Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 209/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. B.,

B., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a v Listiny základných

práv a slobôd, základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného

v a v Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivý proces a na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 19. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2012

doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48

ods. 1 a v listiny a práva na spravodlivý proces a na prejednanie veci

súdom zriadeným zákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou Okresnému súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sa spoločnosť E., spol. s r. o., P. (ďalej len „žalobkyňa“),

v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. domáhala proti sťažovateľke zaplatenia

zmluvnej pokuty v sume 637 125 Sk s príslušenstvom. Žalobkyňa sa proti sťažovateľke

domáhala tiež zaplatenia zmluvnej pokuty v skutkovo totožných sporoch vedených

okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. . Na základe rozhodnutia

okresného súdu došlo k spojeniu uvedených konaní s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn.

. Okresnému súdu bola žalobkyňou podaná ďalšia žaloba o zaplatenie sumy

985 000 Sk, pričom konanie o nej bolo vedené pod sp. zn. . Okresný súd

uznesením sp. zn. z 30. marca 2004 spojil aj túto vec s vecou vedenou pod

sp. zn. . Z dôvodu reorganizácie súdov a zmeny príslušnosti sa miestne

príslušným vo veci stal Okresný súd Trnava, na ktorom bola vec sťažovateľky vedená pod

sp. zn. PN-11Cb 89/01. Po opätovnom vytvorení okresného súdu, sa tento súd stal opäť

miestne príslušným na prerokovanie uvedenej veci, ktorá je v súčasnej dobe vedená pod

sp. zn. . Po vzniku okresného súdu došlo vo veci vedenej pod sp. zn.

k zmene v osobe zákonného sudcu tak, že namiesto zákonnej sudkyne Mgr. I.

Š. sa zákonným sudcom stal sudca okresného súdu Mgr. V. Z.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 7. decembra 2011 bola

sťažovateľka zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 86 469,33 € s príslušenstvom. Proti

uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala

skutočnosť, že rozsudok bol vydaný sudcom, ktorý nemal postavenie zákonného sudcu, čím

došlo k porušeniu jej práva na zákonného sudcu garantovaného v .

Sťažovateľka zároveň namietala, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Krajský súd ako súd odvolací napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože sťažovateľke sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V časti

uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) odvolací súd rozhodol, že sudca, ktorý rozhodol vo veci, je

zákonným sudcom v konaní vedenom pod sp. zn. , a preto bude opätovne

vo veci rozhodovať. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súvislosti s touto

odvolacou námietkou uviedol, že „zákonný sudca vyplýva z rozvrhu práce príslušného

súdu, čo potvrdzuje i judikatúra Ústavného súdu SR, podľa ktorej zákonným sudcom je

sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce (,

). Predmetné konanie pôvodne začalo na Okresnom súde Trnava ako súde

miestne a vecne príslušnom. Z dôvodu reorganizácie súdov podľa

o sídlach a obvodoch súdov SR sa príslušným súdom od 1.1.2008 stal Okresný súd

Piešťany, na ktorý prešiel výkon súdnictva. Z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava tak

vec prešla na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany, na ktorom sa odovzdávané veci

zapisovali pod novou spisovou značkou ako veci nové, ktorý postup bol určený čl. 13, 14 a

15 Inštrukcie MS SR 18/2007 zo dňa 6.12.2007 č. 12460/2007-130. Predsedníčkou

Okresného súdu Piešťany sa stala Mgr. Š., ktorá vo veci do toho času konala ako sudkyňa

Okresného súdu Trnava. Predsedníčka súdu ale vykonáva súdnictvo v súlade s rozvrhom

práce tak, aby jej to nebránilo plniť si povinnosti predsedníčky súdu, na základe čoho bolo

vydané Okresným súdom Piešťany Opatrenie pod spis. zn. zo dňa 27.3.2008,

na základe ktorého sa spisy v ktorých konala Mgr. Š. v súlade s prílohou, ktorá je dodatkom

uvedeného opatrenia, pridelili náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov medzi sudcov Okresného súdu Piešťany a to i vec , v ktorej sa

zákonným sudcom stal sudca Mgr. Z., ktorý v nej konal ďalej. S poukazom na uvedené

skutočnosti v konaní nenastal rozpor so zásadou zachovania zákonného sudcu.“.

Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi a práva na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom

v odôvodnení sťažnosti uviedla:

«... Zákon o súdoch nevylučuje prípady vykonania zmien v rozvrhu práce vydanom

na príslušný kalendárny rok, avšak súčasne ustanovuje právny rámec tohto postupu.

V okolnostiach prípadu podstatné je posúdenie dôvodu, z akého bol vydaný rozvrh práce

zmenený.

... Zo samotného opatrenia sp. zn. zo dňa 27.03.2008 (ďalej ako

„Dodatok k rozvrhu práce“) ani zo zápisnice z rokovania pléna sudcov Okresného súdu

Piešťany dňa 31.03.2008 ale nevyplýva žiadny dôvod, z akého mala byť uskutočnená zmena

rozvrhu práce na rok 2008.

... Ak by aj mal byť skutočným dôvodom Dodatku k rozvrhu práce skutočnosť, že

pridelené veci (vrátane sp. zn. ) bránili Predsedníčke súdu vykonávať svoju

funkciu, namietam, že predmetná zmena v osobe zákonného sudcu nemá oporu v právnom

poriadku SR.

... Z napadnutého rozhodnutia mi tiež nie je zrejmé, na aké percentuálne množstvo

vecí dovtedy pridelených Predsedníčke súdu sa vzťahuje Dodatok k rozvrhu práce.

To znamená, že nie je zrejmé, či boli prerozdelené všetky veci dovtedy pridelené

Predsedníčke súdu alebo iba časť z nich.

... Z dikcie... Zákona o súdoch vyplýva, že predseda súdu prejednáva a rozhoduje

veci tak, aby mu to nebránilo plniť si svoje povinnosti z titulu funkcie predsedu súdu.

Predseda súdu je ale v prvom rade sudca a preto je povinný rozhodovať veci, ktoré mu boli

pridelené rozvrhom práce.

... Žiadne ustanovenie zákona... neoprávňuje predsedu súdu odňať si všetky pridelené

veci, prerozdeliť ich medzi ostatných sudcov a vykonávať iba funkciu predsedu súdu.

... V prípade, ak Dodatkom k rozvrhu práce bola odňatá a prerozdelená medzi

ostatných sudcov iba časť spisov Predsedníčky súdu, v Dodatku k rozvrhu práce absentuje

zdôvodnenie na základe akého konkrétneho postupu bol uskutočnený:

(a) výber spisov Predsedníčky súdu, ktoré sa prerozdelia medzi ostatných sudcov,

(b) výber sudcov, medzi ktorých sa mali spisy Predsedníčky súdu prerozdeliť.

... Ak by totiž aj mali byť prerozdelené všetky alebo iba časť spisov Predsedníčky

súdu, tak mali byť prerozdelené medzi všetkých sudcov rozhodujúcich obchodno-právnu

agendu a nie iba medzi troch sudcov rozhodujúcich obchodno-právnu agendu.

... Keďže predmetná zmena v osobe zákonného sudcu nespĺňa zákonom stanovené

kritéria, túto považujem za svojvoľnú, čo je v právnom štáte neprípustné.

... Na základe uvedeného som toho názoru, že k zmene v rozvrhu práce nedošlo na

základe zákonom stanovených dôvodov, moje námietky neboli krajským súdom náležite

preskúmané, čím došlo k porušeniu môjho základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 SR, článku 38 ods. 1 Listiny a práva na

prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.»

Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením došlo tiež k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, pričom tvrdí, že krajský

súd jej v odvolacom konaní neposkytol náležitú ochranu, pretože nenapravil porušenie

„Zákona o súdoch“ okresným súdom. Sťažovateľka ďalej vyčíta napadnutému rozhodnutiu

arbitrárnosť a rozpor s princípom právnej istoty, pričom tvrdí, že „krajský súd sa uspokojil

so skutočnosťou, že Sudca sa mal stať zákonným sudcom na základe Dodatku k rozvrhu

práce“, bez rešpektovania relevantnej judikatúry ústavného súdu, na ktorú v sťažnosti

poukazuje. V súvislosti s touto námietkou argumentuje:

„... O skutočnosti, že krajský súd zmenu v osobe zákonného sudcu neposudzoval na

základe konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR stanovenými kritériami, svedčí... aj to,

že krajský súd sa pri rozhodovaní ani len nezaoberal znením rozvrhu práce na rok 2008.

... Krajský súd neuviedol a ani nezdôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých sa

v napadnutom rozhodnutí odklonil od doterajšej ustálenej súdnej praxe.

... Nerešpektovaním konštantnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR krajský súd

zaťažil napadnuté rozhodnutie vadami svojvôle a arbitrárnosti...“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel

a nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti S., a.s.,

- nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 SR,

článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

- na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd,

- na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd,

uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. -572 zo dňa 19.07.2012

porušené boli.

I. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. -572 zo dňa 19.07.2012

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti S., a.s., trov trovy

konania v sume 323,52 €... na účet obchodnej spoločnosti B., s.r.o., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu stabilne

pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

V súvislosti s už citovaným ústavný súd zdôrazňuje, že

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva nebyť odňatá

svojmu zákonnému sudcovi podľa a listiny, ako aj

porušenie práva na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, k porušeniu ktorého malo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý

rozhodoval o jej odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu prvostupňového súdu a ktorý

v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia konštatoval, že v konaní pred okresným

súdom „nenastal rozpor so zásadou zachovania zákonného sudcu“, a nenapravil tak podľa

sťažovateľky údajné porušenie zákona okresným súdom.

Ani a ani nešpecifikujú, aké právne prostriedky

nápravy treba vyčerpať. V prípade, ak sú účinné a účastníkom dostupné, možno za ne

považovať tak riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky. Za takýto opravný

prostriedok treba považovať aj dovolanie podľa a nasl. , a to predovšetkým

v prípadoch, keď účastník konania zdôvodňuje svoje podanie (sťažnosť ústavnému súdu)

poukazom na niektorý zo zákonných dôvodov podľa .

Aj ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil, že prípustnosť dovolania opierajúceho

sa o niektorý z dôvodov uvedených v je založená na princípe univerzality, čo

znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu (bez ohľadu

na povahu a predmet konania), ak sa v ňom namieta niektorá z procesných vád uvedených

v tomto ustanovení (, , ). Uvedené ústavný súd

ďalej spresnil, tak že „závažné procesné pochybenia súdov (vrátane porušenia základného

práva na zákonného sudcu)... sú jednak dôvodom na podanie odvolania... a jednak

dovolania podľa písmeno g) “, v dôsledku čoho „porušenie

garantovaného základného práva neodňateľnosti zákonnému sudcovi odôvodňuje podanie

ako riadneho, tak aj mimoriadneho opravného prostriedku“ ().

Podľa dovolanie je prípustné, ak rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Výklad pojmu „nesprávne obsadený súd“ sa podľa judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ), ale aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) (napr. uznesenie sp. zn. z 28. januára 1998 – Zbierka

súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu, rok 1999, č. 99; podobne aj uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 18. marca 2002) vzťahuje rovnako na otázku

nezákonného sudcu, teda na prípad, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia.

Dovolací súd na takúto vadu konania prihliada z úradnej povinnosti ( ),

pričom právomoc dovolacieho súdu sa vzťahuje aj na vady prvostupňového rozhodnutia a

konania, ktoré mu predchádzalo ( ).

Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že ochranu

sťažovateľkou označeným základným právam na podklade ich možného porušenia

z dôvodov uvedených v sťažnosti je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to v konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní. Ústavný súd preto rešpektujúc

požiadavku subsidiarity vyplývajúcu z i svoju doterajšiu rozhodovaciu

prax sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jej

ďalších požiadavkách (zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu a priznanie trov

právneho zastúpenia) bolo podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo, ústavný súd sa týmito požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013