Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 159/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. O., nar..., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa čl.

6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK z 20. júla 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2012 doručená sťažnosť J. O., nar... (ďalej len „sťažovateľ“), t. č. vo výkone trestu (ďalej

len „ústav na výkon trestu“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

obhajobu podľa (ďalej len „“) a práva

obhajovať sa sám alebo za pomoci obhajcu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. PK z 20. júla 2012.

Z obsahu sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že uznesením vyššieho súdneho úradníka

okresného súdu bola sťažovateľovi podľa

s použitím uložená povinnosť nahradiť štátu odmenu

a hotové výdavky vyplatené ustanovenému obhajcovi v sume 344,88 €. Sťažovateľ podal

proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorou namietal, že v jeho veci išlo o povinnú obhajobu,

a okresnému súdu preukázal, že je nemajetný a v ústave na výkon trestu nemá príjem, ktorý

by mu umožňoval nahradiť trovy obhajoby, a z tohto dôvodu požiadal o priznanie nároku na

bezplatnú obhajobu. Samosudkyňa okresného súdu rozhodla o sťažnosti tak, že ju zamietla,

pretože nie je dôvodná.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd uplatnil v jeho prípade reštriktívny výklad § 34

ods. 3 , ktorý ustanovuje podmienky priznania nároku na bezplatnú

obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol:

„Podľa môjho názoru ak si nemôžem vybrať zo zákona možnosť obhajovať sa sám a musím

prijať fakt, že zákon vyžaduje, aby som bol zastúpený obhajcom, potom by bolo nelogické,

aby vyžadoval, aby som ako nemajetný musel za tohto obhajcu aj platiť.“

Vzhľadom na požiadavku povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta a vo veci samej žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že uznesením okresného súdu sp. zn. PK z 20. júla 2012 bolo

porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, a v nadväznosti na tento výrok aby ústavný súd zrušil označené rozhodnutie

a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má

právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ

nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv tým, že okresný súd nesprávne

aplikoval , pretože podľa jeho názoru boli splnené

podmienky na bezplatnú obhajobu, keď mu bol obhajca ustanovený z dôvodu povinnej

obhajoby, a okresnému súdu preukázal svoju nemajetnosť.

Ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením namietaného uznesenia, v ktorom

samosudkyňa okresného súdu uviedla:

„Samosudkyňa po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. PK ,

napadnutého uznesenia zo dňa 21. 02. 2012 (č. l. 287), podanej sťažnosti zo dňa 22. 03.

2012 (č. l. 290) ako aj potvrdenia o príjme zo dňa 01. 06. 2012 (č. l. 294) konštatuje, že

odsúdený J. O. sa narodil..., je slobodný a bezdetný. Odsúdený je v súčasnosti vo výkone

trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby I.

s dátumom pravdepodobného ukončenia trestu 05. 03. 2014. Podľa potvrdenia Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody I. bol odsúdený J. O. k 01. 06. 2012 pracovne zaradený,

pričom podľa potvrdenia o príjme zamestnanca zo dňa 01. 06. 2012 bol jeho mesačný

príjem za posledných 12 mesiacov nasledovný: za mesiac 6/2011 bol jeho čistý príjem 50,10

eur, za mesiac 7/2011 43,25 eur, za mesiace 8/2011, 9/2011/, 10/2011 a 11/2011 bol jeho

čistý príjem 0 eur, za mesiac 12/2011 98,70 eur, za mesiac 1/2012 78,33 eur, za mesiac

3/2012 72,72 eur, za mesiac 3/2012 118,38 eur, za mesiac 4/2012 112,37 eur a za mesiac

5/2012 to bolo 0 eur. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody I. bol k 01.

06. 2012 u odsúdeného J. O. stav konta nasledovný: vreckové - 0,11 eur, úložné - 111,79

eur a osobné 70,65 eur. ...

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je pre priznanie

nároku na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu rozhodujúci

nedostatok prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že bližšie nevysvetľuje

obsah pojmu nedostatok prostriedkov, úlohou súdu je skúmať a vyhodnotiť celkové pomery

odsúdeného (t. j osobne, zárobkové, sociálne, rodinné, zdravotné, majetkové). Dôležitá je

tiež výška odmeny vyplatená štátom ustanovenému obhajcovi, ktorá v posudzovanej veci

predstavuje sumu 344,88 eur.

Samosudkyňa je toho názoru, že na základe predloženého potvrdenia potvrdeného

na výkon trestu odňatia slobody I., a najmä skutočnosti, že odsúdený má

nepravidelný mesačný príjem, s prihliadnutím na skutočnosť, že odsúdený je v

produktívnom veku kedy je práceschopný, nemožno vyhodnotiť jeho celkové majetkové

pomery ako nepriaznivé do tej miery, že by odsúdený mal nárok na bezplatnú obhajobu.

Podľa názoru súdu nebude úhrada stanovenej sumy predstavovať tak citeľný zásah do

sociálnej a majetkovej situácie odsúdeného, ktorý by objektívne mohol vyvolať stav hmotnej

núdze.“

V nadväznosti na citované ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ).

Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok

porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

Rozhodovanie o trovách trestného konania je upravené v šiestej časti Trestného

poriadku (§ 553 až § 559). Na vec sťažovateľa sa vzťahujú najmä § 555 ods. 1 písm. c)

a .

Podľa ak bol obžalovaný právoplatne

uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému

obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok

na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu.

Podľa o povinnosti na náhradu trov poškodeného

a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti

na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému

obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po

právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny

úradník.

Podľa pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu

trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zistiť, či nie sú splnené podmienky

na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu

alebo zastupovanie za zníženú náhradu.

Podľa proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podmienky nároku na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu

ustanovuje , podľa ktorého obvinený, ktorý nemá dostatočné

prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za

zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí

obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania a ak ide

o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené

opatrenie o ustanovení obhajcu.

Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

okresný súd zisťoval v zmysle , či sťažovateľ splnil

podmienky na priznanie nároku na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú

odmenu podľa a zrozumiteľným a dostatočne odôvodneným

spôsobom v tomto uznesení uviedol, ako dospel k záveru, že majetková a sociálna situácia

sťažovateľa mu umožňuje nahradiť vyplatenú odmenu a hotové výdavky ustanoveného

advokáta. Ústavný súd musí v tomto prípade rešpektovať istú mieru voľnej úvahy

všeobecného súdu, a to v rozsahu, v akom možno za daných okolností dospieť k ústavne

akceptovateľnému záveru o schopnosti obžalovaného, ktorý bol uznaný za vinného, splniť

uvedenú povinnosť. Uznesenie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné ani

zjavne neodôvodnené.

Samotná skutočnosť, že sťažovateľ inak hodnotí svoje aktuálne finančné možnosti,

nie je dostatočným dôvodom na záver o porušení jeho práv, a to ani v spojitosti

so skutočnosťou, že obhajca bol sťažovateľovi ustanovený bez jeho žiadosti, pretože bol

v jeho veci daný dôvod povinnej obhajoby. Požiadavka povinnej obhajoby nie je

bezdôvodná a je výrazom vyváženia medzi záujmom štátu na náležitom zistení trestných

činov a spravodlivom potrestaní jeho páchateľov a potrebou zabezpečiť obvineným, ktorí

nie sú schopní z určitých zákonom ustanovených objektívnych dôvodov zabezpečiť svoju

obhajobu, možnosť v plnom rozsahu využiť svoje práva v trestnom konaní. Následná

povinnosť obžalovaného, ktorý bol právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného,

nahradiť štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov vyplatenú ustanovenému obhajcovi je

jedným z dôsledkov zodpovednosti, ktorú musí obžalovaný, ktorý bol uznaný za vinného,

znášať za porušenie právom chráneného spoločenského poriadku, ktorého sa dopustil

spáchaním trestného činu.

Ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že okresný súd postupoval vo veci sťažovateľa

pri výklade a aplikácii príslušných právnych noriem spôsobom, ktorý nesignalizuje

možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa podľa a

jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013