Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 222/2013
PDF · 173.64 KB
No categories available
IV. ÚS 222/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. K., Ž.; E. Š., Ž.; M. L., Ž.; J. B., Ž., a A. B., K.,
zastúpených JUDr. M. P..., s. r. o., Ž., konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky
JUDr. M. P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 108/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K., E. Š., M. L., J. B. a A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013
doručená sťažnosť A. K., E. Š., M. L., J. B. a A. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 108/2009 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „Dňa 12. 09. 2008 bol proti nám podaný
vzájomný návrh v konaní č. k. 16 C 124/2004 o nahradenie prejavu vôle, ktorý súd vylúčil
na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod č. k. 14 C 108/2009.
Okresný súd v Žiline vo veci vytýčil termín na pojednávanie na deň 17. 3. 2011, teda
viac než po 2 rokoch po podaní návrhu. Od pojednávania dňa 17. 3. 2011 do dnešného dňa
súd nevytýčil termín na pojednávanie.
Predmetné konanie sa vedie na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 14 C 108/2009.
Od podania návrhu v roku 2009 až do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté
a to napriek tomu, že ide o viac než 4,5 roka trvajúci spor.
Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde
v Žiline, č. k. 14 C 108/2009, nakoľko súdne konanie o vzájomnom návrhu o nahradenie
prejavu vôle prebieha už 4,5 roka a za obdobie od podania návrhu až do dnešného dňa súd
vo veci doposiaľ právoplatne nerozhodol.“.
Ústavný súd by v tejto súvislosti mal podľa sťažovateľov zohľadniť kritériá ako sú
právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka súdneho konania a postup súdu, pričom
ďalej konkretizujú, že:
„1. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle, pričom predmetné konanie
neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné kvalifikovať ako právne
alebo skutkovo zložité.
2. Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, tak odporcovia poskytujú
súdu všetku súčinnosť za účelom prerokovania a rozhodnutia veci.
3. Zbytočné prieťahy v predmetom konaní sú zapríčinené jednak nečinnosťou
Okresného súdu v Žiline počas viacerých období, ale tiež neefektívnou a nesústredenou
činnosťou, ktorá nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.“
Sťažovatelia v súvislosti s namietaným porušením svojich práv poukazujú
na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa zbytočných prieťahov v súdnych konaniach (napr.
I. ÚS 47/96, II. ÚS 61/98, II. ÚS 33/99) s tým, aby ju ústavný súd zohľadnil
aj v okolnostiach ich sťažnosti.
Sťažovatelia tvrdia, že pri uplatnení ochrany ich v sťažnosti označených základných
práv podľa ústavy a listiny, ako aj práva podľa dohovoru „využili všetky právne prostriedky,
ktoré... právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 23. 1. 2013... podali sťažnosť proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zák.
č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu
v Žiline, pričom na sťažnosť v zákonnej 30-dňovej lehote predseda Okresného súdu v Žiline
neodpovedal. Tým... splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.
Na základe uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo A. K...., Emílie Š..., M. L...., J. B...., A. B.... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 108/2009 porušené bolo.
Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 108/2009 konať
bez zbytočných prieťahov.
Súd A. K...., E. Š...., M. L...., J. B...., A. B.... priznáva primerané finančné
zadosťučinenie a to každému z nich vo výške 1.500,- € (slovom jedentisíc päťsto eur), ktoré
je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia
vo výške 799,70 € na účet právneho zástupcu JUDr. M. P..., s. r. o., Ž...., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C/108/2009 zistil, že napadnuté
konanie bolo uznesením sp. zn. 14 C/108/2009 z 20. decembra 2012 prerušené
do právoplatného skončenia dedičského konania po navrhovateľovi v 1. rade. Na prípis
okresného súdu z 29. januára 2013 o stave dedičského konania ho súdom poverený notár
ako súdny komisár v oznámení doručenom okresnému súdu 5. februára 2013 informoval, že
toto konanie bolo právoplatne skončené 25. januára 2013. V nadväznosti na uvedené
zákonný sudca 26. apríla 2013 nariadil termín pojednávania na 6. jún 2013.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 35/09, II. ÚS 55/98).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Ústavný súd zo sťažnosti, ako aj v súčinnosti s okresným súdom zistil, že
sťažovatelia sa na prieťahy v napadnutom konaní sťažovali sťažnosťou doručenou
okresnému súdu 23. januára 2013 adresovanou jeho predsedovi. Na túto ich sťažnosť
reagoval predseda okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprS 31/2013 zo 7. marca 2013 (teda
po uplynutí 30-dňovej lehoty ustanovenej v § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) doručeným právnej
zástupkyni sťažovateľov 18. marca 2013 (teda po podaní sťažnosti adresovanej ústavnému
súdu). Do uvedeného dátumu sťažovatelia nepreukázali, že by si práva, ktorých porušenie
namietajú pred ústavným súdom, chránili iným spôsobom.
Napriek tomu, že predseda okresného súdu v konaní zbytočné prieťahy
nekonštatoval, sťažovateľom, resp. ich právnej zástupkyni oznámil, že vzhľadom na to, že
ide o reštančnú vec, je snahou súdu tento spor čím skôr prerokovať a rozhodnúť.
Ako vyplýva zo súvisiaceho spisového materiálu, zákonný sudca 26. marca 2013
(teda po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní, ako aj po tom, ako odpadol dôvod
prerušenia napadnutého konania) nariadil termín pojednávania na 6. jún 2013.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali
sťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Z hľadiska dosiahnutia požadovaného efektu predmetnej sťažnosti nie je podľa názoru
ústavného súdu rozhodujúce, či k náprave došlo v dôsledku prijatia opatrení predsedu
okresného súdu alebo priamo konaním zákonného sudcu, ktorý reagujúc na sťažnosť
sťažovateľov, ako aj na odpadnutie dôvodu prerušenia napadnutého konania nariadil
pojednávanie vo veci.
Je nesporné, že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní na orgáne
štátnej správy okresný súd vo veci už koná, teda došlo k náprave v jeho postupe
a k odstráneniu jeho dovtedajšej nečinnosti. Z toho možno vyvodiť, že sťažnosť
sťažovateľov predsedovi okresného súdu splnila svoj účel a súčasný stav napadnutého
konania umožňuje ústavnému súdu vysloviť názor, že v čase predbežného prerokovania
sťažnosti nie je okresný súd v právnej veci sťažovateľov nečinný, ale jeho úkony smerujú
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako účastníkov posudzovaného konania
v procesnom postavení odporcov.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci predložili
ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu
napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2013