Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 239/2013
PDF · 159.42 KB
No categories available
II. ÚS 239/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. V.
S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Humenné č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2013
doručená sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C
15/2006-675 z 18. júla 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 17 C 15/2006 žalobou z 27. januára 2006 (podanou jej právnou
predchodkyňou, pozn.) domáha proti žalovaným náhrady škody.
V právnej veci žaloby okresný súd uznesením č. k. 17 C 15/2006-330 z 3. decembra
2010 ustanovil znalca Ing. S. P. z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a
daňovníctva, kontrolingu (ďalej len „znalec“) na účely podania „kontrolného“ znaleckého
posudku.
Potom, čo ustanovený znalec okresnému súdu 20. februára 2012 doručil vypracovaný
znalecký posudok č. 1/2012, sťažovateľka podaním z 27. marca 2012 vzniesla proti jeho
osobe námietku zaujatosti.
Okresný súd v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) rozhodol
o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou uznesením č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla
2012, tak že v právnej veci žaloby znalec z podania znaleckého posudku nie je vylúčený.
Sťažovateľka, riadiac sa (nesprávnym) poučením uznesenia okresného súdu č. k.
17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 o opravnom prostriedku, podala proti nemu odvolanie
(riadny opravný prostriedok).
Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 3 Co 111/2012-736
zo 16. novembra 2012 odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k.
17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 pre jeho neprípustnosť odmietol.
Sťažovateľka po argumentácii o podaní sťažnosti včas odôvodnila namietané
porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
okrem iného najmä takto:
«... Pokiaľ ide o vytknuté oneskorené vznesenie námietky zaujatosti znalca zo strany
sťažovateľa...
Zo skutkových okolností zistených súdom I. stupňa vyplýva, že námietku zaujatosti
znalca sťažovateľ po prvý raz vzniesol v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku (ďalej
len „ZP“) zo dňa 23. 03. 2012, t j. v lehote 10 dní od doručenia predmetného ZP. O tom, že
súdom ustanovený znalec - Ing. P. je zaujatý sa sťažovateľ po prvý raz dozvedel až po
preštudovaní doručeného ZP, ktorý je výsledkom odbornej činnosti znalca a jeho obsah
vyjadruje postup a efektívnosť zvolených metód na zistenie skúmaných skutočností, ktoré sú
nevyhnuté pre rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti a znenie ust. § 15a
OSP, máme za to, že sťažovateľ podal námietku zaujatosti znalca včas...
Zároveň je z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia č. k. 17 C/15/2006-675
zrejmé, že súd I. stupňa pri zisťovaní skutočnosti, či boli námietky podané včas, opomenul
aplikovať ust. § 15a ods. 2 OSP, ktoré expressis verbis alternatívnym spôsobom ohraničuje
začiatok a koniec plynutia lehoty na podanie námietok zaujatosti Dôvody neaplikovania
ust. § 15a OSP súd I. stupňa v napadnutom uznesení neuviedol...
Z napadnutého uznesenia, ako aj z ďalších vyššie uvedených dôkazov, je zrejmé, že
súd I. stupňa mal v čase rozhodovania o sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti znalca
k dispozícii opakované vyjadrenia znalca, ktorými súd prakticky až po vypracovaní
a odovzdaní ZP č. 1/2012 zo dňa 12. 02. 2012, ktorý bol súdu I stupňa doručený dňa
20. 02. 2012, oznámil, že sťažovateľ ho pred a počas prác na podanom ZP ovplyvňoval.
Sťažovateľ sa podľa názoru znalca mal namietaného konania dopustiť za tým účelom, aby
znalec vypracoval ZP v jeho prospech...
Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia na jednej strane uviedol tvrdenie znalca v tom zmysle, že bol
sťažovateľom neprípustným spôsobom ovplyvňovaný, a to už v počiatočnom štádiu
vypracúvania ZP, ktorú skutočnosť znalec súdu oznámil až po odovzdaní ZP (t. j. nie
bezodkladne ako mu to ukladá najmä zákon č. 382/2004 Z. z.) a zároveň súd I. stupňa na
túto skutočnosť pri rozhodovaní o vznesenej námietke zaujatosti vôbec neprihliadol a
znalca z podania ZP nevylúčil, došlo zo strany súdu ako aj znalca k flagrantnému porušeniu
zákona a v nadväznosti na to i čl. 46 ods. 1 Ústavy SR...»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17 C/15/2006-675 zo dňa 18. 07. 2012
bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Zrušuje uznesenie Okresného súdu Humenné č. k. 17 C/15/2006-675 zo dňa
18. 07. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd Humenné je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred
ústavným súdom vo výške 331,15 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012,
ktorým okresný súd námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou proti osobe znalca
nevyhovel.
Sťažovateľka najmä namieta, že okresný súd pri rozhodovaní o ňou vznesenej
námietke zaujatosti proti znalcovi s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 OSP bez
akéhokoľvek odôvodnenia neaplikoval primerane ustanovenie § 15a ods. 2 OSP, podľa
ktorého účastník môže uplatniť námietku zaujatosti do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť
o dôvode, pre ktorý je znalec vylúčený, pričom sťažovateľke vytkol, že námietku zaujatosti
proti osobe znalca nevzniesla v lehote 3 dní potom, čo jej bolo doručené uznesenie o jeho
ustanovení (podľa poučenia tohto uznesenia, pozn.), resp. že námietku zaujatosti proti jeho
osobe vzniesla až po vypracovaní znaleckého posudku.
Sťažovateľka namieta arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu aj
z dôvodu, že okresný súd pri rozhodovaní o jej námietke zaujatosti vôbec nebral do úvahy
vyjadrenia samotného znalca o tom, že sťažovateľka ho počas vypracovávania znaleckého
posudku mala ovplyvňovať, v čom sťažovateľka vzhliada dostatočné dôvody zakladajúce
pochybnosti o jeho nezaujatosti, a tým zároveň na vylúčenie znalca z podania znaleckého
posudku.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa aktuálnej judikatúry ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolania) sa považuje ústavná sťažnosť za prípustnú až po
rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy bude
považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 17 C 15/2006-675 z 18. júla 2012 podala odvolanie (riadny opravný prostriedok),
ktoré bolo uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 111/2012-736 zo 16. novembra 2012 pre
jeho neprípustnosť odmietnuté, a obzvlášť so zreteľom na to, že sa pri podaní odvolania
riadila nesprávnym poučením okresného súdu o možnosti jeho podania, a s poukazom na
svoju judikatúru o prípustnosti sťažnosti v prípade podania dovolania (mimoriadneho
opravného prostriedku) až po rozhodnutí o dovolaní, resp. o zachovaní lehoty na podanie
sťažnosti proti predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (pozri už uvedené) na
základe dôkazu podobného (argumentum a simili), túto sťažnosť proti označenému
uzneseniu okresného súdu považoval za podanú včas.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, t. j. základného práva na súdnu ochranu,
resp. práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo dôjsť označeným
uznesením okresného súdu, ktorým námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou proti
osobe znalca nevyhovel, neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľke
dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy
namietaného porušenia jej práv.
Aj keď je pravdou, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej proti osobe znalca, odvolanie (riadny opravný
prostriedok) podľa ustanovenie § 202 ods. 3 písm. k) OSP nie je prípustné, v zmysle
ustanovenia § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z už citovaných zákonných ustanovení zrejme vyplýva, že na základe prípadného
odvolania – riadneho opravného prostriedku podaného sťažovateľkou proti budúcemu
rozsudku okresného (prvostupňového) súdu o žalobe ako takej – a týmto odvolaním
vytýkanej inej vade konania okresného súdu spočívajúcej v tom, že okresný súd námietke
sťažovateľky vznesenej proti osobe znalca nevyhovel, tento rozsudok bude odvolacím
súdom preskúmaný medziiným aj z hľadiska, či z tohto dôvodu nie je napadnutý rozsudok
založený na znaleckom posudku vypracovanom znalcom, ktorý mal byť pre zaujatosť
z podania znaleckého posudku vylúčený, a či táto okolnosť mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania by sa
tak odvolací súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia musel v podstate vyrovnať
s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu predchádzajúcemu jeho budúcemu rozhodnutiu vo veci samej
uvádza v konaní pred ústavným súdom.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok
svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
napadnutého rozhodnutia, ako aj o priznaní náhrady trov konania je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd
o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2013