Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 564/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 11977/2012, , , , ,

Rvp 11982/2012, , , , ,

Rvp 11987/2012 a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných

práv:

- podľa a a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaniach vedených pod sp. zn.

a uznesením z 28. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 15. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 1. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 29. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 2. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 28. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 2. decembra 2011, sp. zn. a uznesením zo 14. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 30. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

zo 14. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 23. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 13. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 2. februára 2012, sp. zn. a uznesením z 15. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 23. septembra 2011 a sp. zn. a uznesením

z 13. decembra 2011,

- podľa a a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici konaniach vedených pod sp. zn.: a uznesením

z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 21. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 28. júna 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 31. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 31. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 22. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 31. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. apríla 2012, sp. zn. a uznesením z 19. júna 2012, sp. zn.

a uznesením zo 16. apríla 2012, sp. zn. a uznesením

z 31. mája 2012 a sp. zn. a uznesením z 29. júna 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 11973/2012, , , , ,

Rvp 11978/2012, , , , ,

Rvp 11983/2012, , , ,

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. augusta

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), vedené pod sp. zn. , ,

Rvp 11974/2012, , , , ,

Rvp 11979/2012, , , , ,

Rvp 11984/2012, , , a sp. zn.

, ktorými namieta porušenie svojich základných práv:

- podľa a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie

a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo

„prvostupňový súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

z 28. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 15. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 1. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 29. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 2. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 28. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 2. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením zo 14. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 30. decembra 2011, sp. zn. a uznesením zo 14. decembra 2011, sp. zn.

a uznesením z 23. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 13. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 2. februára 2012, sp. zn.

a uznesením z 15. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 23. septembra 2011 a sp. zn. a uznesením z 13. decembra 2011 (ďalej

spolu len „napadnuté uznesenia“),

- podľa a a práv podľa dohovoru a podľa

čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 30. mája 2012,

sp. zn. a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 21. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 28. júna 2012, sp. zn. a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 31. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 31. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 22. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 31. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 30. apríla 2012, sp. zn.

a uznesením z 19. júna 2012, sp. zn. a uznesením

zo 16. apríla 2012, sp. zn. a uznesením z 31. mája 2012 a sp. zn.

a uznesením 29. júna 2012 (ďalej spolu len „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,

resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom

postavení zmluvných strán pri vzniku sporu, prípadne na spísanie notárskej zápisnice, ktorá

obsahovala okrem iných náležitostí súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou.

Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd

autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil

dlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku uložená povinnosť zaplatiť

sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom. Z dôvodu nesplnenia povinností zo

strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s

príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudky Stáleho

rozhodcovského súdu a notárske zápisnice, pozn.). Prvostupňový súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo

exekúcie vyhlásil za neprípustné a zastavil ich, resp. ich iba zastavil. Na základe odvolania

sťažovateľky boli napadnuté uznesenia prvostupňového súdu potvrdené napadnutými

uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka v ďalšom poukazuje na judikatúru ústavného súdu k základnému právu

podľa a k právu podľa dohovoru, podľa ktorej „všeobecné

súdy porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ale aj právo na spravodlivé súdne

konanie tým, že nerešpektovali jeho právo na to, aby sa jeho právna vec pred vnútroštátnym

súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou

takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva EÚ

podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade

tvorí výklad práva EÚ obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora súčasť právneho základu

rozhodovania vo veci samej (m. m. ).“.

V tejto súvislosti ďalej sťažovateľka namieta, že (vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. 11982/2012 a sp. zn. sťažovateľka uplatnila inú

argumentáciu, ktorá však nemá zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej): «Na rozdiel

od všeobecného súdu máme za to, že tvrdenie „Smernica Rady (Európskej únie)

č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv

v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané“, je nepreukázanou domnienkou

súdu, ktorý sa naviac neodvoláva na žiadne presné a jasné znenie smernice vo svojom

odôvodnení. Všeobecný súd si tak vytvoril sám právny základ, ktorý má zásadné následky

pre ďalšie usporiadanie právneho vzťahu (môže viesť k reálnej nevymožiteľnosti splatnej

pohľadávky veriteľa exekučným súdom). Je pravdou, že podľa prílohy smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

uverejnenou v Mimoriadnom vydaní v slovenskom jazyku v kapitole 15, zväzok 2, str. 288

až 293 sa za neprijateľné (nekalé) podmienky môžu považovať podľa písm. q) ods. 1 prílohy

aj „podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo

mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný

prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo

ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný

vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Tvrdíme, že uvedené ustanovenie slovenskej

verzie smernice Rady 93/13/EHS je nesprávne v rozhodujúcom slovnom spojení „najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou“», pričom ďalej okrem iného uvádza českú jazykovú verziu, z ktorej podľa jej

názoru «vyplýva niečo úplne iné“: „... zbavení spotřebitele práva podať žalobu nebo použít

jiný opravný prostředek, zejména požadovať na spotřebiteli, aby překládal spory výlučně

rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanovení právnych předpisů [...];“.

Vzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového

práva je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových

verziách a vziať do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu...

Pokiaľ je výklad ustanovenia práva Únie v jednotlivých jazykových verziách odlišný, musí

byť toto ustanovenie vykladané podľa všeobecného významu a cieľa právnej úpravy, ktorej

je súčasťou... Tvrdíme, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými

v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Máme za to, že v danom prípade je nutné

požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor

Európskej únie... Ďalej je nutné dodať, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná

príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci

spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty

vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi

súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny

dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v súvislosti

s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS

a jej následnej aplikácie exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy... máme

za to, že všeobecný súd mal na základe a zmluvy

o fungovaní EÚ takto rozhodnúť: Konanie sa prerušuje podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie predkladajú prejudiciálne otázky...».

Poukazujúc na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného

súdu týkajúce sa namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

sťažovateľka v ďalších častiach sťažností najmä uviedla, že „Všeobecný súd, ktorý koná

v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce

k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto

rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa

do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Je dôležité pripomenúť, že k takémuto

revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu

so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti...“.

Podľa sťažovateľky súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti

vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu.

Podľa tvrdenia sťažovateľky aj postupom krajského súdu v napadnutých konaniach

a napadnutými uzneseniami boli porušené „... 1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 ..., 2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd..., 3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20

ods. 1 ; 4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené Protokolu č. 1

k Dohovoru;“. Sťažovateľka v tejto súvislosti odôvodňuje namietané porušenie svojho

základného práva podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd „a) nedostatočne zistil skutkový stav, pretože

nevykonal náležité dokazovanie a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktorých

existencia nebola dokázaná (súd používa pri zdôvodnení svojho rozhodnutia slovo ako

napr. „pravdepodobne“); b) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva; a osobitne v

spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené

SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené Protokolu č. 1

k Dohovoru...“.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutých konaniach

sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru došlo tým, že krajský súd nenariadil

pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný a odvolanie prejednal bez osobnej

účasti sťažovateľa“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí týchto

sťažností rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej v sťažnostiach označených

základných práv a článkov podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, ktoré

zruší a veci vráti na ďalšie konania, a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie,

ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pred predbežným prerokovaním sťažností zistil, že k sťažnostiam

sťažovateľky nie sú priložené kópie rozhodnutí okresného súdu ani krajského súdu, ktoré

týmito sťažnosťami napáda.

Z vyplýva povinnosť sťažovateľky priložiť

k sťažnostiam kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými mali byť porušené ňou označené

základné práva a slobody.

Sťažovateľka bola už v súvislosti rozhodovaním o jej viacerých predchádzajúcich

sťažnostiach viackrát upozornená na povinnosť vyplývajúcu jej z § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Sťažovateľka je navyše v konaní pred ústavným súdom zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je v zmysle

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

(právneho zástupcu) advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať

nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. ,

).

Za daných okolností už samotná skutočnosť, že sťažovateľka nepredložila k svojim

sťažnostiam aj kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými mali byť porušené ňou označené

základné práva a články podľa a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

zakladala bez ďalšieho možnosť odmietnuť jej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd

napriek tomu sťažovateľku prípisom z 9. októbra 2012 vyzval, aby doplnila sťažnosti

o chýbajúce kópie napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, a zároveň ju

upozornil na možnosť odmietnutia jej sťažností podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí v prípade, ak na výzvu ústavného súdu

v určenej lehote nezareaguje a sťažnosti nedoplní.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému

súdu 25. októbra 2012, v ktorom požiadala ústavný súd o predĺženie lehoty na doručenie

kópií týchto rozhodnutí. Vzhľadom na už uvedený ústretový postoj (poskytnutú možnosť

doplniť sťažnosti o chýbajúce náležitosti v určenej lehote) ústavný súd nepovažoval

za potrebné predlžovať sťažovateľke, zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom,

lehotu na doplnenie sťažností a prípisom z 30. októbra 2012 jej oznámil, že sťažnosti sú už

pripravené na ich predbežné prerokovanie, ktoré sa uskutoční v najbližších dňoch, a preto ju

opätovne upozornil, že ak do dňa predbežného prerokovania sťažnosti požadovaným

spôsobom nedoplní, ústavný súd ich môže podľa

odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným a možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 11977/2012, , , , ,

Rvp 11982/2012, , , , ,

Rvp 11987/2012 a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

a tiež k porušeniu a dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ ... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresného súdu v napadnutých konaniach

a jeho napadnuté uznesenia vydané v týchto konaniach, ktorými okresný súd exekúcie

vedené týmto súdom vyhlásil za neprípustné a následne ich zastavil podľa príslušných

ustanoví o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému

postupu okresného súdu a jeho napadnutým uzneseniam odvolania, o ktorých bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach

sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti v tejto časti podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka napriek predchádzajúcej výzve ústavného

súdu (obsahujúcej aj poučenie o možnosti odmietnuť sťažnosti pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí) nedoplnila v určenej lehote a ani do dňa predbežného

prerokovania sťažností svoje sťažnosti o chýbajúce kópie napadnutých uznesení krajského

súdu ( ), ústavný súd odmietol sťažnosti v tejto časti už

pri ich predbežnom prerokovaní podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté v celom rozsahu namietaného porušenia

označených práv, bolo už bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľky v nich uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012