Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 174/2013
PDF · 178 KB
No categories available
IV. ÚS 174/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 14035/2012, Rvp 14036/2012, Rvp 14037/2012 a Rvp 14038/2012, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
I v konaniach vedených pod spisovými značkami: 30 Er 1329/2008 a uznesením
z 23. augusta 2012, 40 Er 3139/2007 a uznesením z 23. augusta 2012, 16 Er 154/2011
a uznesením z 27. augusta 2012 a 12 Er 1413/2010 a uznesením z 23. augusta 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 14035/2012 až Rvp 14038/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 14035/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 23. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach
vedených pod spisovými značkami: 30 Er 1329/2008 a uznesením z 23. augusta 2012,
40 Er 3139/2007 a uznesením z 23. augusta 2012, 16 Er 154/2011 a uznesením
z 27. augusta 2012 a 12 Er 1413/2010 a uznesením z 23. augusta 2012 (ďalej spolu
aj „napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych zápisníc, ktoré
obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich vykonateľnosťou, resp.
k uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorou bola založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., B. Z dôvodu nesplnenia
povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok
aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárska
zápisnica, rozsudky rozhodcovského súdu).
Sťažovateľka v sťažnostiach v obšírnej argumentácii namieta, že napadnutými
postupmi a uzneseniami okresného súdu boli porušené jej označené základné práva podľa
ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj označené články ústavy
a dohovoru. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd „ex offo rozhodol o vylúčení
sťažovateľa z vykonávania exekúcie“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, zruší napadnuté uznesenia
okresného súdu a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná finančné zadosťučinenie,
ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 14035/2012, Rvp 14036/2012, Rvp 14037/2012 a Rvp 14038/2012 a z tohto
obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy,
práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu označených
článkov ústavy a dohovoru
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane
sťažností uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu (okrem
splnomocnení) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri
posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne,
ktorého úlohou je chrániť ústavnosť. Ústavný súd však zároveň zastáva názor, že
v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností
uvažovať. Ústavný súd už totiž v minulosti mnohokrát vyzýval sťažovateľku v typovo
(skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na ich doplnenie
z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo
aj o nepredloženie kópií právoplatných rozhodnutí súdov, ktorých postup a rozhodnutia
sťažovateľka namietala a namieta (pozri napr. I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012,
III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012,
I. ÚS 500/2012, IV. ÚS 526/2012, IV. ÚS 564/2012, IV. ÚS 565/2012 a iné). Sťažovateľka
si preto musí byť vedomá toho, že ani sťažnosti vedené pod spisovými značkami:
Rvp 14035/2012, Rvp 14036/2012, Rvp 14037/2012 a Rvp 14038/2012 nespĺňajú zákonom
predpísané náležitosti, keďže kópie napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského
súdu ústavnému súdu nedoručila napriek tomu, že jej táto povinnosť výslovne vyplýva
z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, v kontexte
toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,
že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach
poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že argumentácia sťažovateľky uplatnená
v sťažnostiach je založená na skutočnosti, že sťažovateľka bola napadnutými uzneseniami
ex offo vylúčená z vykonávania exekúcií (sťažovateľka však vystupuje v exekučnom konaní
ako osoba oprávnená), pričom ústavnému súdu je z doterajšej rozhodovacej činnosti známe,
že z vykonávania exekúcií bol vylúčený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013