Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 40/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti J. T., P., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., P., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom pod sp. zn. (predtým

vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN ), za účasti Okresného

súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť J. T. trovy konania v sume

413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„odporkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“), pôvodne vedenom pod sp. zn.

(predtým vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN ).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Navrhovateľ podal dňa 15. 11. 2004 žalobu o zaplatenie 277.471,60 Sk

s príslušenstvom proti 18-tim žalovaným. Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Po 01. 01. 2005 až do 31. 12. 2007 bol vo veci oprávnený a povinný konať Okresný

súd Trnava. Konanie bolo vedené pod sp. zn. PN 6 C/27 C/168/2004. Počas 3-och rokov

nebolo vo veci vytýčené ani jedno pojednávanie. Okresný súd Trnava okrem štandardných

administratívnych úkonov vykonal len jeden úkon a to vo forme uznesenia zo dňa

04. 11. 2005, ktorým zastavil konanie proti siedmim žalovaným z dôvodu dohody o

zaplatení istín v splátkach, teda rozhodol, ale nie meritórne.

Okresný súd Piešťany po jeho znovuobnovení (01. 01. 2008) pod novou sp. zn.

vylúčil po viac ako 21 mesiacoch zvyšných žalovaných na samostatné konanie.

Proti sťažovateľovi je teda konanie vedené pod ďalšou sp. zn. . Od vtedy

uplynulo ďalších viac ako 3 roky. V celom, zatiaľ vyše 8 ročnom konaní o zaplatenie nebolo

porušovateľmi vytýčené ani jedno pojednávanie.

Oba súdy sú teda v celom 8-ročnom konaní nečinné. Výsledkom nečinnosti je

do dnešného dňa nielen nerozhodnutie vo veci samej, ale ani vytýčenie žiadneho

pojednávania. Od podania návrhu proti sťažovateľovi uplynulo viac ako 8 rokov.“

Keďže namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka

navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. PN a postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom pod sp. zn. ,

bolo porušené.

Ďalej sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez ďalších prieťahov a aby jej priznal

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 89/13 doručeným ústavnému súdu 1. marca 2013, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor zo zodpovednosti za škodu

podľa na základe spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov

za škodu, pričom vo veci pôvodne vystupovalo 18 odporcov, čo sťažilo procesný postup

súdu z dôvodu potreby mať riadne vykázané doručenie od všetkých účastníkov, alebo

všetkým účastníkom doručovať rozhodnutia vo veci. Z tohto dôvodu, keďže nárok

navrhovateľa voči každému z odporcov bol samostatný, sa javí ako účelné rozhodnutie

zákonnej sudkyne v roku 2009, kedy vylúčila všetkých zostávajúcich odporcov

po čiastočnom späťvzatí návrhu na samostatné konanie.

Ku konštatovaniu odporkyne, že doposiaľ nebol vo veci nariadený termín

pojednávania, treba uviesť, že v roku 2005 boh nariadené pojednávanie, na ktoré bola

odporkyňa aj riadne predvolaná, ale nemohlo sa vykonať z dôvodu, že sa predvolanie

nepodarilo doručiť viacerým odporcom.

Zo spisu nevyplývajú skutočnosti, že by prieťahy v konaní boli spôsobené

odporkyňou.

K vzniknutým dlhým časovým obdobiam medzi jednotlivými úkonmi súdu môžem len

poukázať na enormnú zaťaženosť tunajšieho súdu, pričom zákonná sudkyňa má v súčasnosti

v senáte 901 nevybavených vecí v agende C a Cb, pričom obdobnú zaťaženosť majú všetci

civilní sudcovia súdu, takže ju nie je možné ani riešiť prerozdelením vecí medzi ostatných

sudcov.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 25. februára 2013 k sťažnosti bol aj prehľad

dosiaľ vykonaných procesných úkonov priebehu namietaného konania, z ktorého vo vzťahu

k predmetu sťažnosti považuje ústavný súd za relevantné tieto:

„- žaloba v danej právnej veci bola podaná na Okresnom súde Piešťany dňa

15. 1. 2004 pôvodne voči 18 odporcom, a to z titulu ich spoločnej hmotnej zodpovednosti

za zverené hodnoty v zmysle . Voči každému z odporcov bola uplatnená

pomerná časť žalovanej náhrady škody,

- dňa 19. 11. 2004 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku z

návrhu, ktorý uhradil dňa 8. 12. 2004,

- v rámci prechodu výkonu súdnictva bola právna vec sp. zn. PN dňom

1. 1. 2005 postúpená na Okresný súd Trnava (zánik Okresného súdu Piešťany) a opatrením

predsedníčky súdu pridelená sudkyni JUDr. M.,

- dňa 12. 8. 2005 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 5. 10. 2005, pričom

pred termínom pojednávania sa k žalobe vyjadrili viacerí odporcovia, aj odporkyňa (J. T.)

podaním doručeným súdu dňa 22. 9. 2005,

- na pojednávanie 5. 10. 2005 sa nepodarilo doručiť predvolanie 2 odporcom (jeden

bol odsťahovaný z uvedeného bydliska a jeden bol v mieste bydliska neznámy), ostatní

odporcovia mali riadne vykázané doručenie alebo fikciou doručenia,

- navrhovateľ na pojednávaní dňa 5. 10. 2005 pred začatím pojednávania zobral svoj

návrh voči 7 odporcom spať z dôvodu, že s nimi uzavrel dohody o splátkach,

- súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom prešetrenia pobytu niektorých

odporcov,

- dňa 4. 11. 2005 súd uznesením konanie voči 7 odporcom zastavil, pričom pri

doručovaní tohto uznesenia všetkým účastníkom musel byť prešetrovaný pobyt viacerých

z nich, nakoľko sa im zásielku nepodarilo doručiť,

- šetrenie pobytu a pokusy o doručenie zásielok prostredníctvom OO PZ boli

vykonávané od novembra 2005 do marca 2007,

- v rámci prechodu výkonu súdnictva bola vec sp. zn. PN dňom

1. 1. 2008 postúpená na Okresný súd Piešťany (znovuobnovenie Okresného súdu Piešťany)

a pridelená sudkyni JUDr. L. C.,

- dňa 25. 8. 2009 sudkyňa predložila spis súdnemu tajomníkovi na vylúčenie

zostávajúcich odporcov na samostatné konanie,

- dňa 11. 9. 2009 bolo vydané uznesenie o vylúčení odporcov na samostatné konanie,

odporkyni J. T. bolo uzn. doručené dňa 29. 12. 2009, pričom ohľadom viacerých ďalších

odporcom súd prešetroval v priebehu roku 2010 a 2011 ich pobyt.

- dňa 18. 1. 2011 sudkyňa predložila spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší

postup,

- dňa 13. 7. 2011 vyššia súdna úradníčka žiadala prešetriť pobyt odporkyne a založiť

do nového spisu vyjadrenie odporkyne z pôvodného spisu,

- po doručení správ o odporkyni v priebehu augusta 2011 dala vyššia súdna

úradníčka predložiť spis sudkyni,

- dňa 7. 2. 2013 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na 9. 4. 2013“.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko v podaní doručenom

ústavnému súdu 13. marca 2013, v ktorom okrem iného uviedla:

«Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne

problémy, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno

akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. ,

alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom

oddelení, ako i optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť

ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva

sťažovateľky podľa SR.

Nielen Okresný súd Piešťany (už v roku 2008) mohol a mal vec sťažovateľky vylúčiť

na samostatné konanie, ale už Okresný súd Trnava (v roku 2005) takto mal postupovať,

keďže vedieť mal a musel, že v prípade vysokého počtu účastníkov dochádza prirodzene

k problémom riadneho doručovania, resp. k problémom riadneho vedenia konania, čo vedie

k „prieťahovosti“ konania samotného. Je pravdou, že Okresný súd Trnava vytýčil jedno

pojednávanie, ale bolo neúčelné vzhľadom na počet účastníkov, čo si Okresný súd Trnava

nevyriešil už pred vytýčením pojednávania. Okresný súd Piešťany od roku 2008

do dnešného dňa vytýčil len jedno pojednávanie na deň 09. 04. 2013, teda po viac ako 5tich

rokoch a 3 mesiacov od prechodu výkonu súdnictva. Základné právo na konanie bez

zbytočných prieťahov, ako i právo na rozhodnutie v primeranej lehote, bolo takto porušené

oboma súdmi. Okresný súd Trnava bol nečinný, resp. neefektívne činný po dobu 3-och

rokov a Okresný súd Piešťany nečinný po dobu viac ako 5 rokov.»

Obsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené

v jeho vyjadrení z 25. februára 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania vedeného v súčasnosti pred okresným súdom

pod sp. zn. je rozhodovanie o uplatnenom nároku na náhradu škody

vzniknutej z dôvodu schodku na zverených hodnotách (zisteného na základe vykonanej

inventarizácie), pričom zodpovednosť odporcov za vzniknutú škodu, medzi ktorými je

aj sťažovateľka, vyvodzuje navrhovateľ z uzavretých dohôd o hmotnej zodpovednosti.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania

a stav, v akom sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo, je zaoberanie sa

otázkou prípadnej právnej a faktickej zložitosti namietaného konania v súvislosti

s namietanými zbytočnými prieťahmi v preskúmavanom konaní irelevantné. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ani prípadná

zložitosť sporu nezbavuje všeobecný súd ústavnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami v jeho

postupe vrátane nečinnosti (m. m. ).

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v namietanom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo

možné pripísať na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou namietaného

konania alebo spomalením jeho priebehu. Aj podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení

k sťažnosti uviedla, že „zo spisu nevyplývajú skutočnosti, že by prieťahy v konaní boli

spôsobené odporkyňou“.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Keďže namietané konanie v jeho viac ako 8-ročnom priebehu je ako celok poznačené

nečinnosťou a neefektívnosťou, ústavný súd nepovažuje za potrebné bližšie vymedzovať

obdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétne procesné úkony. O uvedenom svedčí

aj skutočnosť, že okrem dvoch procesných uznesení, v ktorých v prvom prípade Okresný

súd Trnava zastavil konanie voči siedmim odporcom a v druhom prípade okresný súd voči

zvyšným odporcom vrátane sťažovateľky vec vylúčil na samostatné konanie, Okresný súd

Piešťany a Okresný súd Trnava v celom doterajšom priebehu namietaného konania vykonali

iba niekoľko jednoduchých procesných úkonov (výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

zisťovanie bydliska účastníkov konania). Navyše, podľa vyjadrenia okresného súdu

k sťažnosti „z dôvodu nedoručenia predvolaniek viacerým odporcom“ sa neuskutočnilo ani

v doterajšom priebehu jediné nariadené pojednávanie (na 5. október 2005) vo veci.

Na uvedenom zhrnutí postupu doterajšieho priebehu namietaného konania nič

nemení ani skutočnosť, že okrem krátkeho obdobia od podania žaloby 15. novembra 2004

(ešte predchádzajúcemu Okresnému súdu Piešťany) do 1. januára 2005, bol na prerokovanie

a rozhodovanie vo veci v ďalšom období vecne a miestne príslušný Okresný súd Trnava

a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva je až dosiaľ na prerokovanie a rozhodnutie

vo veci príslušný Okresný súd Piešťany.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva

v danej veci z Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd) na Okresný súd Piešťany

(nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd.

Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého namietaného konania nesie

okresný súd.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukazovaní na enormnú zaťaženosť všetkých

sudcov civilného úseku, ktorú nie je možné riešiť ani prerozdelením vecí medzi ostatných

sudcov, ústavný súd nemohol akceptovať, pričom poukazuje na svoju ustálenú štandardnú

judikatúru (napr. , ), na ktorú sa napokon odvoláva

aj sťažovateľka, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v namietanom konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. (predtým

vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN ) došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu v namietanom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovateľka uvádza, že po viac ako

8 rokoch od podania žaloby nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, v dôsledku čoho nebola

odstránená právna neistota, v ktorej sa nachádza.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy ( ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €,

t. j. za tri úkony 390,48 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 413,91 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013