Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 222/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., Ž.; E. Š., Ž.; M. L., Ž.; J. B., Ž., a A. B., K.,

zastúpených JUDr. M. P..., s. r. o., Ž., konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky

JUDr. M. P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K., E. Š., M. L., J. B. a A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013

doručená sťažnosť A. K., E. Š., M. L., J. B. a A. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „Dňa 12. 09. 2008 bol proti nám podaný

vzájomný návrh v konaní č. k. o nahradenie prejavu vôle, ktorý súd vylúčil

na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod č. k. .

Okresný súd v Žiline vo veci vytýčil termín na pojednávanie na deň 17. 3. 2011, teda

viac než po 2 rokoch po podaní návrhu. Od pojednávania dňa 17. 3. 2011 do dnešného dňa

súd nevytýčil termín na pojednávanie.

Predmetné konanie sa vedie na Okresnom súde v Žiline pod č. k. .

Od podania návrhu v roku 2009 až do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté

a to napriek tomu, že ide o viac než 4,5 roka trvajúci spor.

Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní vedenom na Okresnom súde

v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie o vzájomnom návrhu o nahradenie

prejavu vôle prebieha už 4,5 roka a za obdobie od podania návrhu až do dnešného dňa súd

vo veci doposiaľ právoplatne nerozhodol.“.

Ústavný súd by v tejto súvislosti mal podľa sťažovateľov zohľadniť kritériá ako sú

právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka súdneho konania a postup súdu, pričom

ďalej konkretizujú, že:

„1. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle, pričom predmetné konanie

neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné kvalifikovať ako právne

alebo skutkovo zložité.

2. Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, tak odporcovia poskytujú

súdu všetku súčinnosť za účelom prerokovania a rozhodnutia veci.

3. Zbytočné prieťahy v predmetom konaní sú zapríčinené jednak nečinnosťou

Okresného súdu v Žiline počas viacerých období, ale tiež neefektívnou a nesústredenou

činnosťou, ktorá nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.“

Sťažovatelia v súvislosti s namietaným porušením svojich práv poukazujú

na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa zbytočných prieťahov v súdnych konaniach (napr.

, , ) s tým, aby ju ústavný súd zohľadnil

aj v okolnostiach ich sťažnosti.

Sťažovatelia tvrdia, že pri uplatnení ochrany ich v sťažnosti označených základných

práv podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru „využili všetky právne prostriedky,

ktoré... právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 23. 1. 2013... podali sťažnosť proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zák.

č. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu

v Žiline, pričom na sťažnosť v zákonnej 30-dňovej lehote predseda Okresného súdu v Žiline

neodpovedal. Tým... splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.

Na základe uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo A. K...., Emílie Š..., M. L...., J. B...., A. B.... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v , v ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

Súd A. K...., E. Š...., M. L...., J. B...., A. B.... priznáva primerané finančné

zadosťučinenie a to každému z nich vo výške 1.500,- € (slovom jedentisíc päťsto eur), ktoré

je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia

vo výške 799,70 € na účet právneho zástupcu JUDr. M. P..., s. r. o., Ž...., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že napadnuté

konanie bolo uznesením sp. zn. z 20. decembra 2012 prerušené

do právoplatného skončenia dedičského konania po navrhovateľovi v 1. rade. Na prípis

okresného súdu z 29. januára 2013 o stave dedičského konania ho súdom poverený notár

ako súdny komisár v oznámení doručenom okresnému súdu 5. februára 2013 informoval, že

toto konanie bolo právoplatne skončené 25. januára 2013. V nadväznosti na uvedené

zákonný sudca 26. apríla 2013 nariadil termín pojednávania na 6. jún 2013.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a listiny a práva podľa

dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v , ako aj podľa listiny osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd zo sťažnosti, ako aj v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

sťažovatelia sa na prieťahy v napadnutom konaní sťažovali sťažnosťou doručenou

okresnému súdu 23. januára 2013 adresovanou jeho predsedovi. Na túto ich sťažnosť

reagoval predseda okresného súdu prípisom sp. zn. zo 7. marca 2013 (teda

po uplynutí 30-dňovej lehoty ustanovenej v o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) doručeným právnej

zástupkyni sťažovateľov 18. marca 2013 (teda po podaní sťažnosti adresovanej ústavnému

súdu). Do uvedeného dátumu sťažovatelia nepreukázali, že by si práva, ktorých porušenie

namietajú pred ústavným súdom, chránili iným spôsobom.

Napriek tomu, že predseda okresného súdu v konaní zbytočné prieťahy

nekonštatoval, sťažovateľom, resp. ich právnej zástupkyni oznámil, že vzhľadom na to, že

ide o reštančnú vec, je snahou súdu tento spor čím skôr prerokovať a rozhodnúť.

Ako vyplýva zo súvisiaceho spisového materiálu, zákonný sudca 26. marca 2013

(teda po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní, ako aj po tom, ako odpadol dôvod

prerušenia napadnutého konania) nariadil termín pojednávania na 6. jún 2013.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali

sťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z hľadiska dosiahnutia požadovaného efektu predmetnej sťažnosti nie je podľa názoru

ústavného súdu rozhodujúce, či k náprave došlo v dôsledku prijatia opatrení predsedu

okresného súdu alebo priamo konaním zákonného sudcu, ktorý reagujúc na sťažnosť

sťažovateľov, ako aj na odpadnutie dôvodu prerušenia napadnutého konania nariadil

pojednávanie vo veci.

Je nesporné, že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní na orgáne

štátnej správy okresný súd vo veci už koná, teda došlo k náprave v jeho postupe

a k odstráneniu jeho dovtedajšej nečinnosti. Z toho možno vyvodiť, že sťažnosť

sťažovateľov predsedovi okresného súdu splnila svoj účel a súčasný stav napadnutého

konania umožňuje ústavnému súdu vysloviť názor, že v čase predbežného prerokovania

sťažnosti nie je okresný súd v právnej veci sťažovateľov nečinný, ale jeho úkony smerujú

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako účastníkov posudzovaného konania

v procesnom postavení odporcov.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci predložili

ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu

napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013