Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 163/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. L., T, zastúpeného advokátom JUDr. M. K., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. -17

z 27. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. L. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2013 doručená sťažnosť R. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -17 z 27. decembra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že je proti nemu vedené trestné

stíhanie pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

na skutkovom základe uvedenom v uznesení povereného príslušníka Policajného zboru

Obvodného oddelenia T., Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T., pod sp. zn.

ČVS: ORP-150/TN-TN-2012 z 2. novembra 2012 (ďalej len „rozhodnutie policajta“). Proti

tomuto rozhodnutiu policajta podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná

prokuratúra svojím uznesením č. k. -17 z 27. decembra 2012 tak, že ju podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ako nedôvodnú zamietla. V ostatnom podal

sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nesúhlasil s postupom okresnej prokuratúry, ktorá

„... bez toho, aby sa vyporiadala s námietkami obvineného, a namiesto toho, aby náležite

zdôvodnila, z akého dôvodu považuje skutočnosti obvineným namietané za nedôvodné, sa

obmedzila len na strohé a paušálne vyjadrenie súhlasu s postupom povereného príslušníka

PZ...“, a v dôsledku jej postupu je „... napadnuté uznesenie... svojvoľné, arbitrárne

a nepreskúmateľné... čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu, ktoré mu zaručuje v článku 46 ods. 1.

Sťažovateľ... zastáva názor, že takýto postup Okresnej prokuratúry v Trenčíne je

neprijateľný a protiústavný, nakoľko v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje

zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo Okresnú prokuratúru svojvoľne rozhodovať

o tom k akým skutočnostiam namietaným obvineným sa vyjadrí, k akým nie a to bez

akéhokoľvek odôvodnenia, ale práve naopak existuje právo obvineného na také

odôvodneniu úradného rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné, vecné a dáva odpovede na

všetky jeho skutkové a právne relevantné otázky, resp. namietané skutočnosti.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo R. L.. na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je upravené v článku

46 ods. 1 zákona číslo ... bolo Uznesením

Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 27. 12. 2012, č. k. -17 porušené.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 27. 12. 2012, č. k. -17

zrušuje.

3. R. L... sa priznáva náhrada trov konania...

4. R. L... sa priznáva finančné zadosťučinenie...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

8. V postupe okresnej prokuratúry, ktorá v napadnutom rozhodnutí „... neuviedla

dôvody, na základe ktorých považovala námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti

a doplneniu sťažnosti za nedôvodné, a to napriek tomu, že... namietal tak absenciu

subjektívnej, ako i objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane

a poistného.“, vidí sťažovateľ porušenie svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Zároveň poukazuje na to, že dôsledkom tohto postupu okresnej prokuratúry

je, že „... takéto jej rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť“.

9. Ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľa sa nachádzala v štádiu

prípravného konania, v rámci ktorého mu bolo rozhodnutím policajta vznesené obvinenie

pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa , ktoré bolo

v sťažnostnom (resp. odvolacom konaní, pozn.) potvrdené okresnou prokuratúrou ako vecne

správne a zákonné.

10. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je

vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak

sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže zaoberať

aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

, resp. podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo

slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

11. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie

od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla

až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , ). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba

jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.

), prípadne iné orgány verejnej moci na to určené.

12. Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec sťažovateľa

sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom konaní, keď

o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti jeho trestného stíhania meritórne zatiaľ

všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna úprava

trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom štádiu

trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému právne účinným

spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných vrátane ním

označeného práva na inú právnu ochranu, k porušeniu ktorého malo dôjsť aj v dôsledku

postupu okresnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Procesné záruky zabezpečujúce

zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne

ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy

prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy

(preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie

a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) .

13. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované

predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť

nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami

vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou nepochybne je.

Navyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je

skončené a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci prípravného

konania dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať

do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností mu za vinu kladených.

Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania

a ústavnému súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv

a slobôd zásadne až po jeho skončení, s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je

súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca, teda po vyčerpaní všetkých procesných

prostriedkov, ktoré obvinenému/obžalovanému poskytuje.

14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému či obžalovanému)

v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného

konania v jeho trestnej veci, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri realizácii

úkonov trestného konania, tak aj pred všeobecnými súdmi, a to v prípade podania obžaloby

prokurátorom, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa

týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa

, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená,

k záveru o nedostatku svojej právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne

napr. , , , ).

15. Reagujúc na námietku sťažovateľa o tom, že „... by mohol v súlade

s ustanovením o prokuratúre žiadať o preskúmanie

zákonnosti vybavenia podnetu – sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, avšak

takýto iný právny prostriedok v zmysle ustanovenia

nemožno... považovať za účinný prostriedok ochrany jeho práv, s odôvodnením, že

napadnuté uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín je nepreskúmateľné“, ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej súčasťou základného práva na

inú právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu [ a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Ústavný súd teda uznáva aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre ako účinný

prostriedok ochrany základných práv vrátane toho práva, ktoré uplatnil sťažovateľ

(m. m. , ).

16. Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor,

že nevyužitie podnetu (ale tiež opakovaného podnetu) podľa zákona o prokuratúre nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa , pretože takto by

sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

príslušného orgánu činného v prípravnom konaní (m. m. , ).

Navyše, v okolnostiach veci sťažovateľ okrem už spomenutých prostriedkov nápravy

disponoval aj ďalším účinným prostriedkom nápravy, a to podľa .

17. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov. Nevyužitie niektorej z možností ochrany

označeného práva nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže

konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej

ochrany svojich práv ( ).

18. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej

neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013