Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 593/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2013

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Mgr. I. B., Z., zastúpeného Advokátska kancelária

M., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. M., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. I. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. I. B. trovy konania v

sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu Advokátska kancelária M., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2012

doručená sťažnosť Mgr. I. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že pred okresným súdom je

vedené konanie v právnej veci „o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie

primeraného zadosťučinenia v peniazoch“, v ktorom je sťažovateľ v procesnom postavení

odporcu v 2. rade. Sťažovateľ vstúpil do konania na základe uznesenia okresného súdu

z 30. decembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. januára 2009 (návrh na pripustenie

vstupu sťažovateľa do konania na strane odporcu predložil okresnému súdu navrhovateľ,

pozn.); konanie je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu

Bratislava II dňa 27. 03. 2006 domáhal vydania rozsudku, ktorým spoločnosti E. a. s. ako

odporcovi a zároveň vydavateľovi denníka... uloží povinnosť na svoje náklady uverejniť

ospravedlnenie v navrhnutom znení a zároveň uloží povinnosť zaplatiť primerané

zadosťučinenie v peniazoch vo výške 33.193,92 eur a trovy konania. Podaním zo dňa 01.

10. 2008, doručeným súdu dňa 03. 10. 2008. navrhovateľ navrhol, aby do konania na strane

odporcu pristúpil ďalší účastník I. B., autor článku „Šéf nemocnice prenajal priestory sám

sebe“ a zároveň, aby súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v tom, že v doterajšom

žalobnom návrhu sa za slovo „odporca“ vložia slová „v 1. rade“ a žalobný návrh rozšíril

tak, že uverejnenia ospravedlnenia sa domáhal aj voči autorovi článku I. B. ako odporcovi v

2. rade, proti ktorému sa titulom primeraného zadosťučinenia v peniazoch domáhal aj

zaplatenia 3.319,40 eur a náhrady trov konania. Dňa 30. 12. 2008 Okresný súd Bratislava

II uznesením pripustil, aby do konania na strane odporcu ako ďalší účastník vstúpil

sťažovateľ.

Odo dňa začatia konania, resp. rozhodnutia o pripustení vstupu sťažovateľa ako

ďalšieho účastníka na strane odporcu do konania boli nariadené termíny pojednávaní

Okresným súdom Bratislava II... viackrát neefektívne rušené. Odo dňa posledného

Oznámenia konajúceho súdu zo dňa 09. 03. 2012, v ktorom bol sťažovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu upovedomený o zrušení pojednávania určeného na deň 21. 03.

2012, príslušný súd vôbec nekonal...

... Súd síce dňa 27. 06. 2012 rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu 2/ na opravu

zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II ešte zo dňa 05. 12. 2011, avšak

tento postup konajúceho súdu, resp. úkon, ktorým je rozhodnutie o zamietnutí návrhu na

opravu zápisnice o pojednávaní, v priebehu obdobia od pojednávania konaného dňa 23. 01.

2012 do dnešného dňa, s poukazom na vyššie citovanú ustálenú judikatúru Ústavného súdu

Slovenskej republiky, nemožno považovať za postup, resp. úkon efektívny pre rozhodnutie

vo veci samej. Súd týmto uznesením zo dňa 27. 06. 2012 o zamietnutí návrhu sťažovateľa

ako odporcu 2/ na opravu zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II dňa 05.

12. 2011 možno formálne koná, ale tieto úkony ešte nevedú k efektívnemu odstráneniu stavu

právnej neistoty (napr. nariadenie termínu pojednávania, dokazovanie a pod.).

Konanie trvá viac ako 6 rokov (voči sťažovateľovi ako odporcovi 2/ takmer 4 roky),

pričom nie je predpoklad jeho skorého právoplatného ukončenia, keďže súd prvého stupňa

k dnešnému dňu vo veci ešte nevytýčil ani najbližší termín pojednávania.»

V sťažnosti sa tiež uvádza, že „dňa 31. 05. 2012 sťažovateľ (zastúpený advokátom)

podal sťažnosť na prieťahy“, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu prípisom

sp. zn. zo 4. júla 2012, v ktorom „vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú

z dôvodu, že nariadený termín pojednávania na deň 21. 03. 2012 bol zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne... V odpovedi na sťažnosť na prieťahy predsedníčka

Okresného súdu Bratislava II síce priznala, že došlo k nečinnosti v konaní, avšak v danom

prípade sa malo jednať o objektívne dôvody, a preto bola sťažnosť vyhodnotená ako

neopodstatnená.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi I. B. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi I. B. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd

Bratislava II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 22. novembra 2012 prijal

sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje

vyjadrenie k sťažnosti zo 14. novembra 2012 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 2178/2012 doručenom ústavnému

súdu 17. decembra 2012 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, a súhlasí s jeho upustením. Ďalej oznámila, že nepovažuje za potrebné

doplniť svoje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa sp. zn. Spr. 3638/2012 z 8. novembra

2012, v ktorom sa stotožnila so stanoviskom zákonného sudcu, a uviedla: „stotožňujem sa

s obsahom sťažnosti sťažovateľa doručenej Ústavnému Slovenskej republiky a vzhľadom na

túto skutočnosť sťažnosť považujem za opodstatnenú.“ Vo vyjadrení k sťažnosti zákonný

sudca uviedol prehľad úkonov okresného súdu v napadnutom konaní:

„... 27. 03. 2006 - súdu doručený žalobný návrh

05. 04. 2006 - výzva navrhovateľovi na úhradu súdneho poplatku za návrh

24. 04. 2006 - úhrada súdneho poplatku

11. 05. 2006 - doručovanie návrhu odporcovi na vyjadrenie

05. 06. 2006 - vyjadrenie odporcu k žalobe

22. 06. 2006 - stanovený T na 16. 10. 2006

08. 08. 2006 - stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporcu

09. 10. 2006 - zrušenie termínu; oznámenie nového termínu pojednávania 13. 12.

2006

13. 12. 2006 - odročené na neurčito, z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu

(rodinné dôvody)

20. 12. 2007 - výzva odporcovi na doloženie dokladov

29. 01. 2007 - doloženie dokladov odporcom 18. 04. 2008 - stanovený T na 02. 06.

2008

02. 06. 2008 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 03. 09. 2008

03. 09. 2008 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 26. 11. 2008

03. 10. 2008 - návrh navrhovateľa na pripustenie ďalšieho účastníka do konania

26. 11. 2008 - odročené na neurčito, z dôvodu rozhodovania o procesnom návrhu

navrhovateľa

30. 12. 2008 - uznesenie čl. 118, ktorým súd pripustil, aby do konania na strane

odporcu vstúpil ďalší účastník a zároveň pripustil zmenu návrhu

22. 01. 2009 - právoplatnosť uznesenia zo dňa 30. 12. 2008

24. 02. 2009 - stanovený T na 30. 03. 2009

30. 03. 2009 - meritórne prejednávanie vecí, odročené na T 11. 05. 2009

11. 05. 2009 - odročené na T 14. 05. 2009 (neprítomnosť zák. sudcu)

14. 05. 2009 - pre neprítomnosť odporcu v 1. rade odročené na T 22. 06. 2009

22. 06. 2009 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito

01. 04. 2009 - stanovený T na 19. 05. 2010

19. 05. 2010 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito

29. 07. 2010 - stanovený T na 04. 10. 2010

04. 10. 2010- zo zdravotných dôvodov sudcu odročené na T 15. 11. 2010

15. 11. 2010 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 17. 01. 2011

17. 01. 2010 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito 23. 05. 2011 - stanovený T

na 22. 06. 2011

22. 06. 2011 - výsluch svedka, odročené na T 19. 09. 2011

19. 09. 2011 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 02. 11. 2011

02. 11. 2011 - meritórne prejednávanie veci, odročené za účelom predvolania

svedkov na T 05. 12. 2011

05. 12. 2011 - výsluch svedkov, odročené na T 23. 01. 2012

23. 01. 2011 - výsluch svedkov, odročené na T 21. 03. 2012

06. 03. 2012 - zrušenie termínu pojednávania z dôvodu PN sudcu

18. 04. 2012 - opatrenie predsedu súdu - prikázanie veci na vybavenie inému sudcovi

/v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2012, bodu 25 pravidiel

určovania zákonného sudcu a v súlade s ust.

o súdoch a vzhľadom na skutočnosti že práceneschopnosť zákonného sudcu presiahla šesť

týždňov došlo k prerozdeleniu senátu zákonnej sudkyne, náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov sudcom vybavujúcim príslušnú agendu/

28. 05. 2012 - opatrenie predsedu súdu - vrátenie spisov zákonnej sudkyni (po

ukončení práceneschopnosti a návrate zákonného sudcu končí funkcia zastupujúcich sudcov

a prerozdelené veci sa pomocou technických a programových prostriedkov vrátia

zákonnému sudcovi - bod 25 pravidiel určovania zákonného sudcu, Rozvrh práce

Okresného súdu Bratislava II na rok 2012)

04. 06. 2012 - spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi - príprava rozhodnutia

o návrhu odporcu v II. rade o opravu zápisnice

27. 06. 2012 - uznesenie čl. 416, ktorým súd návrh odporcu v II. rade na opravu

zápisnice zamietol

01. 08. 2012 - spis predložený sudcovi.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení zákonného sudcu

v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad pre svoje

rozhodovanie.

Dňa 17. decembra 2012 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa

vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3638/2012 z 8. novembra 2012 a sp. zn.

Spr. 2178/2012 z 10. decembra 2012 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 27. decembra

2012 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň si uplatnil

náhradu trov konania vo výške 323,50 €, pričom nevyužil možnosť zaujať stanovisko

k vyjadreniam okresného súdu.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd vzal do úvahy

skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci.

Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa navrhovateľ domáha

ochrany dobrej povesti právnickej osoby a zaplatenia primeraného zadosťučinenia

v peniazoch. Takéto právne spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných

súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho

spisu sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť posudzovanej veci, preto

ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno

ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ sa stal účastníkom

konania na strane odporcu na základe uznesenia okresného súdu z 30. decembra 2008.

V období od 30. marca 2009 do 15. novembra 2010 okresný súd síce viackrát nariadil

pojednávanie, avšak ani jedno z nich sa neuskutočnilo, t. j. v tomto období

(19 a pol mesiaca) bol de facto nečinný, resp. jeho činnosť bola neefektívna. V ďalšom

priebehu konania sa opakovane objavili obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu

(napr. obdobie od 15. novembra 2010 do 22. júna 2011, obdobie od 23. januára 2012

do 27. júna 2012).

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania (takmer osem

rokov), v ktorom okresný súd dosiaľ meritórne nerozhodol, ústavný súd konštatoval, že

v jeho doterajšom priebehu došlo jednak k obdobiu dlhodobej nečinnosti, resp. neefektívnej

činnosti okresného súdu, ako aj k viacerým obdobiam jeho krátkodobej nečinnosti,

v dôsledku čoho boli postupom okresného súdu spôsobené zbytočné prieťahy. Na tomto

základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené základného práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

ako „... protihodnota utrpenej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi...“. Pri odôvodnení

výšky finančného zadosťučinenia poukázal aj na „okolnosti, ktoré vytvárajú stav právnej

neistoty v oblasti majetkových práv sťažovateľa, a to najmä v súvislosti s uplatňovaným

zaplatením primeraného zadosťučinenia v peniazoch tak voči sťažovateľovi, ako aj voči

odporcovi 1/, ktorý v prípade uloženia povinností na zaplatenie primeraného

zadosťučinenia navrhovateľovi je oprávnený tento nárok následne ako regresný nárok

uplatňovať voči sťažovateľovi. V súvislosti s vedením súdneho konania vznikajú

sťažovateľovi aj značné náklady, najmä ohľadom trov konania, ktoré stále narastajú. Stav

právnej neistoty tak sťažovateľ pociťuje intenzívnejšie aj s ohľadom na prípadné majetkové

dopady, resp. záväzky, ktoré mu v prípade neúspechu v súdnom konaní hrozia.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že predmetom konania je

ochrana dobrej povesti právnickej osoby spolu so zaplatením primeraného zadosťučinenia

v peniazoch uplatňované voči sťažovateľovi, a to v súvislosti s údajným uvádzaním

nepravdivých, pravdu skresľujúcich a z kontextu vytrhnutých informácií stým, že sťažovateľ

má byť zodpovedný za tento zásah do dobrej povesti navrhovateľa.“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je v prvom rade reparácia nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m.

).

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, období, v ktorých došlo

k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj skutočnosti,

že sťažovateľ sa stal účastníkom napadnutého konania až na základe uznesenia okresného

súdu z 30. decembra 2008, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním Advokátskou kanceláriou M., s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade

trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2012. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 127,16 €, čo predstavuje spolu s

režijným paušálom dvakrát po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) sumu 269,58 €. Po zvýšení

tejto sumy o 20 % DPH tak celková odmena za poskytnuté právne služby predstavuje sumu

323,50 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013