Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. V.

S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Humenné č. k. -675 z 18. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2013

doručená sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C

15/2006-675 z 18. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. žalobou z 27. januára 2006 (podanou jej právnou

predchodkyňou, pozn.) domáha proti žalovaným náhrady škody.

V právnej veci žaloby okresný súd uznesením č. k. -330 z 3. decembra

2010 ustanovil znalca Ing. S. P. z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a

daňovníctva, kontrolingu (ďalej len „znalec“) na účely podania „kontrolného“ znaleckého

posudku.

Potom, čo ustanovený znalec okresnému súdu 20. februára 2012 doručil vypracovaný

znalecký posudok č. 1/2012, sťažovateľka podaním z 27. marca 2012 vzniesla proti jeho

osobe námietku zaujatosti.

Okresný súd v zmysle ustanovenia Občiansky

súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) rozhodol

o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou uznesením č. k. -675 z 18. júla

2012, tak že v právnej veci žaloby znalec z podania znaleckého posudku nie je vylúčený.

Sťažovateľka, riadiac sa (nesprávnym) poučením uznesenia okresného súdu č. k.

-675 z 18. júla 2012 o opravnom prostriedku, podala proti nemu odvolanie

(riadny opravný prostriedok).

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -736

zo 16. novembra 2012 odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-675 z 18. júla 2012 pre jeho neprípustnosť odmietol.

Sťažovateľka po argumentácii o podaní sťažnosti včas odôvodnila namietané

porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

okrem iného najmä takto:

«... Pokiaľ ide o vytknuté oneskorené vznesenie námietky zaujatosti znalca zo strany

sťažovateľa...

Zo skutkových okolností zistených súdom I. stupňa vyplýva, že námietku zaujatosti

znalca sťažovateľ po prvý raz vzniesol v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku (ďalej

len „ZP“) zo dňa 23. 03. 2012, t j. v lehote 10 dní od doručenia predmetného . O tom, že

súdom ustanovený znalec - Ing. P. je zaujatý sa sťažovateľ po prvý raz dozvedel až po

preštudovaní doručeného , ktorý je výsledkom odbornej činnosti znalca a jeho obsah

vyjadruje postup a efektívnosť zvolených metód na zistenie skúmaných skutočností, ktoré sú

nevyhnuté pre rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti a znenie ust. § 15a

, máme za to, že sťažovateľ podal námietku zaujatosti znalca včas...

Zároveň je z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia č. k. -675

zrejmé, že súd I. stupňa pri zisťovaní skutočnosti, či boli námietky podané včas, opomenul

aplikovať ust. , ktoré expressis verbis alternatívnym spôsobom ohraničuje

začiatok a koniec plynutia lehoty na podanie námietok zaujatosti Dôvody neaplikovania

ust. súd I. stupňa v napadnutom uznesení neuviedol...

Z napadnutého uznesenia, ako aj z ďalších vyššie uvedených dôkazov, je zrejmé, že

súd I. stupňa mal v čase rozhodovania o sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti znalca

k dispozícii opakované vyjadrenia znalca, ktorými súd prakticky až po vypracovaní

a odovzdaní č. 1/2012 zo dňa 12. 02. 2012, ktorý bol súdu I stupňa doručený dňa

20. 02. 2012, oznámil, že sťažovateľ ho pred a počas prác na podanom ovplyvňoval.

Sťažovateľ sa podľa názoru znalca mal namietaného konania dopustiť za tým účelom, aby

znalec vypracoval v jeho prospech...

Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd I. stupňa v odôvodnení

napadnutého uznesenia na jednej strane uviedol tvrdenie znalca v tom zmysle, že bol

sťažovateľom neprípustným spôsobom ovplyvňovaný, a to už v počiatočnom štádiu

vypracúvania , ktorú skutočnosť znalec súdu oznámil až po odovzdaní (t. j. nie

bezodkladne ako mu to ukladá najmä ) a zároveň súd I. stupňa na

túto skutočnosť pri rozhodovaní o vznesenej námietke zaujatosti vôbec neprihliadol a

znalca z podania nevylúčil, došlo zo strany súdu ako aj znalca k flagrantnému porušeniu

zákona a v nadväznosti na to i SR...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. -675 zo dňa 18. 07. 2012

bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Humenné č. k. -675 zo dňa

18. 07. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Humenné je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred

ústavným súdom vo výške 331,15 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -675 z 18. júla 2012,

ktorým okresný súd námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou proti osobe znalca

nevyhovel.

Sťažovateľka najmä namieta, že okresný súd pri rozhodovaní o ňou vznesenej

námietke zaujatosti proti znalcovi s poukazom na ustanovenie bez

akéhokoľvek odôvodnenia neaplikoval primerane ustanovenie , podľa

ktorého účastník môže uplatniť námietku zaujatosti do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je znalec vylúčený, pričom sťažovateľke vytkol, že námietku zaujatosti

proti osobe znalca nevzniesla v lehote 3 dní potom, čo jej bolo doručené uznesenie o jeho

ustanovení (podľa poučenia tohto uznesenia, pozn.), resp. že námietku zaujatosti proti jeho

osobe vzniesla až po vypracovaní znaleckého posudku.

Sťažovateľka namieta arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu aj

z dôvodu, že okresný súd pri rozhodovaní o jej námietke zaujatosti vôbec nebral do úvahy

vyjadrenia samotného znalca o tom, že sťažovateľka ho počas vypracovávania znaleckého

posudku mala ovplyvňovať, v čom sťažovateľka vzhliada dostatočné dôvody zakladajúce

pochybnosti o jeho nezaujatosti, a tým zároveň na vylúčenie znalca z podania znaleckého

posudku.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

Podľa aktuálnej judikatúry ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) sa považuje ústavná sťažnosť za prípustnú až po

rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie sťažnosti podľa bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(, ).

Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -675 z 18. júla 2012 podala odvolanie (riadny opravný prostriedok),

ktoré bolo uznesením krajského súdu č. k. -736 zo 16. novembra 2012 pre

jeho neprípustnosť odmietnuté, a obzvlášť so zreteľom na to, že sa pri podaní odvolania

riadila nesprávnym poučením okresného súdu o možnosti jeho podania, a s poukazom na

svoju judikatúru o prípustnosti sťažnosti v prípade podania dovolania (mimoriadneho

opravného prostriedku) až po rozhodnutí o dovolaní, resp. o zachovaní lehoty na podanie

sťažnosti proti predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (pozri už uvedené) na

základe dôkazu podobného (argumentum a simili), túto sťažnosť proti označenému

uzneseniu okresného súdu považoval za podanú včas.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, t. j. základného práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo dôjsť označeným

uznesením okresného súdu, ktorým námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou proti

osobe znalca nevyhovel, neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľke

dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy

namietaného porušenia jej práv.

Aj keď je pravdou, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej proti osobe znalca, odvolanie (riadny opravný

prostriedok) podľa ustanovenie nie je prípustné, v zmysle

ustanovenia účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z už citovaných zákonných ustanovení zrejme vyplýva, že na základe prípadného

odvolania – riadneho opravného prostriedku podaného sťažovateľkou proti budúcemu

rozsudku okresného (prvostupňového) súdu o žalobe ako takej – a týmto odvolaním

vytýkanej inej vade konania okresného súdu spočívajúcej v tom, že okresný súd námietke

sťažovateľky vznesenej proti osobe znalca nevyhovel, tento rozsudok bude odvolacím

súdom preskúmaný medziiným aj z hľadiska, či z tohto dôvodu nie je napadnutý rozsudok

založený na znaleckom posudku vypracovanom znalcom, ktorý mal byť pre zaujatosť

z podania znaleckého posudku vylúčený, a či táto okolnosť mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania by sa

tak odvolací súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia musel v podstate vyrovnať

s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu predchádzajúcemu jeho budúcemu rozhodnutiu vo veci samej

uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého rozhodnutia, ako aj o priznaní náhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd

o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013