažovateľa,

vyšetrovateľ nariadil odobrať daktyloskopické odtlačky sťažovateľovi, zisťoval jeho telesné

znaky, vykonať meranie tela a vyhotoviť obrazové záznamy...“. Napriek tomu, že sťažovateľ

namietal nezákonnosť odobratia identifikačných údajov, vyšetrovateľ ho vykonal, a navyše

za účasti jeho syna. Proti tomuto postupu vyšetrovateľa okresného súdu sťažovateľ namietal

podaním z 26. marca 2010 doručeným Okresnej prokuratúre Bratislava II (ďalej aj „okresná

prokuratúra“), ktoré označil ako „Žiadosť podľa , ods. 2, písm. a)

o vykonanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní...“.

Na podanie sťažovateľa z 26. marca 2010 reagovala okresná prokuratúra prípisom

doručeným mu 25. októbra 2010, v ktorom „dozorujúca prokurátorka žiaden z tam

uvedených faktov nepoprela a sťažovateľovi oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným

spôsobom...“. Následne podal sťažovateľ 2. novembra 2010 obdobnú žiadosť aj Krajskej

prokuratúre v Bratislave, ktorá mu následne v prípise z 19. novembra 2010 oznámila, aby sa

obrátil so svojou sťažnosťou „... na príslušné orgány Policajného zboru... uvedené úkony

nie sú vyšetrovacími úkonmi a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom

konaní“.

Dňa 29. novembra 2010 sťažovateľ podal okresnému riaditeľstvu podanie, v ktorom

sa domáhal zničenia „neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných a zneužívaných

údajov“ a tiež dal „podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov podľa

a , ods. 1, ods. 4, písm. c) ,

vyšetrovateľom...“.

Dňa 3. januára 2011 prevzal sťažovateľ uznesenie vyšetrovateľa sekcie kontroly

a inšpekčnej služby ministerstva vnútra z 20. decembra 2010, ktorým odmietol jeho podnet

na preverenie podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Vyšetrovateľ sa v tomto uznesení priklonil k tvrdeniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva,

že syn sťažovateľa „v čase úkonu čakal pred kanceláriou technikov“, a uviedol, že policajt

postupoval v súlade s

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

Proti uzneseniu vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva

vnútra podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej „okrem iného poprel tvrdenie, že sťažovateľov

syn nebol prítomný pri popísanom úkone poukazom na okolnosť, že tento úkon sa udial

vo viacerých miestnostiach a jeho syn bol pri úkonoch nielen prítomný, ale mu aj pri nich

pomáhal“.

Z priloženej dokumentácie vyplýva, že prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry

uznesením sp. zn. z 22. februára 2011 zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú

proti uzneseniu vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra

z 20. decembra 2010 ako nedôvodnú.

Sťažovateľ sa následne sťažnosťou z 5. mája 2011 adresovanou ústavnému súdu

domáhal ochrany svojich garantovaných práv, ku ktorých porušeniu malo dôjsť

odobratím identifikačných údajov v konaní pred ústavným súdom. O tejto sťažnosti ústavný

súd rozhodol uznesením sp. zn. z 28. júna 2011 tak, že ju odmietol ako

neprípustnú, s poukazom na to, že sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky nápravy, a to

konkrétne podnet a opakovaný podnet v zmysle príslušných ustanovení zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Na základe právneho názoru vysloveného ústavným súdom v uznesení sp. zn.

z 28. júna 2011 sťažovateľ podal 19. augusta 2011 Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky podanie označené ako „Podnet podľa

na preverenie zákonnosti uznesenia č. O Pn 999/10 Vojenskej obvodovej prokuratúry v B.,

B., z 22. 02. 2011 a jemu predchádzajúcich konaní“. Označený podnet sťažovateľa bol

odložený ako nedôvodný prípisom Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len

„vyššia vojenská prokuratúra“) č. k. Vn 229/11-8 z 21. októbra 2011.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví, že k porušeniu ním označených práv podľa a dohovoru

došlo „postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry v B., Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky a Okresného riaditeľstva policajného zboru v konaní vedenom pod spisovou

značkou ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM“, skonštatuje, že „odobratie identifikačných

údajov sťažovateľa dňa 25. 03. 2010 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru... bolo

nezákonné“, a uloží okresnému riaditeľstvu „odstrániť nezákonný stav a obnoviť stav pred

porušením“ základných práv „prostredníctvom odstránenia záznamov o identifikačných

údajoch sťažovateľa...“. Súčasne sa domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia od každého porušovateľa v sume po 10 000 € a náhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania osobitne sústredil na posúdenie, či

sťažnosť možno považovať za prípustnú.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného

zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nielen podnet v zmysle § 31 ods. 2

zákona o prokuratúre, ale aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m.

, , , , , ,

). Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného

prokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob

vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov

prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale

aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. ,

).

Ústavný súd nenašiel relevantný dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil

od uvedeného právneho názoru, a to o to viac, že sťažovateľ bol na povinnosť podania

podnetu, ako aj opakovaného podnetu ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

upozornený už v uznesení ústavného súdu sp. zn. z 28. júna 2011.

Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší prostriedok

nápravy − opakovaný podnet (podľa § 34 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol,

resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti postupu vyššej vojenskej prokuratúry.

Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť

účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora záväzným pokynom

nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu

vyššej vojenskej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľa dospel

k záveru, že označený postup vyššej vojenskej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal

jej postupu, bol v rozpore so zákonom.

Využitie tohto právneho prostriedku je v zmysle

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. ).

Sťažovateľ v konaní vedenom ústavným súdom ani len netvrdil (tým menej

preukazoval), že v účinnom vyčerpaní opravného prostriedku mu bránil dôvod hodný

osobitného zreteľa. Preto vôbec neprichádzal zo strany ústavného súdu do úvahy prípadný

postup podľa .

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietnuť pre neprípustnosť ( ).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012