Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 204/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť S., K., zastúpeného advokátkou JUDr. G. J., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a porušenie postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 1168/12

a jej prípisom č. k. VI/2 Pz 1168/12-11 z 8. januára 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013

doručená sťažnosť S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. G. J., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a porušenie (ďalej

len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 1168/12 a jej prípisom

č. k. VI/2 Pz 1168/12-11 z 8. januára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný

súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -583 z 28. februára 2011 v spojení

s opravným uznesením č. k. -588 z 24. marca 2011. Proti označenému

rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -608 z 11. novembra

2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -614 z 29. decembra 2011 tak, že

odmietol odvolanie sťažovateľa proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v časti vo výške

118 174,30 € a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti sťažovateľa

zaplatiť žalobcovi 18 % úroky z omeškania ročne zo sumy 118 174,30 € za obdobie od

8. marca 2000 do 2. apríla 2009 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku

o trovách konania a vo výroku o trovách štátu, pričom účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Rozsudok krajského súdu č. k. -608 z 11. novembra 2011

nadobudol právoplatnosť 21. decembra 2011. Vzhľadom na zjavné pisárske

chyby v označenom rozsudku krajský súd vydal následne opravné uznesenie č. k.

-614 z 29. decembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. januára 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Vzhľadom na nezákonnosť výroku rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, a to

odmietnutia odvolania sťažovateľa proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v časti

118.174,30 €, sťažovateľ podal na Generálneho prokurátora SR podnet na podanie

mimoriadneho dovolania z dôvodu, že vo veci bol podľa / ods. 1

právoplatným súdnym rozhodnutím porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom

chránených záujmov právnickej osoby, ktorých ochrany sa nemôže dovolať inými

prostriedkami, a to dňa 7. 12. 2012, ktorý bol doručený na GP SR 12. 12. 2012...

Keďže tu bola hrozba značnej hospodárskej škody - istiny vo výške 118.174,30 €

- príslušenstva vo výške 192.895,- € - trov konania 5.908,68 € a iného vážneho

nenapraviteľného skutku, dal sťažovateľ generálnemu prokurátorovi podnet na zváženie,

aby do doby pokiaľ rozhodne o tomto podnete, podal mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia

dôvodu, pre ktoré sa napadá rozhodnutie proti ktorému smeruje mimoriadne dovolanie

a v lehote stanovenej zákonom dôvody mimoriadneho dovolania doplnil, prípadne svoje

podanie vzal späť.“

Z prílohy sťažnosti vyplýva, že generálna prokuratúra si vyžiadala spisový materiál,

a keďže jej bol doručený až 7. januára 2013, sťažovateľovi prípisom č. k. -11

z 8. januára 2013 oznámila, že podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu

krajského súdu č. k. -608 z 11. novembra 2011 a proti opravnému uzneseniu

krajského súdu č. k. -614 z 29. decembra 2011, ktorým odvolací súd

rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu č. k. -583

z 28. februára 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -588 z 24. marca

2011, neprichádza do úvahy, a to z dôvodu uplynutia lehoty na podanie mimoriadneho

dovolania proti napadnutým rozhodnutiam, s výnimkou opravného uznesenia krajského

súdu č. k. -614 z 29. decembra 2011, a preto opakovaný podnet odkladá bez

preskúmavania jeho vecnej správnosti.

Podľa názoru sťažovateľa „... ak Generálna prokuratúra SR bola v časovej tiesni

mala možnosť riešiť túto situáciou podaním formálneho podnetu.

neuvádza v akom časovom predstihuje treba podávať podnet, rieši však situáciu časovej

tiesne možnosťou predĺženia lehoty o 60 dní, kedy je možné návrh na podanie

mimoriadneho dovolania doplniť alebo vziať späť. Túto možnosť GP SR nevyužila

a zapríčinila to, že sťažovateľovi bolo zabránené v možnosti viesť spravodlivý súdny proces.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, ktorým sa domáhal zrušenia nezákonného súdneho rozhodnutia, keďže bol na

svojich právach ukrátený, včas a dôvodne. Postupom generálnej prokuratúry SR, ktorá

nepreskúmala vec a podnet odložila, bolo sťažovateľovi porušené jeho právo na spravodlivé

konanie a na ochranu práv a zákonom chránených záujmov sťažovateľa... a právo domáhať

sa ochrany svojho práva cestou Prokuratúry Slovenskej republiky zaručené článkom 149

.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „... nezákonnosť súdneho rozhodnutia vidí

v nasledovnom: Na Okresnom súde Košice II sa pod č. k. viedlo súdne

konanie, v ktorom sa žalobca: T., so sídlom K. (ďalej T..) domáhal na žalovanom

(sťažovateľovi) úhrady tepla na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody za rok 1999 vo

výške 118.174,30 € s 18 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118.174,30 € za obdobie od

08. 03. 2000, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trov konania pozostávajúceho

zo zaplateného súdneho poplatku a trov právnej služby jeho právneho zástupcu. Podkladom

pre toto rozhodnutie mala byť medzi sporovými stranami uzatvorená Kúpna zmluva...

Meritom sporu malo byť posúdenie opodstatnenosti žalobcom vyúčtovanej časti

faktúry, ktorú sťažovateľ neuznával. Na posúdenie oprávnenosti podanej žaloby bolo so

súhlasom strán, nariadené znaleckého dokazovanie. Toto dokazovanie nebolo ukončené ešte

ani v roku 2009, a tak v prípade neúspechu sťažovateľa by činili úroky z omeškania z celej

žalovanej sumy viac ako bola žalovaná istina.

Podľa názoru žalovaného (sťažovateľa) sa mohlo zastaviť plynutie týchto úrokov

(keďže súd dohodu v kúpnej zmluvy nerešpektoval) len tak, že sa žalovaná suma uhradí

a žalobcovi sa oznámi dôvod úhrady žalovanej sumy. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ

žalovanú sumu 2. 4. 2009 uhradil, ale žalobcovi aj súdu oznámil, že žalovanú sumu

neuznáva, uhrádza ju z dôvodov hrozby neprimeraného príslušenstva k tej časti istiny, ktorú

znalec považuje za dôvodnú, keďže v obdobných sporoch, súd zaviazal sťažovateľa k úhrade

príslušenstva istiny od splatnosti faktúry a nie od doby spracovania znaleckého posudku.

Žalobca po uhradení sumy žalobu vzal späť a žiadal konanie zastaviť. Keďže už bol

potrebný súhlas žalovaného, žalovaný súhlas nedal a navrhoval pokračovať v konaní za

účelom preukázania opodstatnenosti celého, žalobcom uplatneného, nároku. Prvostupňový

súd sa s nesúhlasom sťažovateľa nevysporiadal a na základe správania sa sťažovateľa mal

za to, že predmet konania odpadol a preto žalobu ako bezdôvodnú zamietol s tým, že

zaviazal žalovaného uhradiť príslušenstvo od žalovanej istiny od jej splatnosti. Bez

dokončenia znaleckého dokazovania, však súd nevedel a nemohol posúdiť opodstatnenosť

žalobcom podanej žaloby vo veci samej (t. j. či bol žalovaný, t. j. sťažovateľ, povinný

uhradiť celú žalovanú sumu) a následne, či sa práve žalobca uhradením celej žalovanej

sumy sťažovateľom, neobohatil (išlo by teda o plnenie bez právneho dôvodu), keď aj

predbežné závery znaleckého dokazovania vyznievali práve v prospech žalovaného

(sťažovateľa). Zamietnutím žaloby, nerešpektujúc dohody v kúpnej zmluve, sa tak stalo

rozhodnutie súdu, zmätočným a nepreskúmateľným.

Voči tomuto rozsudku žalovaný (sťažovateľ) podal v celom rozsahu odvolanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, svojim opravným uznesením

právoplatným 9. 1. 2012, odmietol odvolanie sťažovateľa voči tej časti rozsudku, ktorým

súd žalobu o 118.174,30 € zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný (ako sťažovateľ) nebol

oprávnený podať odvolanie. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa,

potvrdil.

Názor odvolacieho súdu, že žalovaný (sťažovateľ) nebol oprávnený podať odvolanie

vychádzal z toho, že napadnuté rozhodnutie nevyznelo v neprospech odvolateľa. Tento

názor odvolacieho súdu považuje sťažovateľ za právne nesprávny a urobený v rozpore

so zákonom...

Podľa názoru žalovaného (sťažovateľa), zamietavé prvostupňové rozhodnutie o istine

bolo rozhodnutím vo veci samej v neprospech odvolateľa, pretože žalovaný (sťažovateľ)

nesúhlasil so zastavením konania a trval na tom, aby sa v konaní pokračovalo, v ktorom

konaní by sa posúdila oprávnenosť žalovanej istiny, najmä jej výška a splatnosť

pohľadávky, od ktorej by sa následne odvíjalo vyúčtovanie úrokov z omeškania a trov

konania, tak ako to riešila dohoda účastníkov konania v riadne uzatvorenej kúpnej zmluve

na dodávku tepla pre ústredné vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody. Odvolací súd ani

prvostupňový súd nerešpektovali dohody sporových strán a znenie kúpnej zmluvy vykladali

inak, ako to mienili sporové strany...

V neprospech sťažovateľa (žalovaného) svedčilo aj to, že práve pre zamietnutie

žaloby vo veci samej sa stalo nepreskúmateľným aj rozhodnutie o zvyšku žaloby, t. j.

o príslušenstve, keď súd zaviazal žalovaného k úhrade, aj bez toho, že by sa vysporiadal

s predbežnou otázkou, t. j. s otázkou oprávnenosti nároku žalobcu zakladajúceho povinnosť

žalovaného (sťažovateľa), uhradiť príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania a trovy

konania).

Podľa názoru sťažovateľa, bol porušený zákon, keď sa odvolateľovi odoprelo právo

na podanie odvolania voči časti rozsudku, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol a iným

spôsobom sa sťažovateľ (žalovaný) ochrany práv domôcť, nemohol.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, ktorým je Stavebné bytové družstvo II. Košice, IČO:

171204 so sídlom na Bardejovskej ul. č. 3 v Košiciach, domáhať sa zákonom stanoveným

postupom svojho práva na nezávislom súde zaručené v Slovenskej

republiky a ochrany práv a zákonom chránených záujmov podľa č. 149 Slovenskej

republiky bolo porušené postupom Generálnej prokuratúry, ktorá podaním

zn. VI/2 Pz 1168/12-11 zo dňa 8. 1. 2013, doručeným sťažovateľovi dňa 17. 1. 2013 podnet

sťažovateľa odložila bez preskúmania jeho vecnej správnosti.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. -608 zo dňa 11. 11. 2011

v znení Opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. -614

zo dňa 29. 12. 2011 a Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 28. 2. 2011 č. k.

-583 v znení Opravného uznesenia zo dňa 24. 3. 2011 č. k.

sa v celom rozsahu zrušujú a vracajú na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť sťažovateľovi,

ktorým je Stavebné bytové družstvo II. Košice, IČO: 171204 so sídlom na

Bardejovskej ul. č. 3 v Košiciach, trovy konania pred Ústavným súdom SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

Vychádzajúc z obsahu petitu ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa a tiež

namietané porušenie , ku ktorému malo dôjsť postupom generálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 1168/12 a jej prípisom

č. k. VI/2 Pz 1168/12-11 z 8. januára 2013. Na tom nič nemení skutočnosť, že sťažovateľ

v sťažnosti formuluje výhrady aj proti rozsudku okresného súdu č. k. -583

z 28. februára 2011 v spojení s jeho opravným uznesením č. k. -588

z 24. marca 2011 a rozsudku krajského súdu č. k. -608 z 11. novembra 2011

v spojení s opravným uznesením č. k. -614 z 29. decembra 2011 a domáha sa

ich zrušenia (v odseku 2 petitu). V odseku 1 petitu totiž sťažovateľ (ako aj v záhlaví

sťažnosti) označuje za porušovateľa svojho základného práva len generálnu prokuratúru.

Z uvedeného dôvodu mohol ústavný súd predbežne prerokovať sťažnosť sťažovateľa

len v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa a tiež

namietaného porušenia , ku ktorému malo dôjsť postupom generálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 1168/12 a jej prípisom

č. k. VI/2 Pz 1168/12-11 z 8. januára 2013.

Nad rámec tohto záveru ústavný súd podotýka, že aj keby sťažovateľ v petite

sťažnosti výslovne uviedol, že k porušeniu jeho základného práva podľa

došlo aj označeným rozsudkom krajského súdu v spojení s označeným rozsudkom

okresného súdu, musel by ústavný súd túto časť sťažnosti odmietnuť ako podanú

oneskorene ( v spojení s ).

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa (ďalej aj „OSP“) ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na

dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Ústavný súd v nadväznosti na citované právne normy v prvom rade zdôrazňuje, že

samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade

s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jeho

garantovaného základného práva podľa ani vyslovenie porušenia

.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v už citovanom § 243e a nasl.

. Z označených ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi, t. j. závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie

podá, alebo nepodá. To zároveň znamená, že sťažovateľ nemá garantované právo,

prostredníctvom ktorého by si mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vyhovel jeho podnetu, resp. opakovanému

podnetu, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho dovolania.

Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa

ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom

sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , atď.).

Z k sťažnosti priloženého prípisu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 1168/12-11

z 8. januára 2013 vyplýva, že opakovaným podnetom sťažovateľa sa generálna prokuratúra

zaoberala, pričom ho vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie mimoriadneho dovolania

odložila.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho

prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie odložením podnetu

sťažovateľa prípisom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 1168/12-11 z 8. januára 2013 nie

je v priamej príčinnej súvislosti so žiadnym garantovaným právom, a preto

namietaným postupom ani namietaným prípisom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa a ani

k porušeniu .

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a porušenie postupom generálnej prokuratúry súvisiacim s vybavovaním jeho

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania a jeho prípisom č. k. VI/2 Pz 1168/12-11

z 8. januára 2013, odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013