Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 590/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2013

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti V. s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. E. K., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti V. s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3

000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti V. s. r.

o., trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet

jej právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v

citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. K., P., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. 31 Ro 4038/2006).

Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:

«V predmetnej veci má sťažovateľ postavenie odporcu. Konanie sa začalo dňa 2. 11.

2006 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a bolo vedené pod

č. k. 31 Ro 4038/2006. Dňa 29.01.2008 bolo konanie prevedené do oddelenia „C“ a vedené

pod č. k. . Posledné pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobcu dňa

23. 2. 2009... a bolo odročené na neurčito.

Dňa 11. 7. 2012 bolo sťažovateľovi doručené po lehote predvolanie na pojednávanie

stanovené na deň 27. 06. 2012...

Listom zo dňa 14. 07. 2012, doručeným porušovateľovi dňa 23. 07. 2012... podal

sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v danej veci v dôsledku viac ako dvojročnej pasivity súdu,

pričom stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania trval ku dňu podania sťažnosti viac ako

5 a ½ roka, a to nie vinou sťažovateľa. Konanie nie je zložité po skutkovej a právnej

stránke.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v Bratislave listom Spr. 2114/2012

zo dňa 07. 08. 2012, doručeným 22. 08. 2012... zdeklarovala, že sťažnosť na prieťahy je

dôvodná, zistila a ustálila prieťahy v konaní č. k. od 23. 02. 2009 do 30. 01.

2012, resp. 02. 05. 2012, pričom aj konanie stanovené na deň 27. 06. 2012 bolo zmarené

vadným doručovaním predvolania, teda nie vinou sťažovateľa, ktoré bolo doručené

sťažovateľovi až dňa 11. 07. 2012, teda až po termíne pojednávania.

Namietaným nekonaním poznamenaným 2 ročnou nečinnosťou súdu, porušením ust.

§-u 6 a procesnými pochybeniami porušovateľ predĺžil stav neistoty sťažovateľa

o výsledok konania od r. 2006.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti V. s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené podľa veta prvá a

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 4.000,- € (slovom: štyritisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v

sume 323,50 € (slovom: tristodvadsaťtri eur a 50 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava II

povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 22. novembra 2012 prijal

sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr. 3583/2012

z 10. októbra 2012 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 2177/2012 doručenom ústavnému

súdu 17. decembra 2012 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, a súhlasí s jeho upustením. Ďalej oznámila, že nechce doplniť svoje

vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky sp. zn. Spr. 3583/2012 z 10. novembra 2012, v ktorom

sa stotožnila so stanoviskom zákonného sudcu, a zároveň uviedla: „Oboznámením sa

s obsahom súdneho spisu som zistila nečinnosť súdu v období od termínu pojednávania dňa

23. 02. 2009 do 30. 01. 2012, kedy bol súdom nariadený ďalší termín pojednávania na deň

02. 05. 2012.

Od uvedeného obdobia však k nečinnosti súdu nedochádza a súd pokračuje v konaní

nariaďovaním pojednávaní.

K námietke, že sťažovateľovi bolo písomné predvolanie na termín pojednávania dňa

27. 06. 2012 doručené súdom po lehote uvádzam, že je pravdou, že sťažovateľ si

predvolanie prevzal až dňa 11. 07. 2012, avšak písomné predvolanie bolo v zmysle

ustanovení doručené sťažovateľovi náhradným doručeným,

uložením na pošte dňa 26. 06. 2012.“

Dňa 17. decembra 2012 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa

vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3583/2012 z 10. októbra 2012 a sp. zn.

Spr. 2177/2012 z 10. decembra 2012 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 4. januára

2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť zaujať

stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu nevyužila.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil toto:

Dňa 2. novembra 2006 bol v právnej veci žalobcu JUDr. M. K. (ďalej len

„navrhovateľ“) proti sťažovateľke podaný návrh na zaplatenie sumy 8 228 Sk za poskytnuté

právne služby. Okresný súd vydal 14. novembra 2006 platobný rozkaz (sp. zn.

31 Rob 4038/2006), ktorý doručoval účastníkom konania (sťažovateľovi 5. októbra 2007,

navrhovateľovi 14. decembra 2006).

Sťažovateľka podala 8. októbra 2007 odpor proti platobnému rozkazu spolu

s návrhom na spojenie vecí. Uznesením z 11. októbra 2007 okresný súd uložil sťažovateľke

povinnosť zaplatiť poplatok za podaný odpor, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra

2007.

Dňa 29. januára 2008 bola právna vec prevedená do oddelenia občianskoprávnych

vecí a bola jej pridelená sp. zn. .

Okresný súd 3. júla 2008 nariadil pojednávanie na 22. september 2008, z ktorého sa

sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 19. septembra 2008 ospravedlnila

z dôvodu práceneschopnosti.

Pojednávanie nariadené na 22. september 2008 sa nekonalo z dôvodu neúčasti

účastníkov a bolo odročené na 24. november 2008. Podaním z 20. novembra 2008 sa z tohto

pojednávania ospravedlnil navrhovateľ (kolízia pojednávaní) a podaním doručeným

okresnému súdu 19. novembra 2008 sa ospravedlnila aj sťažovateľka (z dôvodu

práceneschopnosti). Pojednávanie bolo odročené na 21. január 2009.

Pojednávanie nariadené na 21. január 2009 bolo po krátkych vyjadreniach účastníkov

odročené na 23. február 2009. Na pojednávaní 23. februára 2009 bola sťažovateľka

prítomná, ale navrhovateľ sa ho nezúčastnil; pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým,

že po rozhodnutí o návrhu na zámenu účastníkov bude nariadený nový termín pojednávania.

Okresný súd nariadil 30. januára 2012 termín pojednávania na 2. máj 2012, ktoré

bolo odročené na 27. jún 2012 z dôvodu ospravedlnenia navrhovateľa (sťažovateľka sa

pojednávania nezúčastnila bez ospravedlnenia).

Pojednávanie nariadené na 27. jún 2012 sa nekonalo z dôvodu neúčasti účastníkov

konania a bolo odročené na 10. október 2012.

Pojednávanie nariadené na 10. október 2012 sa nekonalo z dôvodu

práceneschopnosti sudcu (účastníci boli prítomní); pojednávanie bolo odročené na

5. december 2012.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd bral do úvahy

skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci.

Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky z titulu poskytnutých

právnych služieb. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných

súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú.

Obsah súdneho spisu sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej

veci, preto ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci

nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky

napadnutého konania, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že pojednávania nariadené na

22. september 2008 a 19. november 2008 boli odročené aj z dôvodu ospravedlnenej neúčasti

sťažovateľky (práceneschopnosť), pričom na pojednávaniach nariadených na 2. máj 2012

a 27. jún 2012 sa sťažovateľka bez ospravedlnenia nezúčastnila, a na tomto základe

konštatoval, že aj sťažovateľka má určitý (negatívny) podiel na doterajšej neprimeranej

dĺžke napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že doterajší priebeh napadnutého

konania je poznamenaný tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou

okresného súdu. Za obdobia neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti ústavný

súd považuje najmä obdobie od vydania platobného rozkazu (14. novembra 2006) po jeho

doručenie sťažovateľke (5. októbra 2007), obdobie od prevedenia právnej veci do

občianskoprávneho oddelenia (29. januára 2008) do 21. januára 2009, keď sa uskutočnilo

prvé pojednávanie vo veci, a najmä obdobie od 23. februára 2009, keď bolo pojednávanie

odročené až do predloženia spisu ústavnému súdu 10. októbra 2012 (viac ako 31 mesiacov);

počas tohto obdobia síce boli nariadené dva termíny pojednávania (na 2. máj 2012 a 27. jún

2012), avšak oba boli odročené bez prerokovania veci.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou, ako aj

neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa ,

ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.

Výšku uplatneného zadosťučinenia odôvodnila takto: „... nemajetková ujma vyplýva

z pocitu neistoty, morálnej ujmy v kontexte viac ako 5 a 1/2 roka, významu veci pre

sťažovateľa, najmä ak uplatnený nárok v konaní zo strany pôvodného navrhovateľa je

nedôvodný a jeho konanie odporovalo poctivému obchodnému styku, konaniu

odporujúcemu §-u 13 Advokátskeho poriadku, §-u 18 ods. 1 Zákona o advokácii bývalého

väzňa v ÚVV Leopoldov, ktorý predstieral sťažovateľovi poskytnutie vysokokvalifikovaných

právnych služieb, ktoré neposkytol. Naopak sťažovateľovi spôsobil škodu.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je v prvom rade reparácia nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m.

).

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,

že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné

zadosťučinenie. Ústavný súd preto zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého konania,

obdobia neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj čiastočný

podiel sťažovateľky na doterajšej neprimeranej dĺžke napadnutého konania rozhodol, že

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude v posudzovanej veci primerané

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním JUDr. E. K. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2012. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)

podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za každý úkon sumu 127,16 €, čo predstavuje sumu 254,32 € a spolu s režijným paušálom

dvakrát po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a zvýšení o 20 % DPH predstavuje celkovú sumu

323,50 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013