Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 142/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka v konaní o sťažnosti Ľ. L., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-35 Cb

1359/1993 takto

rozhodol:

1. Základné právo Ľ. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-35 Cb 1359/1993

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-35

Cb 1359/1993 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť Ľ. L. trovy právneho zastúpenia v

sume 331,15 € (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. R. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť Ľ. L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

R. C., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-35 Cb 1359/1993.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Ja, sťažovateľ som od 26. 4. 1993 účastníkom súdneho konania, ktoré prebieha

na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. Z-2-35Cb 1359/1993, v ktorom si ako žalobca

uplatňujem voči žalovanému svoj peňažný nárok.

Spomenuté súdne konanie nie je napriek skutočnosti, že vo veci súd prvého stupňa

už 4 x rozhodol (jeho rozhodnutia boli zrušené odvolacím súdom) do dnešného dňa

právoplatne skončené...

Dňa 26. 4. 2012 krajský súd vyniesol v poradí už štvrtý rozsudok, voči ktorému som

dňa 28. 5. 2012 podal odvolanie.

V súčasnej dobe sa spis nachádza na odvolacom súde, ktorý má rozhodnúť o mojom

odvolaní...

Samotná skutočnosť, že Krajský súd Bratislava v predmetnom konaní uskutočnil

množstvo dielčich úkonov a vo veci vydal štyri rozsudky, nič nemení na tom, že účel

súdneho konania, ktorým je odstrániť rozsudkom stav právnej a faktickej neistoty

účastníkov konania, nebol do dňa spísania tejto sťažnosti naplnený...

Prieťahy v predmetnej veci idú podľa mňa predovšetkým na vrub súdu, ktorý vo veci

nekonal efektívne a sústredene, v dôsledku čoho nebolo o mojej žalobe do dnešného dňa

právoplatne rozhodnuté...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa Ľ. L. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa ako i právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-

porušené bolo.

2. Ľ. L. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- €..., ktorú finančnú

čiastku je povinný Krajský súd Bratislava Ľ. L. vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd Bratislava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho

zastúpenia v celkovej výške 323,50 €, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa...

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 13. marca 2013 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa.

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr. 3169/13 z 2. apríla 2013, v ktorom uviedol:

«... vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-35 Cb 1359/1993,

bolo dňa 08. 03. 2013 tunajšiemu súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 31. 01. 2013, ktorým bol zrušený rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-35 Cb 1395/1993-401 zo dňa 26. 04. 2012, pričom

následne bol v tejto veci vytýčený nový termín prerokovania veci na deň 02. 05. 2013,

na ktorom bude súd postupovať podľa právne záväzného stanoviska Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)...

v súvislosti s konaním Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-35 Cb 1359/1993 bol

vydaný Nález Ústavného súdu slovenskej republiky č. k. -25 zo dňa 19. 07.

2012, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12. 09. 2012...

Vydaniu predmetného nálezu predchádzalo podané odvolanie dňa 28. 05. 2013 proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-35 Cb 1395/1993-401 zo dňa 26. 04. 2012,

v dôsledku čoho bol súdny spis sp. zn. Z-2-35 Cb 1395/1993, predložený na konanie

a rozhodnutie NS SR dňa 23. 07. 2012...

Vo veci rozhodol NS SR uznesením sp. zn. zo dňa 31. 01. 2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 03. 2013...

Bezodkladne po tom, čo uznesenie NS SR... nadobudlo právoplatnosť, pokynom

zákonného sudcu zo dňa 25. 03. 2013, bol na deň 02. 05. 2013, stanovený nový termín

prerokovania veci...

V zmysle uvedeného konštatujem, že Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. Z-2-35

Cb 1359/1993 od doručenia nálezu dňom 12. 09. 2012 až po súčasnosť, koná bez

zbytočných prieťahov...“

Krajský súd vo vyjadrení z 2. apríla 2013 a právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení

z 10. apríla 2013 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s upustil

od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd odkazuje

na podrobné zhodnotenie priebehu a predmetu konania v jeho skoršom náleze

č. k. -25 z 10. júla 2012 (ktorým rozhodoval o prieťahoch namietaných

protistranou v konaní, pozn.) a pripúšťa istú faktickú zložitosť veci, ktorá však

neodôvodňuje celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom krajským súdom

nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľ mohol prispieť ku vzniku prieťahov

v posudzovanom konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že konanie sa

začalo 26. apríla 1993 a doteraz nie je právoplatne skončené, pričom aj v poradí štvrtý

rozsudok krajského súdu vo veci z 26. apríla 2012 bol odvolacím súdom zrušený a vec mu

vrátená na ďalšie konanie. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní

skoro desiatich rokov a zjavne neefektívnu činnosť krajského súdu prejavujúcu sa

v opätovnom zrušovaní jeho rozsudkov odvolacím súdu ústavný súd hodnotí celé konania

ako neefektívne, bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov krajského súdu.

Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania (toho času

v trvaní skoro desiatich rokov) a neefektívny postup krajského súdu prejavujúci sa v zrušení

aj jeho štvrtého rozsudku vo veci odvolacím súdom je namieste konštatovať, že

v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov. Ústavný súd prikázal

krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov aj vzhľadom na to, že jeho

skorším nálezom takýto príkaz krajskému súdu uložený nebol.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľovi za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení výšky finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh a na mieru zavinenia krajského súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto

bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania krajským súdom. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce

z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie

a príprava zastupovania, sťažnosť). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 je 1/6

z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume

130,17 € a 7,81 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 275,96 € spolu s 20 % daňou

z pridanej hodnoty v sume 55,19 €, spolu 331,15 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013