Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 243/2013
PDF · 146.5 KB
No categories available
I. ÚS 243/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., H., zastúpenej A., s. r. o., T., pre namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C/79/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2013 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „ okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/79/2010.
2. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že „... 29. 04. 2010 podali pán M. T... a
pani A. T... na Okresný súd... návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti odporcovi – Sťažovateľke. Konanie je vedené pod
spisovou značkou 11 C 79/2010...
... odo dňa podania žaloby vo veci samej... sa v predmetnej veci konalo zatiaľ len
jedno pojednávanie, t. j. dňa 09. 05. 2011...
Zo záverov pojednávania zo dňa 09. 05. 2011, odročeného na neurčito vyplynulo, že
súd prizve do konania súdneho znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom Konania... súd prizval do
konania znalca uznesením zo dňa 14. 07. 2011 a znalec, pán Ing. I. R., vypracoval znalecký
posudok č. 79/2011 dňa 10. 10. 2011, čím došlo k naplneniu účelu odročenia vyššie
uvedeného pojednávania, ergo, súd mohol od toho času pokračovať v konaní bez
prekážok...
Predsedníčka Okresného súdu... odpovedala Sťažovateľke písomným upovedomením
o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 08. 01. 2013, v ktorom Sťažovateľke stroho a bez
bližšieho odôvodnenia oznámila, že po prešetrení sťažnosti zistila, že zákonná sudkyňa
v predmetnej veci nariadila pojednávanie na deň 06. 02. 2013, čím považovala sťažnosť za
vybavenú...“.
Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby
po prerokovaní vydal tento nález:
„1. Základné právo pani M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy... bolo postupom Okresného súdu...v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 79/2010 porušené.
2. Okresnému súdu... prikazuje, aby bola vec č. 11 C 79/2010 čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
3. Pani M. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- Eur...
ktoré je Okresný súd... povinný pani M. P. zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd... je pani M. P. povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
323,93 Eur... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľka namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
9. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti
a pripojených listín zistil, že predmetné súdne konanie proti sťažovateľke sa začalo na
okresnom súde 29. apríla 2012 podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže,
že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
13. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka doručila okresnému súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní 12. decembra 2012, ktorú predsedníčka okresného súdu
prešetrila a listom sp. zn. Spr. 821/12 z 8. januára 2013 sťažovateľke oznámila, že „zákonná
sudkyňa nariadila v predmetnej veci pojednávanie na deň 06. 02. 2013“.
14. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu
(12. decembra 2012) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (19. marca
2013) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú)
lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).
15. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
17. Nad rámec veci ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s namietanými prieťahmi
v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 11 C/79/2010 „ojedinelá nečinnosť súdu,
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].
18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
19. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2013