Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 147/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť L., K., vedenú pod sp. zn. a sťažnosť Ing. P.

J., K., vedenú pod sp. zn. , zastúpených advokátkou JUDr. E. H., K., vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

namietaného porušenia čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 14. marca

2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť L. vedenú pod sp. zn. a sťažnosť Ing. P. J. vedenú pod

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti L. a Ing. P. J. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012

doručená sťažnosť L., K., vedená pod sp. zn. a sťažnosť Ing. P. J., K.,

vedená pod sp. zn. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou

JUDr. E. H., K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46

(ďalej len „“), práv podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), namietaného porušenia

čl. 17 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. marca 2012 (ďalej aj

„namietané rozhodnutie“).

Sťažovatelia v sťažnostiach zhodne poukazujú na skutkové okolnosti, ktoré viedli

k vydaniu namietaného uznesenia krajského súdu. V sťažnostiach uvádzajú:

„... Obvodný lesný úrad v K. rozhodnutím pod sp. značkou 2006/00473 zo dňa 19.

12. 2006 rozhodol o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri O. v

prospech Občianskeho združenia poľovníkov T. Tieto nájomné zmluvy však boli uzatvorené

s prenajímateľom, ktorý nebol vlastníkom poľovných pozemkov a teda ani nebol oprávnený

ich prenajať...

... Okresná prokuratúra K. [na podnet L.] podala v danej veci protest prokurátora,

ktorému Krajský lesný úrad rozhodnutím zo dňa 26. 2. 2009 pod sp. značkou

A/2009/00059 nevyhovel.

... voči tomuto rozhodnutiu Krajského lesného úradu podal sťažovateľ odvolanie.

... Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím zo dňa 12. 4. 2010 vyhovelo

odvolaniu sťažovateľa a vec vrátilo Krajskému lesnému úradu na nové konanie.

... Krajský lesný úrad po vrátení veci Ministerstvom pôdohospodárstva SR protestu

prokurátora vyhovel. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu K. v časti schválenia zmlúv o

výkone práva poľovníctva zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

... Občianske združenie poľovníkov T. voči tomuto rozhodnutiu Krajského lesného

úradu podalo odvolanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odvolaniu

nevyhovelo.

... Obvodný lesný úrad rozhodnutím 2011/00079-6 zo dňa 3. 5. 2011 prerušil

(obnovené) konanie o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva a uložil Občianskemu

združeniu poľovníkov T. nájomné zmluvy o výkone práva poľovníctva predložiť do 25. 5.

2011.

... Občianske združenie poľovníkov T. nájomné zmluvy nepredložilo..., avšak dalo

podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby preskúmala rozhodnutie Ministerstva

hospodárstva SR, ktorým Ministerstvo zrušilo rozhodnutie Krajského lesného úradu K. o

nevyhovení protestu prokurátora.

... Obvodný lesný úrad 2011/00079-9 zo dňa 30. 06. 2011 prerušil opäť (obnovené)

konanie o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva do rozhodnutia Generálnej

prokuratúry SR o tomto podnete.

... Generálna prokuratúra SR rozhodnutím VI/2 Gd 149/11-10 zo dňa 29. 7. 2011

podnetu Občianskeho združenia poľovníkov T. nevyhovela.

... Obvodný lesný úrad K. vydal predbežné opatrenie zo dňa 7. 10. 2011 pod

sp. značkou -10, ktorým uložil Občianskemu združenia poľovníkov T. zdržať sa

výkonu práva poľovníctva až do právoplatného rozhodnutia v konaní.

... Obvodný lesný úrad K. rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2011 pod sp. značkou

2011/00079-9 zrušil svoje rozhodnutie 2006/00473 zo dňa 19. 12. 2006 o schválení zmlúv

o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri O.

... Občianske združenie poľovníkov T. sa odvolalo, pričom Krajský lesný úrad K. jeho

odvolanie rozhodnutím 2012/00030 zo dňa 23. 1. 2012 zamietol.

... Občianske združenie poľovníkov T. sa obrátilo so žalobou o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu na Krajský súd v Košiciach. Tento svojim uznesením

-12 zo dňa 14. 3. 2012 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného Krajského

lesného úradu č. 2012/00030 zo dňa 23. 1. 2012.“

V súvislosti s namietaným uznesením krajského súdu zo 14. marca 2012 sťažovatelia

argumentujú takto:

„Toto Uznesenie Krajského súdu v Košiciach výrazným spôsobom zasiahlo do práv

sťažovateľa. Napadnuté rozhodnutie je odôvodnené tým, že vykonateľnosť tohto rozhodnutia

by mohla spôsobiť stratu zákonného oprávnenia žalobcu (Občianske združenie poľovníkov

T.) vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri O. Avšak týmto uznesením súdu bol

nastolený taký stav, že vlastníci pozemkov v poľovnom revíri O. napriek tomu, že je

právoplatne rozhodnuté o tom, že zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva nie sú

schválené a vlastníci pozemkov preukázateľne nesúhlasia so schválením zmlúv o nájme

výkonu práva poľovníctva sú obmedzovaní vo svojom práve vlastniť majetok. Ich vlastnícke

právo je obmedzené a nemôžu využívať svoje vlastníctvo a ani prípadne poľovať na

pozemkoch vo svojom vlastníctve. Naopak musia tolerovať to, že napriek ich nesúhlasu na

ich vlastných pozemkoch poľuje niekto iný. Konanie súdu teda znamená taký výrazný zásah

do ich základných práv a slobôd, že sú nútení domáhať sa obrany svojich práv touto

sťažnosťou.

Napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach postavilo právo výkonu

poľovníctva, ktoré ani nie je základným ľudským právom nad právo vlastniť majetok

a právo na ochranu majetku, ktoré základnými ľudskými právami sú. Tým boli zároveň

porušené aj práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a účinný prostriedok ochrany.

Sťažovateľ ako ani nijakí iní majitelia pozemkov v poľovnom revíri O. P. pritom neboli

pribratí v súlade s ustanovením do konania na Krajskom súde v

Košiciach. ...

... sťažovateľ má jednoznačne za to, že... mu rozhodnutím a postupom porušovateľa

bola odňatá možnosť konať pred súdom v kvalitatívne plnohodnotnej hmotnoprávnej

i procesnoprávnej línii a domáhať sa objektívneho skutkového a právneho posúdenia veci

a spravodlivého rozhodnutia.

Opierajúc sa o vyššie citované právne názory Ústavného súdu SR a Súdu pre ľudské

práva, dotýkajúce sa porušovania SR a Dohovoru, možno

na základe doposiaľ uvedeného, podľa názoru sťažovateľa konštatovať, že skutkové

a právne názory o ktoré porušovateľ oprel svoje rozhodnutie, nemožno z ústavného

hľadiska považovať za udržateľné a ospravedlniteľné, keďže rozhodnutím a postupom

porušovateľa došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní.

Majitelia pozemkov v poľovnom revíri O. počas celého obdobia konania o schválení

zmlúv o výkone práva poľovníctva vystupovali aktívne, hájili svoje práva, opakovane

podávali sťažnosti na nečinnosť správneho orgánu a poskytovali všetku súčinnosť potrebnú

pre zákonné rozhodnutie správneho orgánu. V konečnom dôsledku boli nútení celú

záležitosť aj medializovať a to na televíznej stanici v relácii zo dňa 15. 4. 2012.

Dôkazom nesúhlasu majiteľov pozemkov v poľovnom revíri O. so schválením

a uzatvorením zmlúv o výkone práva poľovníctva s Občianskym združením poľovníkov T. je

aj notárska zápisnica N 241/2012 zo dňa 3. 5. 2012 notárky JUDr. Ing A. K. zo

zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri O. Táto zápisnica je prílohou

sťažnosti.“

Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné práva [sťažovateľov] zakotvené v čl. 6 Dohovoru... ako aj čl. 46

..., článku 13 Dohovoru..., Článku 17 Dohovoru..., článku I Dodatku č. 1 Dohovoru

a ... Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 3. 2012

boli porušené.

... Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 3. 2012 sa zrušuje

a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

... [Sťažovateľom jednotlivo] sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 6 000,-Eur, ktoré je [im]... Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... [Sťažovateľom jednotlivo] sa priznáva náhradu trov konania podľa dodatočného

vyčíslenia ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný uhradiť na účet právneho zástupcu do

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú

takto:

„Nakoľko na základe napadnutého rozhodnutia Krajského súdu Košice sa

v poľovnom revíri O. opäť aj túto sezónu poľuje a to aj napriek nesúhlasu majiteľov

pozemkov v tomto revíri. Sťažovateľovi tým vzniká značná škoda, za jednu sezónu približne

vo výške 6 000 €, preto sa domáha finančného zadosťučinenia v tejto výške.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov vyčíslila trovy právneho zastúpenia v sume

323,52 € jednotlivo za každého sťažovateľa.

Ústavný súd 4. februára 2013 vyzval krajský súd, aby sa vyjadril k sťažnostiam

sťažovateľov. Krajský súd vo vyjadrení k sťažnostiam sťažovateľov z 19. februára 2013

(doručenom ústavnému súdu 21. februára 2013 pod sp. zn. ) zhrnul

doterajší priebeh konania a poukázal na odôvodnenie namietaného uznesenia krajského

súdu, pričom uviedol:

„Za uvedenej situácie súd dospel k názoru, že pri potvrdení opodstatnenosti

žalobných námietok by išlo o nezákonné a za istých právnych podmienok aj nulitné

rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Tým by obidva správne orgány

zásadným spôsobom vstúpili do práva a právom chránených záujmov žalobcu súvisiacich

s výkonom práva poľovníctva. Súd uznal za dôvodnú obavu žalobcu spočívajúcu v tom, že

podľa právneho stavu nastoleného preskúmavaným rozhodnutím z 23. 01. 2012 by

ktorýkoľvek subjekt, ktorý spĺňa právne podmienky uvedené v § 32 zákona o poľovníctve,

mohol požiadať príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, t. j. Obvodný lesný

úrad v K. o zaevidovanie zmlúv o užívaní poľového revíru O. podľa § 16 ods. 1 zákona o

poľovníctve, v dôsledku čoho by žalobca stratil zákonné oprávnenie vykonávať právo

poľovníctva v predmetnom poľovnom revíri, ktoré mu bolo zákonným postupom priznané.

Záverom poznamenávame, že vo veci v súlade s ustanovením

bude vyhlásený rozsudok dňa 28. 02. 2013.“

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že krajský súd 28. februára 2013 v namietanom

konaní rozhodol rozsudkom, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného [Krajského lesného

úradu K. (ďalej len „krajský lesný úrad“)], ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu K.

(ďalej len „obvodný lesný úrad“) č. -09 zo 16. novembra 2011 a vrátil vec na

ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že vo vyjadrení z 19. februára 2013 krajský súd poukazuje v zásade

len na doterajší priebeh konania a na odôvodnenie namietaného uznesenia a toto vyjadrenie

neobsahuje nové skutočnosti, ústavný súd ho nepovažoval za potrebné doručiť

sťažovateľom.

II.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej aj „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na to, že sťažnosti sa týkajú toho istého

konania vedeného na krajskom súde, proti uzneseniu ktorého tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa , práv podľa

dohovoru, článku dohovoru a práva podľa dodatkového protokolu uznesením

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež

napr. , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

Krajský súd namietaným uznesením č. k. -12 zo 14. marca 2012 odložil

vykonateľnosť rozhodnutia krajského lesného úradu č. 2012/00030 z 23. januára 2012

do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení svojho uznesenia

poukázal krajský súd na dve skupiny dôvodov, na základe ktorých dospel k záveru

o opodstatnenosti návrhu na pozastavenie účinnosti rozhodnutia krajského lesného úradu.

V prvom rade poukázal na postup správnych orgánov v súvislosti s konaním o proteste

Okresného prokurátora K. č. k. Pd 78/08-8 z 20. januára 2009. V tejto súvislosti zhrnul

obsah žaloby, pričom uviedol:

«Ako to vyplýva z obsahu žaloby z 15. 12. 2012, Obvodný lesný úrad v K. vydal hore

uvedené rozhodnutie zo 16. 11. 2011, ktoré bolo následne potvrdené preskúmavaným

rozhodnutím žalovaného z 23. 01. 2012 procesným postupom podľa

Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon o správnom konaní“) v znení neskorších

predpisov, t. j. v konaní o proteste prokurátora.

Ako to ďalej vyplýva z obsahu žaloby v konaní o proteste Okresného prokurátora K.

č. k. Pd 78/08-8 zo dňa 20. 01. 2009, podanému proti časti výroku rozhodnutia Obvodného

lesného úradu v K. č. 2006/00473 z 19. 12. 2006 bolo vydané rozhodnutie žalovaného č.

2010/00196 z 09. 08. 2010, ktorým žalovaný vyhovel podanému protestu prokurátora a

podľa jeho obsahu zrušil napadnutú časť rozhodnutia Obvodného lesného úradu v K. zo

dňa 19. 12. 2006 a vec vrátil Obvodnému lesnému úradu K. na nové konanie a rozhodnutie.

Následne Obvodný lesný úrad K. podľa obsahu námietok uvedených v žalobe z 15. 12. 2012

nepostupoval v súlade s ustanovením § 69 ods. 3 zákona o správnom konaní, v zmysle

ktorého, ak sa protestu prokurátora vyhovelo (v preskúmavanej právnej veci ide o

rozhodnutie Krajského lesného úradu K. z 09. 08. 2010 potvrdené rozhodnutím Ministerstva

pôdohospodárstva SR z 30. 11. 2010 č. 11589/2010-720/1157-1), orgán ktorého

rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, musí bez meškania najneskôr však do 30 dní od

doručenia alebo zmeny rozhodnutia, obnoviť porušené práva. Ak obnova porušeného práva

nie je možná, v rovnakej lehote je povinný vykonať inú primeranú nápravu.

Podľa obsahu žaloby, po uplynutí 30 - dňovej lehoty uvedenej v ustanovení § 69

ods. 3 zákona o správnom konaní, s časovým odstupom takmer jedného roka, vydal

Obvodný lesný úrad K. rozhodnutie č. 2011/00079-9 zo 16. 11. 2011, ktorým v celom

rozsahu zrušil svoje rozhodnutie z 19. 12. 2006, t. j. nad rámec rozsahu napadnutia

administratívneho rozhodnutia uvedeného správneho orgánu prvého stupňa z 19. 12. 2006

v proteste prokurátora č. Pd 78/08-8 z 20. 01. 2009.

Obsahom žaloby z 15. 02. 2012 je aj námietka procesnoprávnej povahy poukazujúca

na hore uvedené skutočnosti a zdôrazňujúca rozsah napadnutia rozhodnutí správnych

orgánov protestom prokurátora z 20. 01. 2009 smerujúcim iba proti časti výroku

rozhodnutia Obvodného lesného úradu v K. č. 2006/00473 z 19. 12. 2006. Žalobca zároveň

v tejto súvislosti uviedol, že konanie o proteste prokurátora bolo právoplatne ukončené

vydaním rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 30. 11.

2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného z 09. 08. 2010 tým, že protestu

prokurátora bolo vyhovené v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu napadnutia rozhodnutia OLÚ K.

z 19. 12. 2006. Podľa žalobcu teda správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej

veci postupovali v rozpore s ustanoveniami § 69 zákona o správnom konaní. Vzhľadom na

procesnoprávny stav vyplývajúci z ustanovení § 69 zákona o správnom konaní a s

prihliadnutím na rozsah napadnutia rozhodnutia Obvodného lesného úradu v K. č.

2006/00473 z 19. 12. 2006 protestom prokurátora z 20. 1. 2009 pri zohľadnení obsahu

rozhodnutí žalovaného č. 2010/00196 z 09. 08. 2010 potvrdeného rozhodnutím MP SR z 30.

11. 2010 podľa obsahu žaloby konali správne orgány oboch stupňov pri vydávaní

rozhodnutí zo 16. 11. 2011 a 23. 01. 2012 bez zákonného procesného základu.»

Krajský súd na základe takto vymedzeného obsahu žaloby uviedol tieto právne

závery:

„Z obsahu podania žalobcu z 23. 02. 2012 (doplnenie dôvodov žaloby z 15. 02.

2012), ako aj z obsahu samotnej žaloby poukazujúcej na hore uvedený postup správnych

orgánov oboch stupňov súd vyvodil právne závery o potrebe procesného postupu podľa

, druhá veta , na základe čoho rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pokiaľ ide o hore uvedené námietky procesnoprávnej povahy, súd je toho názoru, že

pri potvrdení opodstatnenosti týchto námietok by išlo o nezákonné a za istých právnych

podmienok nulitné rozhodnutia orgánov verejnej správy, čo samo o sebe tvorí zákonný

základ pre postup súdu podľa , druhá veta Hmotnoprávny obsah

rozhodovacej činnosti správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci totiž

zásadným spôsobom vstupuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu súvisiacich

s výkonom práva poľovníctva podľa v platnom znení.“

Následne krajský súd poukázal na ďalšie skutočnosti, ktoré považoval za relevantné

v súvislosti s odložením vykonateľnosti namietaného rozhodnutia druhostupňového

správneho orgánu, pričom uviedol:

„Súd zároveň z obsahu podania žalobcu z 23. 02. 2012 vyvodil aj ďalší skutkový

a právny dôvod pre vydanie uznesenia podľa , druhá veta , ktorým je

rešpektovanie potreby kontinuálneho výkonu práva poľovníctva, ako aj právnych povinností

s týmto súvisiacich podľa o poľovníctve v znení neskorších

predpisov. V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného súd pritom uznal za

dôvodnú obavu žalobcu spočívajúcu v tom, že podľa právneho stavu nastoleného

preskúmavaným rozhodnutím z 23. 1. 2012 by ktorýkoľvek subjekt, ktorý spĺňa právne

podmienky uvedené v § 32 uvedeného zákona, mohol požiadať príslušný orgán štátnej

správy na úseku poľovníctva, v danom prípade Obvodný lesný úrad v K. o zaevidovanie

zmlúv o užívaní Poľovného revíru O. podľa ustanovenia § 16 ods. 1 uvedeného zákona.

Takýmto postupom by žalobca stratil zákonné oprávnenie vykonávať právo poľovníctva v

Poľovnom revíre O.“

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľov napadnutým

uznesením krajského súdu vydaným v správnom súdnictve podľa bolo

podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého

úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať „zákonnosť“

rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická osoba alebo právnická

osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach ( ), teda

preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu

správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy

a v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd spravidla nie je

súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu

alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prerokúvanom prípade bolo potrebné

zohľadniť aj to, že namietané uznesenie má povahu predbežného opatrenia. Takéto

rozhodnutie je len dočasné (v danom prípade krajský súd rozhodol, že platí len do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej) a jeho podkladom sú spravidla len osvedčené

skutočnosti, teda nie skutočnosti preukázané dokazovaním v súdnom konaní. Vzhľadom na

tieto špecifiká správneho súdnictva ústavný súd posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť

námietok sťažovateľov proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.

Základom argumentácie sťažovateľov je ich nesúhlas s právnym názorom krajského

súdu, ktorý dospel k záveru, že je potrebné odložiť vykonateľnosť namietaného rozhodnutia

krajského lesného úradu podľa . Namietajú, že krajský súd uprednostnil

právo výkonu poľovníctva pred vlastníckym právom sťažovateľov, a tiež to, že im

postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože neboli pribratí

do konania, a takto im bola znemožnená možnosť uplatňovať svoje práva v konaní pred

súdom.

Z odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu je zrejmé, že podkladom pre

jeho rozhodnutie sú dva dôvody. Prvý dôvod sa týka postupu obvodného lesného úradu

a krajského lesného úradu po vyhovení protestu prokurátora. Zo žaloby, tak ako krajský súd

jej obsah vymedzil v odôvodnení svojho uznesenia, vyplýva, že základom argumentácie

žalobcu je tvrdenie, že krajský lesný úrad svojím rozhodnutím č. A/2010/00196 z 9. augusta

2010 vyhovel protestu prokurátora vo vzťahu k rozhodnutiu obvodného lesného úradu

z 19. decembra 2006 len vo vymedzenej časti, následne však obvodný lesný úrad zrušil

svoje rozhodnutie z 19. decembra 2006 v celom rozsahu. Krajský súd konštatoval, že

preukázanie týchto skutočností by mohlo mať za následok nezákonnosť, prípadne nulitu

uvedených rozhodnutí. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že namietané rozhodnutie

vstupuje do práv a právom chránených záujmov súvisiacich s výkonom práva poľovníctva,

pričom poukázal na potrebu kontinuity pri výkone práva poľovníctva.

Z týchto skutočností je zrejmé, že neobstojí námietka sťažovateľov, že krajský súd

uprednostnil právo výkonu poľovníctva pred vlastníckym právom. Zohľadnenie práva

výkonu poľovníctva žalobcu bolo len dodatočným dôvodom jeho rozhodnutia.

Z odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že ťažiskovým dôvodom

boli skutočnosti týkajúce sa postupu obvodného lesného úradu a krajského lesného úradu

v konaní potom, ako bolo vyhovené protestu prokurátora. Ústavný súd v tejto súvislosti

v prvom rade poukazuje na to, že nie je oprávnený v zásade hodnotiť skutkové zistenia

a právne závery uvedené v rozhodnutí krajského lesného úradu z 9. augusta 2010,

rozhodnutí Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

z 30. novembra 2010, ktorými bolo rozhodnuté v konaní o proteste prokurátora. Konštatuje

však, že skutočnosti, ktoré uviedol krajský súd ako dôvody svojho rozhodnutia,

zodpovedajú obsahu tejto žaloby a vyplývajú aj z rozhodnutí priložených k sťažnosti

sťažovateľov. Ústavný súd preto rozhodnutie krajského súdu o odklade vykonateľnosti

rozhodnutia krajského lesného úradu nepovažuje za arbitrárne ani za zjavne neodôvodnené.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o tom, že krajský súd im odňal možnosť konať

pred súdom tým, že ich neprizval do konania, táto námietka v zásade neobstojí. Zo súdneho

spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia v žalobe, ktorá bola doručená krajskému súdu 16. februára 2012.

O odklade vykonateľnosti rozhodol krajský súd namietaným uznesením 14. marca 2012.

„Návrh na pribratie“ do konania vedeného krajským súdom uplatnili sťažovatelia

podaniami doručenými krajskému súdu 21. mája 2012, resp. 13. júna 2012, teda až po

podaní sťažnosti ústavnému súdu. O pribratí sťažovateľov do konania rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -63 z 28. septembra 2012. Ústavný súd poukazuje na to, že

krajský súd mohol o pribratí sťažovateľov rozhodnúť aj bez návrhu ( ).

Z relevantných ustanovení však nemožno vyvodiť

povinnosť súdu rozhodnúť o pribratí účastníkov správneho konania pred prípadným

rozhodnutím o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa .

Zo samotnej skutočnosti, že krajský súd rozhodol o pribratí sťažovateľov do konania až po

rozhodnutí o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského lesného úradu,

nemožno vyvodiť porušenie základného práva podľa a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 dohovoru a porušenie čl. 17 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne ďalšie

skutočnosti, ktoré by záver o takomto porušení naznačovali.

V súvislosti s namietaným uznesením krajského súdu považuje ústavný súd za

relevantné to, že toto uznesenie je rozhodnutím predbežným. Proti rozhodnutiu krajského

súdu vo veci samej vo všeobecnosti mali účastníci konania možnosť využiť odvolanie

( ), ktoré je účinným prostriedkom na uplatnenie a ochranu aj tých základných

práv podľa a práv podľa dohovoru, ktorých porušenie namietajú vo svojej sťažnosti.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej postup súdu, ktorý koná

v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej

alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu

ochranu vyjadreného v a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru (, ).

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že krajský súd založil svoje uznesenie

o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na dostatočnom podklade, svoje právne

závery primeraným spôsobom odôvodnil, tieto závery sú preskúmateľné a vychádzajú

z aplikácie príslušných ustanovení (), nie sú

zjavne neodôvodnené a ani arbitrárne, preto sú ústavne udržateľné. Skutočnosť, že

sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad

príslušných ustanovení () takéto nedostatky

nevykazuje.

Sťažovatelia tiež namietajú, že uznesením krajského súdu zo 14. marca 2012 bolo

porušené ich základné právo podľa a právo podľa dodatkového protokolu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných

princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie

základných práv a slobôd sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí aj

vlastnícke právo (m. m. ). Ústavný súd v súlade so svojou skoršou

judikatúrou (napr. ) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže

byť sekundárnym porušovateľom základných práv, práv a slobôd hmotného charakteru, ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až , prípadne dohovoru. V opačnom prípade

by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom

ochrany ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by

takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných

súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby

sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné

právne normy.

Keďže ústavný súd uznesenie krajského súdu zo 14. marca 2012 nepovažoval za

arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, nemohlo postupom krajského súdu v namietanom

konaní a jeho uznesením dôjsť ani k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základných práv

sťažovateľov podľa a , práv podľa a dohovoru v spojení

s čl. 17 dohovoru a porušenia práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 14. marca 2012 po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie

konanie, a preto ich pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013