Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 593/2012
PDF · 235.94 KB
No categories available
IV. ÚS 593/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2013
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Mgr. I. B., Z., zastúpeného Advokátska kancelária
M., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. M., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/2006,
za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto
rozhodol:
1. Základné právo Mgr. I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/2006
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 77/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. I. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. I. B. trovy konania v
sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho
zástupcu Advokátska kancelária M., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2012
doručená sťažnosť Mgr. I. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že pred okresným súdom je
vedené konanie v právnej veci „o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie
primeraného zadosťučinenia v peniazoch“, v ktorom je sťažovateľ v procesnom postavení
odporcu v 2. rade. Sťažovateľ vstúpil do konania na základe uznesenia okresného súdu
z 30. decembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. januára 2009 (návrh na pripustenie
vstupu sťažovateľa do konania na strane odporcu predložil okresnému súdu navrhovateľ,
pozn.); konanie je vedené pod sp. zn. 9 C 77/2006.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu
Bratislava II dňa 27. 03. 2006 domáhal vydania rozsudku, ktorým spoločnosti E. a. s. ako
odporcovi a zároveň vydavateľovi denníka... uloží povinnosť na svoje náklady uverejniť
ospravedlnenie v navrhnutom znení a zároveň uloží povinnosť zaplatiť primerané
zadosťučinenie v peniazoch vo výške 33.193,92 eur a trovy konania. Podaním zo dňa 01.
10. 2008, doručeným súdu dňa 03. 10. 2008. navrhovateľ navrhol, aby do konania na strane
odporcu pristúpil ďalší účastník I. B., autor článku „Šéf nemocnice prenajal priestory sám
sebe“ a zároveň, aby súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v tom, že v doterajšom
žalobnom návrhu sa za slovo „odporca“ vložia slová „v 1. rade“ a žalobný návrh rozšíril
tak, že uverejnenia ospravedlnenia sa domáhal aj voči autorovi článku I. B. ako odporcovi v
2. rade, proti ktorému sa titulom primeraného zadosťučinenia v peniazoch domáhal aj
zaplatenia 3.319,40 eur a náhrady trov konania. Dňa 30. 12. 2008 Okresný súd Bratislava
II uznesením pripustil, aby do konania na strane odporcu ako ďalší účastník vstúpil
sťažovateľ.
Odo dňa začatia konania, resp. rozhodnutia o pripustení vstupu sťažovateľa ako
ďalšieho účastníka na strane odporcu do konania boli nariadené termíny pojednávaní
Okresným súdom Bratislava II... viackrát neefektívne rušené. Odo dňa posledného
Oznámenia konajúceho súdu zo dňa 09. 03. 2012, v ktorom bol sťažovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu upovedomený o zrušení pojednávania určeného na deň 21. 03.
2012, príslušný súd vôbec nekonal...
... Súd síce dňa 27. 06. 2012 rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu 2/ na opravu
zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II ešte zo dňa 05. 12. 2011, avšak
tento postup konajúceho súdu, resp. úkon, ktorým je rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
opravu zápisnice o pojednávaní, v priebehu obdobia od pojednávania konaného dňa 23. 01.
2012 do dnešného dňa, s poukazom na vyššie citovanú ustálenú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, nemožno považovať za postup, resp. úkon efektívny pre rozhodnutie
vo veci samej. Súd týmto uznesením zo dňa 27. 06. 2012 o zamietnutí návrhu sťažovateľa
ako odporcu 2/ na opravu zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II dňa 05.
12. 2011 možno formálne koná, ale tieto úkony ešte nevedú k efektívnemu odstráneniu stavu
právnej neistoty (napr. nariadenie termínu pojednávania, dokazovanie a pod.).
Konanie trvá viac ako 6 rokov (voči sťažovateľovi ako odporcovi 2/ takmer 4 roky),
pričom nie je predpoklad jeho skorého právoplatného ukončenia, keďže súd prvého stupňa
k dnešnému dňu vo veci ešte nevytýčil ani najbližší termín pojednávania.»
V sťažnosti sa tiež uvádza, že „dňa 31. 05. 2012 sťažovateľ (zastúpený advokátom)
podal sťažnosť na prieťahy“, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu prípisom
sp. zn. 9 C 77/2006 zo 4. júla 2012, v ktorom „vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú
z dôvodu, že nariadený termín pojednávania na deň 21. 03. 2012 bol zrušený z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne... V odpovedi na sťažnosť na prieťahy predsedníčka
Okresného súdu Bratislava II síce priznala, že došlo k nečinnosti v konaní, avšak v danom
prípade sa malo jednať o objektívne dôvody, a preto bola sťažnosť vyhodnotená ako
neopodstatnená.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. zn.: 9 C/77/2006 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
9 C/77/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi I. B. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR (slovom
desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi I. B. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd
Bratislava II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 593/2012-19 z 22. novembra 2012 prijal
sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/2006, na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje
vyjadrenie k sťažnosti zo 14. novembra 2012 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie.
Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 2178/2012 doručenom ústavnému
súdu 17. decembra 2012 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie, a súhlasí s jeho upustením. Ďalej oznámila, že nepovažuje za potrebné
doplniť svoje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa sp. zn. Spr. 3638/2012 z 8. novembra
2012, v ktorom sa stotožnila so stanoviskom zákonného sudcu, a uviedla: „stotožňujem sa
s obsahom sťažnosti sťažovateľa doručenej Ústavnému Slovenskej republiky a vzhľadom na
túto skutočnosť sťažnosť považujem za opodstatnenú.“ Vo vyjadrení k sťažnosti zákonný
sudca uviedol prehľad úkonov okresného súdu v napadnutom konaní:
„... 27. 03. 2006 - súdu doručený žalobný návrh
05. 04. 2006 - výzva navrhovateľovi na úhradu súdneho poplatku za návrh
24. 04. 2006 - úhrada súdneho poplatku
11. 05. 2006 - doručovanie návrhu odporcovi na vyjadrenie
05. 06. 2006 - vyjadrenie odporcu k žalobe
22. 06. 2006 - stanovený T na 16. 10. 2006
08. 08. 2006 - stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporcu
09. 10. 2006 - zrušenie termínu; oznámenie nového termínu pojednávania 13. 12.
2006
13. 12. 2006 - odročené na neurčito, z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu
(rodinné dôvody)
20. 12. 2007 - výzva odporcovi na doloženie dokladov
29. 01. 2007 - doloženie dokladov odporcom 18. 04. 2008 - stanovený T na 02. 06.
2008
02. 06. 2008 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 03. 09. 2008
03. 09. 2008 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 26. 11. 2008
03. 10. 2008 - návrh navrhovateľa na pripustenie ďalšieho účastníka do konania
26. 11. 2008 - odročené na neurčito, z dôvodu rozhodovania o procesnom návrhu
navrhovateľa
30. 12. 2008 - uznesenie čl. 118, ktorým súd pripustil, aby do konania na strane
odporcu vstúpil ďalší účastník a zároveň pripustil zmenu návrhu
22. 01. 2009 - právoplatnosť uznesenia zo dňa 30. 12. 2008
24. 02. 2009 - stanovený T na 30. 03. 2009
30. 03. 2009 - meritórne prejednávanie vecí, odročené na T 11. 05. 2009
11. 05. 2009 - odročené na T 14. 05. 2009 (neprítomnosť zák. sudcu)
14. 05. 2009 - pre neprítomnosť odporcu v 1. rade odročené na T 22. 06. 2009
22. 06. 2009 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito
01. 04. 2009 - stanovený T na 19. 05. 2010
19. 05. 2010 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito
29. 07. 2010 - stanovený T na 04. 10. 2010
04. 10. 2010- zo zdravotných dôvodov sudcu odročené na T 15. 11. 2010
15. 11. 2010 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 17. 01. 2011
17. 01. 2010 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito 23. 05. 2011 - stanovený T
na 22. 06. 2011
22. 06. 2011 - výsluch svedka, odročené na T 19. 09. 2011
19. 09. 2011 - meritórne prejednávanie veci, odročené na T 02. 11. 2011
02. 11. 2011 - meritórne prejednávanie veci, odročené za účelom predvolania
svedkov na T 05. 12. 2011
05. 12. 2011 - výsluch svedkov, odročené na T 23. 01. 2012
23. 01. 2011 - výsluch svedkov, odročené na T 21. 03. 2012
06. 03. 2012 - zrušenie termínu pojednávania z dôvodu PN sudcu
18. 04. 2012 - opatrenie predsedu súdu - prikázanie veci na vybavenie inému sudcovi
/v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2012, bodu 25 pravidiel
určovania zákonného sudcu a v súlade s ust. § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a vzhľadom na skutočnosti že práceneschopnosť zákonného sudcu presiahla šesť
týždňov došlo k prerozdeleniu senátu zákonnej sudkyne, náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov sudcom vybavujúcim príslušnú agendu/
28. 05. 2012 - opatrenie predsedu súdu - vrátenie spisov zákonnej sudkyni (po
ukončení práceneschopnosti a návrate zákonného sudcu končí funkcia zastupujúcich sudcov
a prerozdelené veci sa pomocou technických a programových prostriedkov vrátia
zákonnému sudcovi - bod 25 pravidiel určovania zákonného sudcu, Rozvrh práce
Okresného súdu Bratislava II na rok 2012)
04. 06. 2012 - spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi - príprava rozhodnutia
o návrhu odporcu v II. rade o opravu zápisnice
27. 06. 2012 - uznesenie čl. 416, ktorým súd návrh odporcu v II. rade na opravu
zápisnice zamietol
01. 08. 2012 - spis predložený sudcovi.“
Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení zákonného sudcu
v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad pre svoje
rozhodovanie.
Dňa 17. decembra 2012 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa
vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3638/2012 z 8. novembra 2012 a sp. zn.
Spr. 2178/2012 z 10. decembra 2012 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 27. decembra
2012 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň si uplatnil
náhradu trov konania vo výške 323,50 €, pričom nevyužil možnosť zaujať stanovisko
k vyjadreniam okresného súdu.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/2006.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na
odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd vzal do úvahy
skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci.
Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa navrhovateľ domáha
ochrany dobrej povesti právnickej osoby a zaplatenia primeraného zadosťučinenia
v peniazoch. Takéto právne spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných
súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho
spisu sp. zn. 9 C 77/2006 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť posudzovanej veci, preto
ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno
ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka
napadnutého konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 9 C 77/2006 vyplýva, že sťažovateľ sa stal účastníkom
konania na strane odporcu na základe uznesenia okresného súdu z 30. decembra 2008.
V období od 30. marca 2009 do 15. novembra 2010 okresný súd síce viackrát nariadil
pojednávanie, avšak ani jedno z nich sa neuskutočnilo, t. j. v tomto období
(19 a pol mesiaca) bol de facto nečinný, resp. jeho činnosť bola neefektívna. V ďalšom
priebehu konania sa opakovane objavili obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu
(napr. obdobie od 15. novembra 2010 do 22. júna 2011, obdobie od 23. januára 2012
do 27. júna 2012).
Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania (takmer osem
rokov), v ktorom okresný súd dosiaľ meritórne nerozhodol, ústavný súd konštatoval, že
v jeho doterajšom priebehu došlo jednak k obdobiu dlhodobej nečinnosti, resp. neefektívnej
činnosti okresného súdu, ako aj k viacerým obdobiam jeho krátkodobej nečinnosti,
v dôsledku čoho boli postupom okresného súdu spôsobené zbytočné prieťahy. Na tomto
základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo
porušené základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.
Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania
a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/2006 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
ako „... protihodnota utrpenej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi...“. Pri odôvodnení
výšky finančného zadosťučinenia poukázal aj na „okolnosti, ktoré vytvárajú stav právnej
neistoty v oblasti majetkových práv sťažovateľa, a to najmä v súvislosti s uplatňovaným
zaplatením primeraného zadosťučinenia v peniazoch tak voči sťažovateľovi, ako aj voči
odporcovi 1/, ktorý v prípade uloženia povinností na zaplatenie primeraného
zadosťučinenia navrhovateľovi je oprávnený tento nárok následne ako regresný nárok
uplatňovať voči sťažovateľovi. V súvislosti s vedením súdneho konania vznikajú
sťažovateľovi aj značné náklady, najmä ohľadom trov konania, ktoré stále narastajú. Stav
právnej neistoty tak sťažovateľ pociťuje intenzívnejšie aj s ohľadom na prípadné majetkové
dopady, resp. záväzky, ktoré mu v prípade neúspechu v súdnom konaní hrozia.
V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že predmetom konania je
ochrana dobrej povesti právnickej osoby spolu so zaplatením primeraného zadosťučinenia
v peniazoch uplatňované voči sťažovateľovi, a to v súvislosti s údajným uvádzaním
nepravdivých, pravdu skresľujúcich a z kontextu vytrhnutých informácií stým, že sťažovateľ
má byť zodpovedný za tento zásah do dobrej povesti navrhovateľa.“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je v prvom rade reparácia nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, období, v ktorých došlo
k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj skutočnosti,
že sťažovateľ sa stal účastníkom napadnutého konania až na základe uznesenia okresného
súdu z 30. decembra 2008, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci
(bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle citovaného znenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním Advokátskou kanceláriou M., s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade
trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby
vykonané v roku 2012. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 127,16 €, čo predstavuje spolu s
režijným paušálom dvakrát po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) sumu 269,58 €. Po zvýšení
tejto sumy o 20 % DPH tak celková odmena za poskytnuté právne služby predstavuje sumu
323,50 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2013