Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 337/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,

vedené pod sp. zn. až sp. zn. , ktorými namieta porušenie

svojich základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 10. decembra 2013, sp. zn. zo 28. novembra 2013, sp. zn.

z 28. novembra 2013, sp. zn. z 28. novembra 2013, sp. zn.

z 28. novembra 2013, sp. zn. z 28. novembra 2013, sp. zn.

z 28. novembra 2013, sp. zn. z 26. novembra 2013, sp. zn.

z 29. novembra 2013, sp. zn. z 29. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

zo 6. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 12. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 19. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 12. novembra 2013, sp. zn. z 18. decembra 2013 a sp. zn.

z 18. decembra 2013, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. februára

2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. decembra 2013, sp. zn.

zo 28. novembra 2013, sp. zn. z 28. novembra 2013, sp. zn.

z 28. novembra 2013, sp. zn. z 28. novembra 2013, sp. zn.

z 28. novembra 2013, sp. zn. z 28. novembra 2013, sp. zn.

z 26. novembra 2013, sp. zn. z 29. novembra 2013, sp. zn.

z 29. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. zo 6. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 12. novembra 2013, sp. zn. z 13. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 19. novembra 2013, sp. zn.

z 13. novembra 2013, sp. zn. z 12. novembra 2013, sp. zn.

z 18. decembra 2013 a sp. zn. z 18. decembra 2013 (ďalej

spolu aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobca v konaniach

vedených Okresným súdom Trenčín a Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresné

súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú

teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobili.

Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných súdov

a spory budú prikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné

súdy svojimi rozhodnutiami zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou

ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutými

uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami

krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR...“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom

právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto

podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“). Napriek uvedenému okresný súd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky

obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných

súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení rozhodnutí súdu

prvého stupňa.

Rovnako tak sťažovateľka nesúhlasí s tým, ako krajský súd v namietaných

uzneseniach vymedzil rozsah vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

dodatkového protokolu odôvodňuje sťažovateľka tým, že okresné súdy jej uložili povinnosť

poskytnúť finančné plnenie štátu bez práva štátu na takéto plnenie, čím došlo

k nedôvodnému zníženiu jej majetku, pričom krajský súd toto pochybenie nenapravil.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami,

zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka tiež navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol o „odklade vykonateľnosti“ napadnutých uznesení.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností

na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ,

práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj k namietanému porušeniu

označených článkov a dohovoru

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane

sťažností uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu v prílohe

nedoručila napadnuté uznesenia ani rozhodnutia okresných súdov.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné).

Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj

pri posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný

pri orgáne, ktorého úlohou je chrániť ústavnosť. Ústavný súd však zároveň zastáva názor,

že v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí

sťažností uvažovať. Ústavný súd už totiž v minulosti mnohokrát vyzýval sťažovateľku

v typovo (skutkovo a právne) obdobných sťažnostiach na ich doplnenie z dôvodu,

že nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo aj o nepredloženie kópií

právoplatných rozhodnutí súdov, ktorých postup a rozhodnutia sťažovateľka namietala

a namieta (pozri napr. , , , ,

, , , , ,

, a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že

ani sťažnosti vedené pod sp. zn. až sp. zn. nespĺňajú

zákonom predpísané náležitosti, keďže kópie napadnutých rozhodnutí krajského súdu

ústavnému súdu nedoručila napriek tomu, že jej táto povinnosť výslovne vyplýva z § 50

ods. 2 .

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, v kontexte

toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,

že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach

poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti

odmietol podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014